Minizamyslenie Väčšie a menšie prázdno

„Maličký“ je pre tých, ktorí si myslia, že sú veľkí, človekom, ktorý nič neznamená. Neťahá za nitky, nemá konexie a nemôže nič ovplyvniť. Preto je nezaujímavý, prehliadaný a na periférii záujmu „veľkých“.

V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. (Mt 11, 25 – 30)

Kňaz David Maria Turoldo rozprával: „Keď som bol malý, mali sme dedinskú kapelu. V tej bol veľký bubon, ktorý robil bum! bum! bum!, a malý bubon, ktorý robil bim! bim! bim!. A ja som nikdy nemohol prísť na to, prečo sa oba nazývajú bubon: veď jeden vydával veľký hluk, druhý zasa malý.

Aký bol rozdiel? Rozdiel bol jednoducho v tom, že jeden mal väčšie prázdno a druhý menšie... Znamená to, že ten, kto robí väčší hluk, má v sebe väčšie prázdno.“

Zdá sa, že tak nejako vníma „veľkých“ a „malých“ aj Ježiš. „Veľkí“ sú podľa neho tí, ktorí majú v sebe veľké prázdno, ktoré nie sú schopní či ochotní zaplniť ničím iným ako sebou, svojou mocou, bohatstvom a huriavkom. „Maličkí“ sú tí, ktorí dokázali svoje prázdno zaplniť tým, kto im dal nádej, a teda Bohom.

„Maličkým“ sa človek nerodí, „maličkým“ sa počas života stáva. Tým, že vytvára stále viac a viac priestoru pre toho, ktorý ho nekonečne prevyšuje. A teda pre lásku, v ktorej rastie. (Jozef Husovský)