Minizamyslenie 154. ryba

Tvrdého chlapa a pragmatika, akým bol Peter, neopijeme rožkom a nechytíme na sladké reči. Potrebuje fakty, akciu, niečo, čo má zmysel.

Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. (Jn 21, 1 – 14)

Peter sa na začiatku nechal chytiť po zázračnom rybolove. Bol profesionál, ale po tomto výlove sa musel skloniť pred „amatérom“ a padol na kolená: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ (Lk 5, 8).

Tento poveľkonočný príbeh sa náramne podobá tomu prvému. Peter potrebuje byť opäť na kolenách a vyznať to, čo vtedy. Každý sa pred skokom do vody zoblieka, iba Peter si pred ním oblieka šaty. Aké nelogické? Ako celý Ježišov prístup. Po takomto krutom zapretí by si Peter zaslúžil vyhnanie do tmy. Ježiš sa ho však znova snaží „uloviť“. Nie pre seba. Ale kvôli samému Petrovi. A preto, že ho miluje.

Slzy ľútosti Petrovi rozmočili šaty. Možnože práve preto skáče do vody oblečený. Symboly majú logiku len pre tých, ktorým sú určené. Peter opäť padá Ježišovi k nohám. Príbeh sa vracia na začiatok. Zrady sú zabudnuté. Vo vlnách je nová šanca. Peter sa stáva 154. ulovenou rybou. Tou najdôležitejšou.

Aj náš príbeh je často tak nápadne podobný Petrovmu. (Jozef Husovský)