Tápajúca Svetová rada cirkví Ako nevybudovať „potemkinovskú dedinu“ ekumenizmu a mierotvorby

Všimol som si tendenciu, že súčasné globálne rozhovory o mieri na Ukrajine v kontexte prebiehajúcej vojny sa stávajú rovnako dôležitými alebo možno dokonca dôležitejšími než rozhovory o vojne ako takej. Myslím si, že je to sľubná tendencia.

Všetci na Ukrajine chcú mier. Preto hovoriť s Ukrajincami o mieri je ako kázať zboru.

Dva druhy rozhovorov o mieri

Možno pozorovať dva druhy rozhovorov o mieri. Jeden je pevne založený na pochopení príčin a povahy prebiehajúcej vojny. Samozrejme, je asi prehnané tvrdiť, že niekto chápe, prečo Putin začal túto vojnu. Nerozumie jej dokonca ani Putin, ak sa ho opýtate, aké sú jeho skutočné motívy vojny. Úplné pochopenie vojny nás ešte len čaká.

Napriek tomu sa ľudia a agentúry, ktorým skutočne záleží na mieri pre Ukrajinu, snažia čo najviac pochopiť, čo je za touto vojnou. Pri opisovaní vojny sa snažia vyhýbať eufemizmom a explicitne pomenúvajú jej obete aj páchateľov. Na základe svojho chápania toho, ako sa vojna začala, sa snažia zistiť, ako by sa mala skončiť.

Uvedomujú si, že 24. február 2022 sa stal preto, lebo mierové iniciatívy po februári 2014 zlyhali. Tieto iniciatívy zlyhali nielen preto, že tak rozhodlo Rusko, ale aj preto, lebo občas boli naivné a nerealistické; občas sa usilovali o mier na úkor obete, a nie na úkor páchateľa, čo len podporovalo páchateľa. Mierotvorcovia tejto kategórie sa poučili zo svojich predchádzajúcich chýb a vo väčšine prípadov ich nechcú opakovať.

Svetová rada cirkví Proti svojej vôli prispieva k vojne

Cyril Hovorun

Inštitucionalizovaný ekumenizmus a ukrajinská vojna: kritický prístup.

Iný druh mierotvorcov opakuje svoje chyby, či už vedome, alebo nevedome. Tí druhí sú nevyliečiteľne naivní a zdá sa, že tým prvým na mieri naozaj nezáleží. Záleží im len na tom, ako ich mierotvorba môže pomôcť im ako inštitúciám alebo ich programom.

Vezmime si napríklad Si Ťin-pchinga a Noama Chomského. Nedokážete si predstaviť ľudí s protikladnejšími politickými a etickými zásadami. Napriek tomu sa zhodujú v tom, ako chcú mier pre Ukrajinu. Ich vzorec mieru predpokladá zachovanie Ruska ako globálneho hráča, aj keď by to znamenalo, že niekedy pomerne skoro môže začať ďalšiu vojnu, a oslabenie globálnej úlohy Západu, najmä Spojených štátov.

Tvrdia, že im záleží na ukrajinskom živote, ale my na Ukrajine sa obávame, že táto starostlivosť bude v dlhodobom horizonte stáť ešte viac ukrajinských alebo iných ľudských životov.

Existujú aj profesionálni mierotvorcovia. Mnohí z nich sú spojení s cirkvami alebo medzi-cirkevnými agentúrami. Často sa vyžívajú v tom, že sú v centre mierotvorného procesu, práve na tom im náleží viac než na skutočnom dosiahnutí udržateľného mieru. Občas presadzujú mier bez toho, aby skutočne premýšľali o dôsledkoch svojho úsilia.

Zabúdajú na základnú zásadu, ktorú pozná každý lekár: skôr než navrhne nejaký liek, musí sa uistiť, že neškodí. Niektorí z nich sa správajú ako populistickí politici. V skutočnosti sú populistickými mierotvorcami. Alebo, povedané slovami Dietricha Bonhoeffera, usilujú sa o lacný mier.

Akým mierotvorcom je Svetová rada cirkví?

Žiaľ, Svetová rada cirkví, organizácia, ktorá sa má svojou povahou zasadzovať za mier, doteraz ukázala, že patrí skôr do druhej než do prvej kategórie mierotvorcov.

Po jej valnom zhromaždení v Karlsruhe v septembri 2022 som mal možnosť vysvetliť, ako táto organizácia premárnila príležitosť pomôcť Ruskej pravoslávnej cirkvi zmeniť názor (prostredníctvom metanoie) na vojnu. Namiesto toho Svetová rada cirkví dovolila, aby ju Rusi využili na účely svojej propagandy – samozrejme, že v mene dialógu a nastolenia mieru.

Dovoľte mi, aby som tu zrekapituloval niektoré body, ktoré som naznačil v článku uverejnenom v októbri 2022.

Prebiehajúca vojna sa začala vo februári 2014, keď Rusko anektovalo Krym a viedlo zástupnú vojnu v Donbase. Svetová rada cirkví reagovala oneskorene a svoju delegáciu na Ukrajinu vyslala až v marci 2015, čiže po viac ako roku. Delegácia zverejnila komuniké, v ktorom vysvetlila, že príčinou vojny sú „súperiace nacionalizmy“. Vyhlásenie teda naznačovalo „ukrajinský nacionalizmus“ ako hlavný dôvod, ktorý vyprovokoval ruskú agresiu.

O sedem rokov neskôr ruská propaganda nafúkla „ukrajinský nacionalizmus“ na „ukrajinský neonacizmus“, ktorý bol prezentovaný ako hlavná zámienka na rozpútanie plnohodnotnej vojny. Vyhlásenie Svetovej rady cirkví túto infláciu uľahčilo.

Samozrejme, toto nebolo zámerom delegácie, ale jej návštevu na Ukrajine využila Ruská pravoslávna cirkev na propagáciu posolstiev, ktoré chcela šíriť celosvetovo prostredníctvom platformy Svetovej rady cirkví. Za zmienku stojí aj to, že vyhlásenie postavilo obe strany „konfliktu“ na rovnakú úroveň – čo je zlomyseľná tradícia, ktorá nejako pretrváva až do dnešných dní.

Svetová rada cirkví premárnila príležitosť pomôcť Ruskej pravoslávnej cirkvi zmeniť názor na vojnu. Namiesto toho dovolila, aby ju Rusi využili na účely svojej propagandy.Zdieľať

Krátko po vypuknutí vojny vo februári 2022, v reakcii na výzvu ukrajinskej prvej dámy, aby sa Svetová rada cirkví stala „morálnym a aktívnym spojencom“ Ukrajiny, úradujúci generálny sekretár o. Ioan Sauca, ktorému bol list adresovaný osobne, zverejnil svoj vlastný list adresovaný prezidentovi Zelenskému aj prezidentovi Putinovi.

V tomto liste pokračoval v tradícii stavania Ruska a Ukrajiny na rovnakú úroveň. Tento a ďalšie signály vysielané Svetovou radou cirkví neboli užitočné pre Ukrajincov a tých vo svete, ktorí sa s nimi solidarizovali. Očakávali nadchádzajúce 11. valné zhromaždenie Svetovej rady cirkví v Karlsruhe s nádejou, že vyšle jasnejšie posolstvo, čo sa týka vojny.

O vojne na Ukrajine sa široko diskutovalo na oficiálnych zasadnutiach Valného zhromaždenia a v jeho kuloároch. Ukrajinci dostali slovo, aby predniesli svoje obavy. Rozhovory o Ukrajine v Karlsruhe vyvrcholili diskusiou o vyhlásení Vojna na Ukrajine, mier a spravodlivosť v európskom regióne.

Toto vyhlásenie dopadlo lepšie, ako mnohí vrátane mňa očakávali. Zároveň sa vo vyhlásení v mnohých ohľadoch pokračovalo v rovnocennom zaobchádzaní s Ukrajinou a Ruskom.

V súlade so zlomyseľnou tradíciou predchádzajúcich vyhlásení Svetovej rady cirkví k Ukrajine apelovalo „na všetky strany konfliktu, aby rešpektovali zásady medzinárodného humanitárneho práva, najmä pokiaľ ide o ochranu civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry, a na humánne zaobchádzanie s vojnovými zajatcami“.

Svetová rada cirkví tiež obnovila svoju výzvu na „okamžité zastavenie paľby s cieľom zastaviť smrť a ničenie a na dialóg a rokovania s cieľom zabezpečiť udržateľný mier“. Nešpecifikovala však, komu je táto výzva adresovaná.

Návšteva v Moskve

Po skončení valného zhromaždenia navštívila oficiálna delegácia Svetovej rady cirkví na čele s o. Ioanom Saucom Moskvu, kde sa stretla s patriarchom Kirillom. Verili, že v rozhovore s ruským patriarchom dosiahli prelom. Oficiálna webová stránka Svetovej rady cirkví na svojej titulnej strane zverejnila v oslavnej nálade: „Jeho Svätosť patriarcha Kirill a úradujúci generálny sekretár Svetovej rady cirkví sa stretli v Moskve a zhodli sa, že vojna nemôže byť svätá.“

Domnievam sa, že nebolo veľmi čo oslavovať, pretože, po prvé, patriarcha nikdy netvrdil, že nejaká vojna môže byť svätá. Po druhé, vojnu na Ukrajine nikdy nenazval „vojnou“: podľa ruskej propagandy ide o „špeciálnu operáciu“. Preto patriarcha odsúdením vojen štandardne vylučuje ruskú „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine z tejto kategórie. Po tretie, túto vojnu nazval „metafyzickou“, čo nie je to isté ako svätá.

V komuniké, na ktorom sa dohodla delegácia Svetovej rady cirkví a jej moskovskí hostitelia, patriarcha síce v zásade odsúdil vojny, ale urobil výslovnú výnimku pre ruskú „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine. Vysvetlil, že ju podporuje „politický kontext“ a cirkvi „nesmú prilievať olej do ohňa“.

Západný ekumenista s dobrým zámerom by si toto posolstvo prečítal takto: vojnu vedie Kremeľ a Ruská pravoslávna cirkev sa chce zdržať jej podpory. Patriarcha však mal na mysli presný opak: vojna sa odohráva len preto, lebo si to želajú západní politici, a svetové kresťanstvo by sa nemalo solidarizovať s tým, čo západní politici vnucujú Rusku.

Vojna na Ukrajine Ako Ruská pravoslávna cirkev ospravedlňuje vojnu kvázináboženskými posolstvami

Cyril Hovorun

Primitívnymi magickými stránkami náboženského vedomia si radi pomáhajú aj konkurenčné ukrajinské pravoslávne cirkvi.

Žiaľ, mnohí členovia svetového ekumenického spoločenstva, najmä z globálneho Juhu, by s takýmto čítaním udalostí súhlasili. Patriarcha sa snažil osloviť predovšetkým ich. Podarilo sa mu využiť platformu Svetovej rady cirkví a jej hlasné rečnícke zariadenia na oslovenie ekumenických urbi (Ženeva) a orbi – prostredníctvom titulnej stránky webovej stránky Svetovej rady cirkví.

Prostredníctvom nej smeroval hlavné posolstvo propagandy Kremľa: ide o vojnu Západu proti nevinnému Rusku; Západ by mal prestať trestať Rusko za to sankciami; a cirkvi na celom svete by sa mali za to zasadzovať.

Svetová rada cirkví sa tak opäť nechala inštrumentalizovať ruskou propagandou. Hoci jej úprimným zámerom je zastaviť vojnu, proti svojej vôli k nej naďalej prispieva tým, že tejto propagande poskytuje platformu. Takáto bezmocnosť nepriamo posilňuje aj legitimitu Putinovho režimu tým, že legitimizuje jeho hlavného legitimizátora – Ruskú pravoslávnu cirkev.

Rovnaký model sme pozorovali v roku 2015 a pozorujeme ho aj teraz. Poučenie sa neudialo.

Nové vedenie pokračuje v starých chybách

Zdá sa, že nové vedenie Svetovej rady cirkví zvolené na valnom zhromaždení v Karlsruhe sa nepoučilo. Pokračuje v tých istých chybách. Ukázalo sa to počas návštev nového generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví Jerryho Pillaya a jeho spoločníkov v Kyjeve a Moskve v máji 2023.

Návštevu delegácie Svetovej rady cirkví na Ukrajine umožnila Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá si zachovala implicitné vzťahy s Moskovským patriarchátom. Predstavitelia Svetovej rady cirkví sa nielenže hneď po príchode do Kyjeva stretli s vedúcimi predstaviteľmi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, ale súhlasili aj s tým, aby táto cirkev údajne hradila značnú časť výdavkov spojených s návštevou. Táto skutočnosť okamžite spochybňuje nestrannosť delegácie Svetovej rady cirkví a objektívnosť jej posudkov.

Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu poskytla svoj štedrý príspevok na návštevu nie preto, že by sa úprimne angažovala v oblasti ekumenizmu. Do Karlsruhe vyslala malú delegáciu laikov, ktorých jedinou úlohou tam bolo čo najviac presadiť naratív o údajnom „prenasledovaní“ tejto cirkvi na Ukrajine.

Rovnaký dôvod bol aj tentoraz za pozvaním delegácie Svetovej rady cirkví na návštevu Kyjeva. Prímas tejto cirkvi, metropolita Onufrij, sa s delegáciou odmietol osobne stretnúť. Nebezpečenstvo „odpadnutia od viery“ prostredníctvom stretnutia s podľa neho nedotknuteľnými „heretikmi“ bolo pre neho dôležitejšie než možnosť osobne sa presvedčiť o „prenasledovaní“. Touto úlohou poveril kancelára cirkvi, metropolitu borispoľského a brovarského Antona.

Keď sa delegácia Svetovej rady cirkví stretla s Celoukrajinskou radou cirkví a náboženských organizácií, dostala iné posolstvo. Luteránsky biskup Vjačeslav Horpynčuk, ktorý v tom čase predsedal rade, v mene jej členov zdôraznil:

„Na Ukrajine sa rešpektuje sloboda náboženského vyznania a ani počas vojny nedochádza k náboženskému prenasledovaniu. Naopak, to, čo zažívajú veriaci na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom..., je naďalej mimoriadne nebezpečné. Terorizovanie civilného obyvateľstva, najmä náboženských predstaviteľov, je bežnou taktikou zastrašovania a podmaňovania, ktorú praktizujú ruské okupačné orgány. Dúfame, že vo svete bude počuť hlas Svetovej rady cirkví na obranu veriacich, ktorí denne trpia vďaka prítomnosti ruských okupantov na ukrajinskom území.“

V rozpore so želaním ukrajinského luteránskeho biskupa tento spoločný hlas ukrajinských cirkví a iných náboženských spoločenstiev nebol vypočutý ani zaznamenaný Svetovou radou cirkví. Jej tlačová správa informovala len o „obavách týkajúcich sa náboženskej slobody a práv v kontexte vládnych opatrení na odstránenie inštitúcií Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a mníšskej komunity z Kyjevskej larvy“.

Zároveň v žiadnom z vyhlásení Svetovej rady cirkví nezaznelo ani slovo o opakovanom porušovaní náboženskej slobody na okupovaných územiach alebo v Rusku. Nemožno vylúčiť, že takúto zjavnú tendenčnosť tlačového vyhlásenia Svetovej rady cirkví možno vysvetliť štedrým príspevkom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu na zorganizovanie tejto návštevy.

Túto zaujatosť ocenil patriarcha Kirill počas stretnutia s delegáciou Svetovej rady cirkví 17. mája 2023.

Odsúdené dvojaké štandardy

Predtým boli podobné dvojaké štandardy odsúdené na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. V januári 2023 Rusko zvolalo toto zasadnutie, aby prerokovalo predpokladané „prenasledovanie“ Moskovského patriarchátu na Ukrajine – obľúbený tróp ruskej propagandy, ktorý Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu s radosťou potvrdzuje.

Väčšina členov Bezpečnostnej rady odmietla ruské predpoklady. Francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Rivière zhrnul ich postoj takto: ruská iniciatíva bola „ďalším príkladom cynickej dezinformačnej stratégie Ruskej federácie, ktorá tvrdí, že bráni ‚náboženskú slobodu‘, hoci otvorene porušuje prímerie a civilisti naďalej trpia“.

A dodal: „Od začiatku agresie proti Ukrajine sa Ruská federácia naďalej dopúšťa závažného porušovania ľudských práv vrátane núteného vysídľovania, sexuálneho násilia, zbavovania práva slobodne praktizovať náboženstvo a zločinov páchaných na deťoch.“

Opäť stavajú Rusko a Ukrajinu na rovnakú úroveň, keď obeť a páchateľ sú obviňovaní z toho istého. Bludný kruh zlých argumentov, ktoré viac pomáhajú páchateľovi ako obeti, urobil úplný obrat.Zdieľať

Ako už bolo spomenuté, v tlačovej správe Svetovej rady cirkví o stretnutiach jej delegácie v Moskve ani v rozhovore, ktorý generálny tajomník poskytol po návrate do Ženevy, nebol uvedený ani náznak takéhoto porušenia. Mimochodom, tieto stretnutia sa uskutočnili v dňoch, keď Kyjevčania zažili najmasívnejšie ruské raketové útoky od začiatku vojny. Netreba pripomínať, že táto skutočnosť nebola nikde spomenutá, hoci delegácia práve opustila Kyjev.

Naopak, oficiálne informácie o návšteve zverejnené na webovej stránke Svetovej rady cirkví sú pre prímasa Ruskej pravoslávnej cirkvi opatrne pochvalné. Medzi správami Svetovej rady cirkví a Ruskej pravoslávnej cirkvi o stretnutí som nenašiel žiadne rozpory.

Jerry Pillay v rozhovore po návšteve uviedol, že spôsob, akým Moskva prezentovala návštevu, nepokrýva, čo delegácia Svetovej rady cirkví odpovedala na patriarchove pripomienky. O žiadnom rozpore v správach sa však nezmienil. Okrem toho sa rozhodol neprezradiť svoje obavy ani obavy svojich kolegov, hoci uviedol, že obavy existujú.

Jedinou obavou, ktorú výslovne spomenul, je nacionalizmus. Keď sa však v súvislosti s rusko-ukrajinskými vzťahmi spomína nacionalizmus, „obvyklým podozrivým“ je Ukrajina, a nie Rusko. Putin a ruská propaganda trvajú na tom, že sú proti nacionalizmu. A navyše, podľa ich slov Rusko začalo vojnu, aby zadržalo ukrajinský nacionalizmus. Rusi namiesto toho presadzujú istú formu imperializmu.

Nevšímavý generálny sekretár

Generálny tajomník si nevšimol slona v miestnosti – ruský imperializmus a neokolonializmus. Ruskí cirkevní rečníci sa tohto slona ani nesnažia zakryť. A tak vplyvný ruský hierarcha a kľúčový ideológ „ruského sveta“, pskovský metropolita Tichon Ševkunov, v rozhovore priznal, že „jediné, čo môže ruský národ vybudovať, je impérium“.

Podľa môjho názoru Jerry Pillay svojimi zmienkami o „nacionalizme“ vrátil Svetovú radu cirkví k nešťastnému vyhláseniu z roku 2015 o konkurenčných nacionalizmoch. Opäť stavajú Rusko a Ukrajinu na rovnakú úroveň, keď obeť a páchateľ sú obviňovaní z toho istého. Bludný kruh zlých argumentov, ktoré viac pomáhajú páchateľovi ako obeti, urobil úplný obrat.

Prímas Ruskej pravoslávnej cirkvi bol oveľa opatrnejší a výstižnejší, keď počas stretnutia s generálnym tajomníkom a jeho spoločníkmi vyjadril svoje obavy a obvinenia. Na rozdiel od delegácie Svetovej rady cirkví patriarcha ovládal a kontroloval rozprávanie o stretnutí.

Zdá sa, že najdôležitejším bodom, na ktorom mu skutočne záleží a ktorý bol v ruských správach dôkladne opísaný, sú sankcie. V patriarchovej interpretácii: „Po XI. valnom zhromaždení Svetovej rady cirkví... prezident Ukrajiny uvalil osobné sankcie na troch členov delegácie Ruskej pravoslávnej cirkvi len za samotný fakt neformálnej účasti na diskusii o ukrajinskom probléme.“

Moskva verzus Alexandria Pravoslávny spor o Ukrajinu sa preniesol už aj na africký kontinent

Ján Krupa

Moskovský patriarchát zriadil nový Africký exarchát napriek nesúhlasu Alexandrijského patriarchátu, do ktorého pôsobnosti spadá čierny kontinent.

Jedným z nich bol Leonid Gorbačov, ktorého po valnom zhromaždení vyobcoval Alexandrijský patriarchát za porušenie integrity tohto patriarchátu v Afrike. V Karlsruhe bola Leonidova verejná rétorika voči Ukrajincom nenávistná a po Karlsruhe sa stala ešte nenávistnejšou a vojnovo štvavou. Zašiel až tak ďaleko, že navrhol bombardovanie Ukrajiny.

V nedávnej publikácii ruského denníka Novaja Gazeta ho porovnávali so známym vodcom Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom a hlavným ruským propagandistom Vladimirom Solovjovom. Hovorí rovnako nenávistným jazykom a vyjadruje rovnaké túžby – úplne vyhubiť Ukrajinu. Je skutočne najhlasnejším megafónom ruskej propagandy napojenej na cirkev v jej najradikálnejšej podobe.

Nie jeho údajná „neformálna účasť na diskusii o ukrajinskom probléme“, ale jeho nenávistné slová a činy sa stali dôvodom ukrajinských sankcií. Zdá sa však, že delegácia Svetovej rady cirkví sa takýmito nuansami nezaoberala.

Urážka ukrajinského prezidenta a ľudu?

Podľa ruskej správy generálny sekretár súhlasil s interpretáciou, ktorú navrhol moskovský patriarcha: „Spomenuli ste zhromaždenie v Karlsruhe a teraz chápeme, že naše vyhlásenia a činy môžu mať určité dôsledky, najmä zo strany prezidenta Ukrajiny.“

Ak boli slová Jerryho Pillaya interpretované správne a on v žiadnom zo svojich vyhlásení nenamietal proti interpretácii rozhovoru v Moskve zo strany Moskovského patriarchátu, potom ide o urážku ukrajinského prezidenta a ľudu, ktorý prezident zastupuje.

Pokiaľ viem, delegácia Svetovej rady cirkví sa pred návštevou Kyjeva obrátila na prezidentskú kanceláriu so žiadosťou o stretnutie s prvou dámou. Skutočnosť, že žiadosti nebolo vyhovené, možno spätne odôvodniť vzhľadom na urážlivé poznámky, ktoré odzneli v Moskve. Svoju úlohu v chladných reakciách ukrajinského prezidenta na iniciatívy Svetovej rady cirkví zohrala aj predchádzajúca katastrofálna reakcia otca Saucu na list prvej dámy.

Na dôvažok patriarcha udelil prestížny rád ruskému zástupcovi pri Svetovej rade cirkví, o. Michalovi Gunďajevovi, priamo počas stretnutia s delegáciou Svetovej rady cirkví. O. Michail bol sankcionovaný ukrajinskou vládou spolu s Leonidom Gorbačovom. Svetovej rade cirkví neprekážalo, že osoba, na ktorú sa vzťahujú sankcie, bola takýmto provokatívnym spôsobom oslávená v prítomnosti jej generálneho sekretára, rovnako ako jej neprekáža, že naďalej pracuje v kanceláriách Svetovej rady cirkví v Ženeve.

Ďalší bod, ktorý patriarcha zdôraznil vo svojom príhovore k delegácii Svetovej rady cirkví, sa týka „humanitárnej pomoci“ pre Ukrajincov na ruských územiach, ako aj na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom. Zdôraznil úlohu Ruskej cirkvi, ale zároveň ocenil prínos Svetovej rady cirkví a jej humanitárnych agentúr.

Veľmi oceňujem myšlienku Svetovej rady cirkví priviesť k jednému stolu obe ukrajinské pravoslávne cirkvi, ktoré sa stále navzájom neprijímajú. Zdieľať

Konkrétne s uznaním spomenul, ako riaditeľ pre medzinárodné záležitosti Svetovej rady cirkví navštívil v máji 2022 zariadenia s vysídlenými Ukrajincami v Rostovskej oblasti Ruska, ako aj to, ako v tom čase úradujúci generálny sekretár Svetovej rady cirkví o. Ioan Sauca navštívil humanitárne centrum Ruskej cirkvi v Moskve.

Pokiaľ viem, delegácie Svetovej rady cirkví žiadali vidieť nielen miesta s Ukrajincami, ktoré navrhla ruská strana, ale aj tie, ktoré uviedol úrad ombudsmana na Ukrajine. Ich žiadosti nebolo vyhovené a videli len to, čo Rusi chceli, aby videli. Nevideli ukrajinských vojnových zajatcov a deportovaných Ukrajincov zadržiavaných proti svojej vôli. Nevideli ani ukrajinské deti, ktorých deportáciu Medzinárodný trestný súd kvalifikoval ako „vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a zločin nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie na úkor ukrajinských detí“.

Predstavitelia Svetovej rady cirkví si boli vedomí, že Ruská cirkev im ukáže humanitárne „potemkinovské dediny“. Napriek tomu súhlasili s účasťou na tejto fraške v mene dialógu a nastolenia mieru. Cieľom tejto frašky bolo, aby Rusi zakryli svoje zločiny.

Pripomína mi to, čo som videl počas návštevy Osvienčimu. V miestnom múzeu je časť výstavy venovaná tomu, ako medzinárodné organizácie kontrolovali tábor. Samozrejme, ukázali im len fasádu. Pravdepodobne tušili, že za ňou sa skrýva niečo horšie. Napriek tomu sa však podieľali na zakrývaní nacistických zverstiev.

A predsa niečo pozitívne o Svetovej rade cirkví

Na záver by som chcel povedať niečo pozitívne o iniciatívach, s ktorými delegácia Svetovej rady cirkví prišla a o ktorých diskutovala so svojimi partnermi v Kyjeve aj Moskve. Veľmi oceňujem myšlienku Svetovej rady cirkví priviesť k jednému stolu obe ukrajinské pravoslávne cirkvi, ktoré sa stále navzájom neprijímajú. Je to vynikajúca myšlienka.

Rada má bohaté skúsenosti a rôzne nástroje na uľahčenie takýchto rozhovorov. Z rozhovoru Jerryho Pillaya som usúdil, že to bol hlavný dôvod, prečo delegácia Svetovej rady cirkví podnikla svoje návštevy. Pravdepodobne to je dôvod, prečo prehltla všetky urážky z Moskvy.

Svetová rady cirkví sa však rozhodla prizvať k rovnakému stolu aj Ruskú pravoslávnu cirkev. Počas mnohých rokov som pozoroval postoj Moskovského patriarchátu k možnosti dialógu medzi vetvami ukrajinského pravoslávia. Tento postoj nikdy nebol ani trochu konštruktívny. Ruská pravoslávna cirkev vždy robila všetko možné aj nemožné, aby takéto dialógy torpédovala alebo ich zmenila na simulácie.

S tým súvisí aj môj osobný príbeh. Keď som v lete 2009 inicioval dialóg medzi Moskovským a Kyjevským patriarchátom na Ukrajine, o niekoľko dní neskôr ma Moskva odvolala z funkcie vedúceho Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

Som si vedomý, že všetky tri strany potenciálneho rozhovoru, autokefálna Pravoslávna cirkev Ukrajiny, Ukrajinská pravoslávna cirkev pod Moskovským patriarchátom a Moskovský patriarchát ako taký, v zásade súhlasili so spoločným zasadnutím. Avšak nikto by nemal naivne očakávať, že Moskva prijala túto ponuku, aby uľahčila dialóg. Jej cieľom je kontrolovať tento dialóg a zabezpečiť, aby nepriniesol skutočné zmierenie. Myslím si, že patriarcha Kirill to povedal celkom jasne, keď ponúkol vlastnú interpretáciu cirkevnej situácie na Ukrajine.

Ak Svetová rada cirkví chce, aby jej plán fungoval, k okrúhlemu stolu by mali byť pozvané len ukrajinské cirkvi. V takom prípade si Svetová rada cirkví môže nejakým spôsobom obnoviť svoju reputáciu.

Ak k tomu istému stolu prizýva aj Ruskú cirkev, ukazuje, že nerozumie a nechce rozumieť skutočnej situácii; že uprednostňuje proces vytvárania mieru pred jeho výsledkami. Takýto okrúhly stôl bude fraškou, len ďalšou „potemkinovskou dedinou“ ekumenizmu a mierotvorby.

Pôvodne publikované na noek.info. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.