Minizamyslenie Viete, čo by bolo nové?

Je paradoxné, že učeníci a učeníčky vnímali vzkrieseného Ježiša ako „ducha“, a on ich musel presviedčať, že je skutočný živý človek z mäsa a kostí. Duchovia predsa nepotrebujú niečo pod zub.

Vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ (Lk 24, 35 – 48)

V tej istej línii je aj Ježišova snaha vysvetliť im, že jeho zmŕtvychvstanie nespadlo z neba. Očakávali ho už Mojžišovi súčasníci. Ježiš „len“ nadväzuje na túto veľkú vieru.

Nico ter Linden mu vo svojom „apokryfnom“ príbehu vtláča do úst tieto slová: „Vlastne vás neučím nič nové, všetko už je napísané v piatich Mojžišových knihách. Ale viete, čo by bolo nové? Keby ste podľa tých kníh začali žiť. To by tie slová nezostali len slovami, ale stali by sa chlebom pre vaše srdcia. Tak to vyzerá, akoby ste boli uväznení. Žijete znovu v tme, ako kedysi v Egypte. Vylezte predsa! Ožite!“

Aj zbožné obrázky ukazujú Ježiša po vzkriesení ako akéhosi ducha, ale on sám chce stáť nohami na zemi. A do súradníc nášho života zasadzuje aj zmŕtvychvstanie. Ono je tu. Neďaleko. Ježiš mu raz a navždy otvoril dvere dokorán. (O)žime!