Aktualizované v pondelok o 20.00
Predseda Pápežskej akadémie pre život Vincenzo Paglia, sa vyjadril v prospech legalizovanej samovraždy s lekárskou asistenciou a napriek jasnému učeniu Katolíckej cirkvi ju označil za „uskutočniteľnú“ (praticabile).
„Osobne by som pomoc pri samovražde nepraktizoval, ale chápem, že právna mediácia môže byť najväčším spoločným dobrom, ktoré je v podmienkach, v ktorých sa nachádzame, konkrétne možné,“ povedal Paglia v prejave 19. apríla počas Medzinárodného novinárskeho festivalu v talianskej Perugii.
Upozornila na to Catholic News Agency. Vyjadrenia talianskeho arcibiskupa boli súčasťou prezentácie, kde sa objavil aj dokumentárny film o Talianovi, ktorý odišiel do Švajčiarska, aby zomrel asistovanou samovraždou.
Taliansky portál Il Riformista cez víkend uverejnil celý text Pagliovho prejavu.
Okrem postu predsedu Pápežskej akadémie pre život je arcibiskup Paglia tiež veľkým kancelárom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny.
CNA pripomína, že podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „úmyselná eutanázia, bez ohľadu na jej formy a motívy, je vraždou“ a „vážne odporuje dôstojnosti ľudskej osoby a úcte, ktorá prináleží živému Bohu, jej Stvoriteľovi“ (KKC 2324).
Pápež František začiatkom tohto roka počas generálnej audiencie povedal, že umierajúci potrebujú paliatívnu starostlivosť, nie eutanáziu alebo asistovanú samovraždu: „Musíme sprevádzať ľudí k smrti, ale nie smrť provokovať alebo uľahčovať asistovanú samovraždu.“
Napriek tomu arcibiskup Paglia vo svojom príhovore 19. apríla zdôraznil, že cirkev nie je „distribútorom piluliek pravdy“, ale v pluralitnej spoločnosti sa zaoberá najnáročnejšími morálnymi otázkami súčasnosti.
„Teologické myslenie sa vyvíja v dejinách, v dialógu s Magistériom a skúsenosťou Božieho ľudu (sensus fidei fidelium), v dynamike vzájomného obohacovania,“ rečnil Paglia a poukázal na rozhodnutie pápeža Františka z roku 2018 revidovať Katechizmus v otázke trestu smrti, keď ho označil za „neprípustný“.
„Ako veriaci si preto kladieme tie isté otázky, ktoré sa týkajú všetkých, s vedomím, že žijeme v pluralitnej demokratickej spoločnosti. V tomto prípade o konci (pozemského) života sa všetci ocitáme pred spoločnou otázkou: Ako môžeme (spoločne) dospieť k najlepšiemu spôsobu, ako vyjadriť dobro (v etickej rovine) a spravodlivosť (v právnej rovine) pre každého človeka a pre spoločnosť?“ pýta sa vplyvný arcibiskup.
Paglia tiež kritizoval rozšírenie zákonov v niektorých krajinách, ktoré umožňujú nedobrovoľnú eutanáziu. Zároveň podľa neho „nemožno vylúčiť“, že legalizovaná asistovaná samovražda „je v našej spoločnosti uskutočniteľná“ za predpokladu, že budú splnené určité podmienky stanovené v rozhodnutí talianskeho ústavného súdu z roku 2019.
Konkrétne, že osoba musí byť „udržiavaná pri živote pomocou život udržujúcej liečby a musí trpieť nezvratnou patológiou, ktorá je zdrojom fyzického alebo psychického utrpenia, ktoré považuje za neznesiteľné, ale musí byť plne schopná prijímať slobodné a vedomé rozhodnutia“.
Pápežská akadémia pre život v reakcii na medializáciu Pagliových vyjadrení uviedla, že jej predseda je proti asistovanej samovražde, ale myslí si, že je možná „právna iniciatíva“, ktorá by umožnila jej dekriminalizáciu v Taliansku za „špecifických a osobitných podmienok“.
Vo vyhlásení vatikánskej akadémie sa uvádza, že Paglia „opakuje svoje ,nie‘ voči eutanázii a asistovanej samovražde v plnom súlade s magistériom“.
Akadémia dodala, že prezidentove vyjadrenia sa týkali rozhodnutia talianskeho ústavného súdu a „špecifickej talianskej situácie“.
Arcibiskup vraj vyjadril názor, že je možné „právne sprostredkovanie“, ale „určite nie morálne“, aby asistovaná samovražda zostala v niektorých prípadoch trestným činom a zároveň sa za určitých podmienok dekriminalizovala.
Nie je to prvýkrát, čo Pagliove poznámky o asistovanej samovražde vyvolali kontroverziu. V roku 2019 v odpovedi na otázku o tejto téme a o tom, či môže byť katolík alebo katolícky kňaz prítomný pri smrti človeka asistovanou samovraždou, malej skupine novinárov povedal, že by bol ochotný to urobiť, pretože „Pán nikdy nikoho neopúšťa“.
Nie je to však ani prvá kontroverzia, pokiaľ ide o niektorých ďalších členov Pápežskej akadémie pre život.

Vo Vatikánskom vydavateľstve vyšla kniha z diskusie Pápežskej akadémie pre život, na ktorej zazneli výzvy na povolenie používať antikoncepciu v niektorých prípadoch.
Minulý rok na jeseň taliansko-americká ekonómka Mariana Mazzucatová zdieľala propotratové vyhlásenia týkajúce sa rozhodnutia Najvyššieho súdu USA.
Mazzucatová je známa svojou prácou na podporu úlohy verejného sektora pri podpore inovácií a bola medzi siedmimi akademikmi, ktorých pápež vymenoval v októbri na päťročné funkčné obdobie v akadémii. Napríklad v reakcii na príspevok na Twitteri, ktorý obsahoval komentár odsudzujúci zrušenie rozsudku Roe verzus Wade, Mazzucatová napísala: „So good!“
Ďalší príklad je takisto z minulého roka. Pozornosť vtedy vzbudila kniha, ktorá vyšla vo Vatikánskom vydavateľstve – išlo o syntézu trojdňového seminára Pápežskej akadémie pre život z roku 2021. Na diskusii zazneli aj výzvy na povolenie používať antikoncepciu v niektorých prípadoch.
Pápežská akadémia pre život zverejnila na Twitteri rozhovor s talianskym teológom Mauriziom Chiodim, ktorý tvrdí, že katolícke učenie o antikoncepcii je otvorené „teologickej diskusii v rámci cirkvi a dokonca aj možnosti nesúhlasu“. V rozhovore objasňuje myšlienky zo spomínanej publikácie.
Morálny teológ Chiodi je členom Pápežskej akadémie pre život od roku 2017. Už vtedy na prednáške o Humanae vitae z pohľadu Amoris laetitia, ktorú predniesol na Pápežskej Gregoriánskej univerzite, tvrdil, že za určitých okolností možno použiť umelú antikoncepciu.
Pápežskú akadémiu pre život založil svätý Ján Pavol II. v roku 1994 s cieľom „študovať, informovať a formovať o hlavných problémoch biomedicíny a práva, ktoré sa týkajú podpory a obrany života, predovšetkým v priamom vzťahu s kresťanskou morálkou a smernicami Magistéria cirkvi“.