Prikázaný sviatok cez pracovný deň Biskupi v zahraničí presunuli prikázané sviatky na nedeľu, Česi majú dišpenz

V niektorých krajinách sa cirkevne prikázané sviatky z pracovného dňa presúvajú na nedeľu. Biskupi chcú takto umožniť účasť na omši aj ľuďom, ktorí ju cez týždeň nestíhajú.

Na Slovensku zatiaľ prikázané sviatky ostávajú stále v pracovnom týždni. V susednom Česku majú pritom veriaci od účasti na takejto omši dišpenz.

V Anglicku alebo Taliansku sa zasa prikázané sviatky slávia najbližšiu nedeľu.

Prikázané sviatky sa cez týždeň zväčša kryjú so štátnymi sviatkami

Kresťanov katolíkov viaže účasť na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky, teda aj cez pracovný deň, ak vyjde sviatok práve vtedy.

Pre niektorých ľudí je to však náročné skĺbiť so zamestnaním a s povinnosťami okolo rodiny. Vo väčších mestách sa ešte na svätú omšu dá odbehnúť, no ako nám potvrdil jeden z kňazov, nie všetci ju stíhajú a potom sa z toho spovedajú.

Prípadmi, keď prikázaný sviatok vždy vychádza na pracovný týždeň, sú aj nedávne slávnosti Nanebovstúpenia Pána či Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi.

V Anglicku, Belgicku či Taliansku však biskupi už dávno rozhodli o tom, že niektoré prikázané sviatky sa presúvajú na nedeľu, najmä ak pripadnú na pracovný deň.

Sviatky ako Vianoce, teda Narodenie Pána, Veľká noc či sviatok Bohorodičky, pokiaľ je vtedy aj štátny sviatok, sa nepresúvajú.

Biskupská konferencia Anglicka a Walesu rozhodla o presune niektorých prikázaných sviatkov, ktorých slávenie pripadá na pracovné dni, na nedeľu už v roku 2006. Cieľom tejto zmeny bolo uľahčiť veriacim účasť na liturgickom slávení.

„Biskupi sa rozhodli zmeniť slávenie prikázaných sviatkov na žiadosť diecéznych kňazských rád a veriacich. Osobitne kňazi vyjadrili znepokojenie nad tým, že účasť na svätých omšiach v deň prikázaného sviatku počas týždňa veľmi poklesla,“ vysvetlil vtedajší arcibiskup Westminsteru, dnes už zosnulý kardinál Cormac Murphy-O’Connor.

Biskupská konferencia presunula na nedeľu slávenie sviatkov Pána, okrem Vianoc. „To znamená, že Zoslanie Ducha Svätého, Nanebovstúpenie Pána a sviatok Božieho tela a krvi sa budú sláviť v nedeľu,“ stanovili anglickí biskupi.

V iných krajinách, ako napríklad v Rakúsku, Poľsku či v niektorých spolkových krajinách Nemecka, je Božie telo stále aj štátnym sviatkom. V ďalších štátoch je dňom pracovného pokoja aj Nanebovzatie Panny Márie.

Napríklad Taliani presúvajú Božie telo aj Nanebovstúpenie Pána na nedeľu, ale Nanebovzatie Panny Márie slávia 15. augusta, aj keď to vyjde na deň v týždni.

Biskupské konferencie sa tak prispôsobili – ak je v tom čase aj štátny sviatok, slávenie nepresúvajú.

Zmenu v slávení priniesla priemyselná revolúcia

Liturgista Anton Červeň hovorí, že aj v minulosti sa cirkev prispôsobovala meniacej sa dobe. Okresal sa napríklad počet sviatkov.

„Pred vznikom priemyselnej revolúcie cirkev už nemala možnosť sláviť toľko sviatkov, ľudia začali chodiť do práce, zmenil sa systém života. Treba povedať, že cirkvi trvalo dosť dlho, kým sa prispôsobila spôsobu priemyselného života, novému chápaniu života.“

Keď ľudia pracovali na poli, mohli ľahšie prísť na omšu, ale keď už niekto chodil do továrne, tak tam musel nastúpiť na presný čas.

Kňazi odpovedajú Môžem ísť na omšu v sobotu večer, aj keď mi nič nebráni ísť v nedeľu?

Pavol Rábara

Pre koho je určená sobotná omša s nedeľnou platnosťou a čo je to vigília? (otázky a odpovede)

„Je zaujímavé, že až v roku 1936 bola slávená prvá svätá omša večer, a to z príkazu Vatikánu, aby si robotníci mohli splniť nedeľnú povinnosť účasti na omši. Predtým boli omše nariadené doobeda, nemohli byť večer. Cirkev donútili zmeniť stanovisko nové ekonomické vzťahy a priemysel,“ všíma si saleziánsky kňaz.

Anton Červeň istý čas pôsobil aj v Anglicku. Poukazuje na to, že v Londýne mnoho ľudí pracuje do večera a ísť pre nich na omšu počas týždňa je veľmi náročné. Jednak katolíckych chrámov je tam menej a jednak vo veľkých mestách komplikujú presuny dopravné zápchy.

Červeň si aj na Slovensku všíma, že ľudia sa spovedajú z toho, že neboli na omši počas prikázaného sviatku. Čo by bolo lepšie riešenie, by však mali podľa neho zvážiť biskupi.

Česi majú od účasti na omši dišpenz

Český kňaz Tomáš Cyril Havel, ktorý vyučuje na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach, vysvetľuje, že slávenie niektorých cirkevne prikázaných sviatkov cez týždeň je dané tým, že tieto dni sú často aj voľným dňom. „Každá biskupská konferencia môže s ohľadom na situáciu stanoviť rôzne počty týchto sviatkov.“ 

Zjednodušene povedané, biskupská konferencia môže dať veriacim aj dišpenz od povinnej účasti na omši. V Českej republike tak podľa Havla viaže katolíkov účasť na omši okrem nedieľ len na Božie narodenie, na Veľkú noc a na sviatok Bohorodičky 1. januára.

„Nepripadá vám ako nonsens nariaďovať slávenie? Myslím, že to takto chodilo na 1. mája. S touto optikou sa vôbec neviem stotožniť.“ 
Tomáš Cyril Havel, katolícky kňazZdieľať

Kňaz z Kongregácie bratov Najsvätejšej Sviatosti (petríni) hovorí, že celú situáciu vníma z pohľadu skúseností, ktoré má, a vďaka tomu si nedokáže predstaviť, že by mu niekto prikazoval sláviť nejaký sviatok. „Nepripadá vám ako nonsens nariaďovať slávenie? Myslím, že to takto chodilo na 1. mája. S touto optikou sa vôbec neviem stotožniť.“

V prostredí, kde sa český kňaz pohybuje, slávia sviatok podľa dohody. Buď v daný deň, keď je omša večer, alebo sa presunie na nedeľu. „Dôležité je, že sa zídu ľudia, ktorí chcú sviatok sláviť, a potom sa často zídeme nielen na bohoslužbe, ale aj po nej,“ uzatvára Cyril Tomáš Havel.

Procesie sú aj tak zväčša v nedeľu

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa síce na Slovensku stále slávi vo štvrtok, paradoxom však je, že v mnohých farnostiach sa tradičné procesie so Sviatosťou oltárnou, tzv. oltáriky, presúvajú aj tak na nedeľu.

Mnohí veriaci tak idú na omšu v deň slávnosti a opätovne si ten istý sviatok pripomenú v nedeľu. Aj samotní biskupi vo viacerých prípadoch vedú eucharistické procesie pri príležitosti sviatku Božieho tela práve v nedeľu.

Preto sa natíska otázka, či by nebolo praktickejšie aspoň tento sviatok presunúť na nedeľu, keďže v mnohých farnostiach sa prakticky slávi aj tak v tento deň.

Sviatok Božieho Tela K jeho vzniku pomohol zázrak, procesie majú zmysel aj dnes

Pavol Hudák

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi má pôvod v 13. storočí na základe videní sv. Juliány. Slávnostné procesie sa vyvíjali.

Existuje však aj názor, že presúvať prikázané sviatky na nedeľu je trochu nešťastné. Takto totiž niektoré nedele z liturgického slávenia úplne vypadnú a naruší sa aj štruktúra cirkevného roka. Nechávať prikázaný sviatok cez týždeň rešpektuje rytmus roka a jeho logiku.

Kňazi však priznávajú, že niektorým veriacim nemožnosť ísť cez pracovný deň do kostola spôsobuje výčitky svedomia.