Ježišovo „jedno stádo a jeden pastier“ mnohí ľudia chápu ako návrat všetkých do lona jednej, správnej cirkvi pod vedením jedného náboženského lídra.
Ježiš povedal: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“ (Jn 10, 11 – 18)
Takéto chápanie prezrádza, že títo ľudia sa automaticky vidia v správnom „stáde“. Tomáš Halík však píše: „Mám svoje pochybnosti o onom striktnom delení na veriacich a ateistov ako na dve futbalové jedenástky na ihrisku dejín a ustavične zdôrazňujem, že v každom veriacom žije aj pochybovač a ,neveriaci‘ a v každom ,neveriacom‘ aj veriaci.“
Možnože aj my sme niekedy tými „inými“ ovcami, ktoré sa stratili v labyrinte životných ciest. A aj pre nás sa môže stať svetlom viera „neveriaceho pohanského“ vojaka (Mt 8, 5 – 13). Jeden ovčinec a jeden pastier znamená solidaritu s ľuďmi celého sveta. Je predsa toľko styčných plôch, na ktorých sa môžeme stretnúť a spolupracovať. Sú to láska, milosrdenstvo, odpustenie, tolerancia, ochota pomôcť...
Matka Tereza pomáhala chudobným a chorým, no nikdy nechcela, aby indickí hinduisti prestupovali na katolícku vieru. Naopak, hovorievala, že byť naozaj dobrým hinduistom, to stačí. Aj byť dobrým kresťanom stačí. Ostatné nechajme na Dobrom pastierovi. (Jozef Husovský)