Svet kresťanstva 16. marec 2023

Rázny pápež František Ako v desiatom roku svojho pontifikátu berie veci do svojich rúk

Pavol Rábara
Pavol Rábara

Čo sa zmenilo na spôsobe vlády pápeža Bergoglia za posledné obdobie a čo to môže znamenať?

Čo sa zmenilo na spôsobe vlády pápeža Bergoglia za posledné obdobie a čo to môže znamenať?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Ako v desiatom roku svojho pontifikátu berie veci do svojich rúk
Pápež František na generálnej audiencii 15. marca. Foto: TASR/AP

V pondelok sme si pripomenuli desiate výročie zvolenia Argentínčana Jorge Mariu Bergoglia za hlavu Katolíckej cirkvi. A hoci sa v posledných dňoch téme pápežovho jubilea venovalo množstvo autorov v početných textoch a vyjadrovali cirkevné osobnosti z rôznych kútov sveta, je tu ešte jeden rozmer, ktorý sa týka jeho vlády a správania v posledných mesiacoch.

Vyzerá to tak, že čím viac sa blížil deň desiateho výročia onoho konkláve z roku 2013, rozhodnutia pápeža Františka vykazovali znaky upevňovania moci a ráznosti.

Reč je o týchto rozhodnutiach (nie sú v chronologickom poradí):

Počas návštevy Afriky na stretnutí s jezuitmi sa František dosť netypicky vymedzil voči otázke prípadnej demisie. Kým doteraz sa k tejto téme vyjadroval pomerne otvorene a pripúšťal, že by raz mohol aj on využiť inštitút, ktorý po dlhých storočiach vrátil svojím rozhodnutím Benedikt XVI. Dokonca relatívne podrobne opísal, ako si to predstavuje.

V Afrike sa však František vyjadril, že rezignácie pápežov by nemali byť bežnou praxou či módou, a ešte silnejšie vyzneli jeho slová, že služba pápeža je na celý život.

Na konci februára prišlo od pápeža (hoci oficiálne cez kardinála Rocheho zodpovedného za liturgickú oblasť) nariadenie, ktoré vysvetľuje niektoré body v pravidlách o slúžení predkoncilovej liturgie.

Aby sme tu zbytočne necitovali oficiálne dokumenty – pápež jednoducho nariadil, že o výnimkách z týchto pravidiel, ktoré predtým sprísnil, nebudú rozhodovať miestni biskupi, ale vatikánske dikastérium. Týmto potvrdil tvrdú líniu voči tradicionalistickým prúdom zavŕšenú centralizáciou v tejto oblasti.

Čítajte tiež

Za pomerne prekvapivé možno označiť vyhlásenie pápeža Františka o tom, že orgány a inštitúcie Svätej stolice nie sú vlastníkmi, ale správcami majetku. V motu proprio Pôvodné právo, ktoré bolo zverejnené 23. februára, sa uvádza, že všetky veci, ktoré akýmkoľvek spôsobom nadobudli kuriálne inštitúcie, sú cirkevným verejným majetkom a ako také sú vlastníctvom Svätej stolice ako celku.

Do nášho zoznamu „ráznych“ rozhodnutí načim zaradiť aj zmeny v Rade kardinálov označovanej skratkou C9, ktorá má pápežovi slúžiť ako poradný orgán.

K štyrom členom pribudlo päť nových, prekvapivým je najmä koniec mníchovského arcibiskupa Reinharda Marxa. Naopak, vymenovanie luxemburského kardinála Jeana-Claude Hollericha zrejme potvrdzuje silnejúce sympatie voči tomuto jezuitskému kardinálovi, ktorý je zároveň generálnym relátorom synody o synodalite. „Vyhodenie“ mníchovského arcibiskupa, ktorý ešte nemal kánonický vek 75 rokov, sa však zdôvodňuje ťažšie.

Posledný krok, o ktorom bude reč, sa zdá byť v súlade s obrazom, aký sa nám spája s pápežom Františkom od začiatku – ísť proti privilégiám či symbolom privilegovanej a mocnej cirkvi.

Ide o zrušenie bezplatného nájomného pre kardinálov a dotovaného nájomného pre ostatných vysokopostavených vatikánskych úradníkov s odôvodnením, že aj oni musia prispievať k úsporám Vatikánu.

Vatikanista Andrea Gagliarducii, ktorého určite nemožno označiť za protifrantiškovského, analyzuje toto rozhodnutie kriticky, keď upriamuje pozornosť na to, že Františkov krok neberie do úvahy druhú stranu príbehu:

Byty s kontrolovaným nájmom boli podľa neho súčasťou vatikánskeho systému, ktorý mal umožniť každému pracovať vo Vatikáne. Plat vatikánskych zamestnancov nie je vysoký, hoci je oslobodený od daní. Pohybuje sa od 1 300 do 2 400 eur podľa desiatich stupňov, niekedy sa môže dostať až na tritisíc eur v prípade 10. stupňa.

„Teraz budú môcť vo Vatikáne pracovať najmä na postoch vedúcich vatikánskych dikastérií tí, ktorí už majú dostatok prostriedkov na prenájom bytu, alebo tí, ktorí dostávajú osobné dary a budú od nich závislí. Alebo budú bývať mimo Vatikánu a vatikánske byty zostanú neprenajaté. To je nevýhoda, ktorú pápež nevidel,“ konštatuje Gagliarducci.

Taliansky novinár sa zamýšľa aj nad širším kontextom a dôvodmi, prečo pápež v posledných mesiacoch robí „náhle rozhodnutia, vyhýba sa akýmkoľvek vnútorným sporom a namiesto toho sa spolieha na to, že je pápež“.

Ako hypotézy spomína to, že František sa možno ponáhľa presadiť svoju víziu sveta a ide na to radikálnejšie. Alebo pápež – aj v kontexte svojho zdravotného stavu – dosiahol vo svojom pontifikáte bod, keď má pocit, že môže mať všetko pod kontrolou. Preto sa skončila éra opatrnosti a začala sa éra činov.

„Nikto nevie, čo si pápež myslí, ale to, ako reaguje na situácie, ktoré sa mu nepáčia, je zrejmé,“ zakončuje vatikanista.

Keď je reč o pápežovej ráznosti, treba pripomenúť, že sú tu aj takí, ktorí by privítali aj viac tejto vlastnosti pontifika, napríklad pri reformách. Liberálne ladený National Catholic Reporter v komentári k pápežovmu výročiu skonštatoval, že „najmä pre ženy už nadišiel čas, aby sa konkrétnejšie zapojili do riadenia cirkvi. (Františkova reforma vatikánskej byrokracie z roku 2022 to jasne umožňuje, ale pápež ju ešte musí uviesť do praxe.)“

Uvidíme teda, či bude pápež v najbližšom čase rázny aj po tejto stránke. Alebo, naopak – čo si zase želá iný tábor –, buchne po stole, na ktorom ležia závery nemeckej synodálnej cesty.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0