Názor ukrajinského profesora Svetová rady cirkví a vojna Ruska: komplicita úmyselnou slepotou

Tento príspevok sa zaoberá vojnou na Ukrajine z vnútorného pohľadu. Dokonca aj tí, ktorí prejavujú empatiu a solidaritu s Ukrajincami, si jednako vojnu všímajú zvonku. Rozdiel medzi týmito dvoma pohľadmi sa dá ilustrovať Maslowovou pyramídou potrieb: v mierových a vo vojnových časoch ľudia obľubujú odlišné hierarchie, čo sa týka ich uprednostňovaných potrieb. Občas sa dokonca zdá, že v mierových časoch stojí pyramída na hlave.

Tieto odlišné pohľady často sťažujú Ukrajincom a západným Európanom vzájomné pochopenie. A tak je pre mňa v Nemecku takmer nemožné vysvetliť, prečo my na Ukrajine potrebujeme zbrane a nie iba dialóg. Aj mnohí Američania sa odvracajú od vojny na Ukrajine, keďže sú zaneprázdnení vnútorným kultúrnym bojom o sebarealizáciu, ktorý sa javí tak, že sa stal základom americkej pyramídy potrieb.

Z vnútorného aj vonkajšieho pohľadu sa vojnové ciele ruského prezidenta Vladimira Putina prezentujú takto:

Donútiť Ukrajincov, aby sa vzdali svojej identity a hodnôt. Pre Putina sú skutočnými Ukrajincami iba tí Ukrajinci, ktorí seba samých chápu ako Rusov. Všetci ostatní sú rusofóbovia, ktorých treba buď prevychovať, alebo eliminovať.

Ukázať, že liberálna demokracia je slabá a autokracia silnejšia.

Ukázať, že Západ je skorumpovaný a pokrytecký a miluje pohodlie a peniaze viac než to, čo hlása ako svoje hodnoty.

Nakoniec Putin chce celý svet, a predovšetkým Západ, poškvrniť ukrajinskou krvou.

Prinajmenšom z vnútorného pohľadu Putin v rôznej miere väčšinu týchto cieľov dosiahol.

Dva druhy komplicity

Naše prežitie ako národa závisí od politického vývoja v iných krajinách. Nenávidíme to, ale nemáme silu to zmeniť. My na Ukrajine s hrôzou sledujeme, ako v susedných západných krajinách, od ktorých závisí naše prežitie, narastá pravicový populizmus.

Tento populizmus pre nás znamená to, čo by som nazval „šakalizmom“. Pravicovopopulistické vlády prejavujú inštinkty, ktoré pripomínajú skôr správanie divých zvierat než starostlivosť o ľudské blaho. Niekedy sa správajú ako šakaly voči oslabenej koristi. Ak je korisť silná, šakaly sa k nej nepriblížia; ak je slabá a krváca, šakaly sa pokúsia odtrhnúť si kúsok mäsa.

Niektorí sa teraz pokúšajú odtrhnúť si od Ukrajiny časti ukrajinského Zakarpatska, Bukoviny, Haliče a tak ďalej. Iní lovia naše vzácne zeminy. Šakalizmus sa v súčasnosti javí ako globálny trend a symptóm toho, že solidarita sa nahrádza sociálnym darwinizmom ako určujúcim znakom medzinárodných vzťahov.

Naši skutoční spojenci síce sociálny darwinizmus odsudzujú a zavrhujú, ale zdá sa mi, že občas nie všetci z nich sú úplne proti tomu, aby jeden z ich kolegov vyjadril myšlienky, ktoré oni sami nemajú odvahu vysloviť. Domnievam sa, že napríklad maďarský premiér Viktor Orbán nevyjadruje len svoje vlastné názory a názory svojich voličov, ale sprostredkúva aj najhlbšie skryté obavy niektorých, ktorí mu v rámci EÚ hlasno odporujú.

Predseda vlády jednej z krajín EÚ – Robert Fico, premiér Slovenskej republiky – sa nedávno zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve a tlieskal tamojším ruským vojakom, ktorí prelievali a naďalej prelievajú ukrajinskú krv. Bol to jasný akt komplicity s Putinovým vojnovým zločinom. Nemyslím si, že preháňam, keď poviem, že ukrajinská krv je na rukách tých politikov, ktorí podporujú Putina a jeho agendu v rámci EÚ aj mimo nej.

Ukrajinská krv je už aj na rukách amerického prezidenta. Trump vo svojej samoľúbosti možno verí, že Putin k nemu prechováva rovnaké city ako on k Putinovi. Ale Putin nenávidí Ameriku a chce jej spôsobiť čo najviac škody tým, že tam zasieva chaos a nepokoje. V Trumpovi našiel na to perfektný nástroj.

Existujú dva druhy komplicity: účasťou a opomínaním či nečinnosťou.

K prvému druhu komplicity patrí napomáhanie, spolupáchateľstvo (zodpovednosť osoby, ktorá vedome pomáha hlavnému páchateľovi alebo ho povzbudzuje) a sprisahanie (dohoda medzi dvoma stranami na spáchaní trestného činu). 

Niektoré krajiny, ako napríklad Irán a Severná Kórea, podporujú a napomáhajú zločiny Putinovho Ruska. Orbánovo Maďarsko a Ficovo Slovensko sa približujú ku komplicite. Čo sa týka sprisahania, verím, že existuje medzi Putinom a Trumpom.

Komplicita opomínaním alebo nečinnosťou sa týka širšieho spektra krajín a inštitúcií. Cirkevné a ekumenické platformy vo veľkej miere prejavili takzvanú „úmyselnú slepotu“ – pojem zo zvykového práva, ktorý spadá do kategórie komplicity opomínaním.

Veľká väčšina miestnych pravoslávnych cirkví systematicky a vytrvalo zatvára oči pred vojnou na Ukrajine. Sú rýchlo ochotné vyjadriť svoje pobúrenie, keď je ohrozený majetok nejakého kláštora alebo fanatik vyhodí do vzduchu nejaký kostol, ale spravidla premeškávajú uznávanie každodenných strát na ľudských životoch a ničenia kostolov na Ukrajine. 

A to hoci dokonca aj predstavitelia ruskej vlády priznávajú, že vojna, ktorú vedú, sa odohráva medzi dvoma pravoslávnymi krajinami. Tak sa vyjadril napríklad ruský minister zahraničných vecí Lavrov v komentári, keď odmietol ponuku Svätej stolice zorganizovať rusko-ukrajinské mierové rokovania.

Úmyselná slepota Ekumenickej rady cirkví

Obzvlášť sklamaním je Svetová rada cirkví, ktorá vznáša nárok na spravodlivosť ako jednu zo svojich ústredných hodnôt. V súvislosti s vojnou na Ukrajine však túto hodnotu systematicky zrádza. Až dva roky po začatí veľkej ruskej invázie – desať rokov po začatí vojny v roku 2014 – táto organizácia priamo označila agresora. Predtým Svetová rada cirkví vo svojich vyhláseniach stavala Rusko a Ukrajinu na rovnakú úroveň – celkom v štýle Trumpa. Tým preukázala úvodom spomenutú „úmyselnú slepotu“.

Na svojom poslednom zasadnutí v Južnej Afrike Ústredný výbor Svetovej rady cirkví vo svojom Vyhlásení k ohrozeniu mieru a bezpečnosti ľudí: Kairos na spravodlivý mier na jednej strane uznáva, že „takmer denné posilnené ruské raketové útoky na civilné spoločenstvá a infraštruktúru (...) ešte zhoršujú pochybenia zo strany ruských orgánov v rámci ich pretrvávajúcej invázie a vojny proti ukrajinskému národu“. Vyhlásenie zdôrazňuje aj potrebu „spravodlivého mieru, ktorý neodmení agresora za jeho zločiny“. Toto sú nápomocné vyjadrenia.

Tápajúca Svetová rada cirkvíAko nevybudovať „potemkinovskú dedinu“ ekumenizmu a mierotvorby

Cyril Hovorun

Na druhej strane Svetová rada cirkví naďalej podlieha ruskej propagande, kedykoľvek je to možné. A tak v tom istom vyhlásení „s ustarostenosťou berie na vedomie správy o útokoch na osobné vlaky v Brianskej a Kurskej oblasti v Rusku koncom mája a začiatkom júna 2025, ktoré sa pripisujú Ukrajine“. Akoby ukrajinská strana zabíjala ruských civilistov rovnakým spôsobom, ako Rusi zabíjajú ukrajinských civilistov.

To je však skreslenie reality: mosty v Briansku a Kursku sa používali na prepravu munície a zásob pre ruskú armádu. Most v Brianskej oblasti, ktorý bol práve renovovaný, sa zrútil skôr, ako do trosiek narazil vlak plný civilistov, čo si vyžiadalo obete na životoch. Stalo sa tak v dôsledku nedbanlivosti ruských orgánov, ktoré nezastavili dopravu a nevarovali personál vlaku. Napriek tomu Svetová rada cirkví v súlade s ruskou propagandou bez váhania pripísala všetku zodpovednosť Ukrajine a tým zrovnala údajné ukrajinské „zločiny“ s ruskými.

Ústredný výbor vyzval izraelskú vládu, aby „ukončila útoky a porušovanie medzinárodného práva v Iráne, Gaze a na okupovaných palestínskych územiach“. Zároveň však nevyslovuje žiadne podobné požiadavky voči ruskej vláde ani Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktoré bezvýhradne podporujú agresiu Moskvy voči Ukrajine. A okrem toho vyhlásenie nespomenulo zločiny proti ľudskosti spáchané hnutím Hamas.

Ústredný výbor okrem toho uverejnil osobitné Vyhlásenie k prevencii zločinov proti ľudskosti. Ide o dôležitý dokument, v ktorom sa uznávajú zločiny proti ľudskosti a genocída vrátane genocídy Arménov, sýrskych kresťanov (Sayfo) a pontských Grékov. Zoznam spomenutých zločinov proti ľudskosti siaha od genocídy Hererov a Namov v rokoch 1904 – 1908 až po súčasnú vojnu Izraela v Gaze. Genocídne činy Rusov voči Ukrajincom sa však nespomínajú ani slovom.

Dokument ústredného výboru vyčíta Medzinárodnému súdnemu dvoru „relatívnu zriedkavosť konaní proti pôvodcom z globálneho Severu v porovnaní s tými z globálneho Juhu“. Svetová rada cirkví zároveň preukazuje rovnakú alebo ešte horšiu zaujatosť tým, že odmieta uznať zločin, za ktorý je Vladimir Putin stíhaný zo strany Medzinárodného súdneho dvora – únos ukrajinských detí.

Tisíce z nich boli násilím odvlečené do Ruska, z čoho bolo potvrdených približne 20-tisíc prípadov. Ruské orgány tvrdia, že od začiatku veľkej invázie bolo do Ruska presídlených 700-tisíc ukrajinských detí. Mnohé z týchto detí boli umiestnené do špeciálnych táborov, z ktorých niektoré navštívila delegácia Svetovej rady cirkví a Akcie cirkví spoločne (ACT) v máji 2022.

Ruská pravoslávna cirkev využila túto delegáciu na ospravedlnenie nedobrovoľného presídlenia a prevýchovy ukrajinských detí. Delegácia Svetovej rady cirkví a Akcie cirkví spoločne to predpokladala a dokonca požiadala o návštevu táborov, ktoré neboli zahrnuté v ruskom programe a v ktorých boli zadržiavaní ukrajinskí vojnoví zajatci. Ruská strana ich žiadosť zamietla, a predsa sa delegácia rozhodla dodržať ruský program bez odchýlok. Cieľom návštevy bolo predovšetkým utužiť partnerstvo s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

Z ukrajinského pohľadu to nie je nič iné ako komplicita – právna zodpovednosť niekoho, kto vedome pomáha hlavnému páchateľovi alebo ho podporuje. Dúfam, že zodpovednosť prešetrí Medzinárodný súdny dvor a nedávno zriadený Osobitný tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine.

Boh za slobodu a dôstojnosť

Som vďačný cirkvám a ekumenickým platformám, ktoré sa hlasno vyslovujú proti ruským zločinom a vyzývajú tých, ktorí prejavujú „úmyselnú slepotu“, vrátane Svetovej rady cirkví.

Toto je dobrá príležitosť, aby som vyjadril svoju hlbokú vďaku Národnej rade cirkví v Dánsku a osobne jej generálnemu tajomníkovi Emilovi Hiltonovi Saggauovi za ich neúnavné úsilie v prospech Ukrajiny. Emilovi a rade ďakujem skutočne z celého srdca.

Od hanebnej epizódy medzi Trumpom a Zelenským v Oválnej pracovni vždy ďakujeme našim partnerom. Ak však máte na výber medzi vďakou a smrťou, vďačnosť nie je veľmi úprimná. V tomto prípade som však úplne úprimný.

Putin viac-menej dosiahol všetky svoje ciele, až na jeden: prinútiť Ukrajincov kapitulovať a vzdať sa toho, čo je pre nás skutočne dôležité. 

Nejde len o našu identitu, hoci tá je, samozrejme, dôležitá. Ide aj o slobodu a dôstojnosť, ktoré Putin chce vziať nielen nám, ale celému svetu. Sledujeme, ako sa krajiny, ktoré boli kedysi považované za bašty slobody a dôstojnosti, týchto hodnôt vzdávajú. Aj ony chcú, aby sme vzdali náš boj za tieto hodnoty. Keď napríklad Trump vyzýva, aby sme prestali bojovať, je to preto, lebo sa zasadzujeme za niečo, čo je mu proti srsti.

Budeme bojovať ďalej, nech to stojí čokoľvek, aj keď to ostatní vzdajú. Veríme, že je to jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby sa svet ponoril do chaosu a autoritárstva.

Publikované na noek.info. Preložil o. Ján Krupa.