Prihovoria sa slovenskí biskupi svojim veriacim pred voľbami? Čo si myslí o kňazoch a biskupoch, ktorí sa zapájajú do politických kampaní? Ako hodnotí nedávne vystúpenie kňaza Mariána Kuffu? Zmenil pri kauze návštevy biskupa Schneidera svoj názor? Pýtali sme sa predsedu Konferencie biskupov Slovenska a košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera.

Rozhovor bol na žiadosť arcibiskupa Bobera uskutočnený písomnou formou.

Blížia sa parlamentné voľby. Katolícka cirkev v minulosti viackrát pripravila pastiersky list k téme volieb, môžeme očakávať, že v kostoloch sa bude čítať aj tentoraz?

KBS vydá vyhlásenie k voľbám do NR SR, s ktorým budú veriaci v dostatočnom predstihu pred voľbami oboznámení. Vyhlásenie sa prečíta v kostoloch a bude ako zvyčajne publikované aj na TK KBS.

Sekulárne prostredie zvykne cirkvi vyčítať, že sa ozýva, najmä pokiaľ ide o kultúrno-etické témy ako ochrana života od počatia po prirodzenú smrť či manželstvo medzi mužom a ženou. Myslíte si, že cirkev by mala viac hovoriť napríklad o korupcii, životnom prostredí alebo vojne na Ukrajine?

Cirkev vstupuje aj do sociálno-spoločenských tém. Myslím si, že by za nás mali hovoriť najskôr a predovšetkým skutky. Korupcia je veľkým problémom spoločnosti, nedá sa, samozrejme, nijako akceptovať.

Aj Svätý Otec sa pri svojej poslednej návšteve v Mongolsku jasne vyjadril k tejto „nebezpečnej nákaze“. Ako všade, aj v našich končinách je korupcia výrazom bezohľadnosti a opakom bratstva. Nie je však umenie kriticky niekoho pranierovať, oveľa ťažšie je prevziať zodpovednosť a pomáhať vytvárať siete nápravy.

Som presvedčený, že tu je veľký priestor pre veriacich mužov a ženy, všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny. Veľké zmeny sa vždy diali „odspodu“. Chápem, že doba, v ktorej žijeme, je náročná, akoby sa do popredia tlačili najmä negatívne správy. V skutočnosti sa však deje aj mnoho pozitívnych vecí, treba ich len zviditeľniť. Nevzdajme sa ideálov, nádej potrebujeme my, ale dlhujeme ju aj mladším generáciám.

„Korupcia je výrazom bezohľadnosti a opakom bratstva. Nedá sa nijako akceptovať.“ Zdieľať

Pápež nám tiež jasne ukazuje cestu, ako pristupovať k sebe navzájom. Je to pápež súcitu a ľudskej blízkosti. Neustále opakuje, že máme pestovať „kultúru prijatia“. Takýto postoj zaujíma aj v otázkach migrantov a aj my na Slovensku sme mali a stále máme možnosť nezostať ľahostajní voči vojnovým utečencom z Ukrajiny.

Myslím, že práve cirkev išla v tomto príkladom, bola od začiatku v prvej línii pomoci. Každý vojnový konflikt, aj ten na Ukrajine, je veľká rana najmä pre konkrétnych ľudí. Nesmieme si na vojnu zvyknúť ani znecitlivieť na jej hrôzy.

Čo sa týka tém spojených s ochranou životného prostredia, aj tu nám cestu ukazuje Svätý Otec. Nedávno ohlásil, že chce pokračovať v písaní encykliky Laudato sì. Je to jasný signál aj pre nás. Mali by sme ešte viac vziať na vedomie naliehavosť tohto problému. Všetko je to o formovaní povedomia, pestovaní vlastnej zodpovednosti, čo sa začína už v rodinách a pokračuje v škole.

V minulosti viacerí slovenskí kňazi aj niektorí biskupi priamo vyjadrili podporu niektorej politickej strane, respektíve sa zapojili do kampane. Aký je na to váš názor a ako budete reagovať, ak by k tomu došlo aj pri týchto voľbách?

Kňazi sú v prvom rade duchovní pastieri všetkých veriacich bez ohľadu na to, aké politické presvedčenie zastávajú. Kňaz by mal ľudí viac stmeľovať ako rozdeľovať. Rovnako aj biskup.

Nemyslím si, že by sa mali kňazi zapájať do politických kampaní a vyjadrovať sa k politickému dianiu verejne. Ich prvou úlohou je ohlasovať evanjelium, čo neznamená, že nemajú pomáhať veriacim zastať si svoj kresťanský postoj.

Ako hodnotíte vystúpenie a prejav farára Mariána Kuffu pri preberaní štátneho ocenenia pri príležitosti Dňa ústavy?

Ničomu nepomôžeme, ak sa pustíme do rozvášnených debát či prejavov, ktoré šíria nenávisť, rozdelenie a ubližujú. Každé napätie sa treba snažiť riešiť cez stretnutie a dialóg.

Nedávno bolo témou aj stanovisko KBS k biskupovi A. Schneiderovi a aktivitám Nadácie Slovakia Christiana. Tá tvrdí, že ste pôvodne súhlasili s návštevou biskupa Schneidera, dokonca ako košický arcibiskup ste mu povolili súkromnú omšu v kostole. Zmenili ste teda názor? Ak áno, na základe čoho?

Ako miestny biskup som dal biskupovi Schneiderovi súhlas na slúženie súkromnej svätej omše na území mesta Košice. V tejto veci sa nič nezmenilo. Vzhľadom na okolnosti spojené s prezentáciou knihy Katolícka omša od Mons. Schneidera sa veci vyvinuli inak.

Nadácia Slovakia Christiana rozposlala do farností a na biskupské úrady pozvánku, v rámci ktorej sa nadácia rozhodla prezentáciu jeho knihy použiť v rámci vlastnej kampane, ktorou vyzývala slovenských kňazov a veriacich na odmietanie svätého prijímania na ruku, pričom cez odznaky, ktoré môžu veriaci nosiť na odeve, majú verejne deklarovať svoj odmietavý postoj k takejto forme podávania Eucharistie.

Preto som listom a mailom Mons. Schneiderovi vyjadril presvedčenie, že jeho prítomnosť na Slovensku nemožno považovať v tejto situácii za žiaducu ani užitočnú. Biskupi rozhodli, že oba spôsoby prijímania – do úst aj do rúk – sú legitímne. Takáto kampaň slovenských veriacich len rozdeľuje a môže tiež viesť k pocitu väčšej zbožnosti a nadradenosti jedných voči druhým.

Biskup Athanasius Schneider Latinská omša porazí pápeža, hlása biskup, ktorého tu nechcel predseda KBS

Pavol Rábara

Jeden z najtvrdších kritikov pápeža a líder tradicionalistov odporúča nechodiť do kostolov, kde podávajú sväté prijímanie do rúk.

Je podľa vás prijímanie Eucharistie na ruku menej dôstojný spôsob ako do úst?

Ako som povedal, biskupi Slovenska vydali v roku 2022 vyhlásenie – a odobrila ho aj Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí –, ktorým umožňujú veriacim prijímanie Najsvätejšej sviatosti spôsobom, pre ktorý sa rozhodnú: kto chce, prijíma priamo do úst, kto chce, môže prijímať i na ruku.

Nie je dôvod myslieť si, že jedna či druhá forma je lepšia. Úcta k Eucharistii neplynie iba z vonkajšieho prejavu, ale predovšetkým z nášho vnútorného nastavenia. Pravá forma úcty sa rodí v srdci. Samozrejme, Eucharistiu máme prijímať vždy náležite disponovaní a v posväcujúcej milosti.

Niektorí sa pýtajú, prečo do pandémie cirkev na Slovensku obhajovala výlučne prijímanie do úst a po pandémii zostali natrvalo obe možnosti. Nemala KBS možno lepšie vysvetliť, prečo sú obe možnosti teraz legitímne?

Pandémia vstúpila do našich životov a mnohé sa pod jej vplyvom zmenilo. Čo sme dovtedy nepoznali, sa stalo zrazu bežným. Mám na mysli aj každodenné veci, ako je dôslednejšia hygiena, zoomové stretnutia, ktorými si šetríme čas, väčšia pozornosť na ochranu svojho zdravia aj zdravia iných.

„Nadácia Slovakia Christiana a jej prívrženci idú v niektorých vyjadreniach a krokoch až na hranu, ak nabádajú veriacich ísť proti rozhodnutiu biskupov.“ Zdieľať

Práve starostlivosť o druhého nás viedla k alternatíve pri podávaní Eucharistie, ktorá dovtedy nebola v našej miestnej cirkvi zaužívaná. Veci sa väčšinou menia vtedy, keď si to vyžiadajú okolnosti. Ale vieme, že v iných krajinách biskupi dovolili prijímanie na ruku už dávno pred pandémiou.

Mala podľa vás KBS alebo jednotliví biskupi viac upozorňovať na niektoré aktivity a názory skupiny veriacich, ktorí sympatizujú s Nadáciou Slovakia Christiana?

Predošlý hovorca KBS Martin Kramara so súhlasom nás biskupov odporučil veriacim, aby boli pozorní na niektoré médiá a weby, ktoré sa profilujú ako kresťanské, ale v skutočnosti sú nespoľahlivé, až zavádzajúce.

Možno práve pandémia, izolácia, v ktorej sa ľudia ocitli, priviedla mnohých ku skratkovitému uvažovaniu a k slepému dôverovaniu aj neovereným informáciám. Myslím si, že niekedy ani opakovanie či prízvukovanie niektorých odporúčaní nemusí priniesť želaný výsledok. Ako však vidieť, spomínaná nadácia a jej prívrženci idú v niektorých vyjadreniach a krokoch až na hranu, ak nabádajú veriacich ísť proti rozhodnutiu biskupov.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Slovensko navštívi tento týždeň vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Bude jeho návšteva čisto zdvorilostná alebo bude riešiť aj vnútrocirkevné otázky?

Kardinál Parolin prichádza na pozvanie KBS. Jeho návšteva bola plánovaná už pred rokom, keď sme si pripomínali prvé výročie návštevy pápeža Františka na Slovensku. Pre pápežovu návštevu v Kazachstane, na ktorej sa zúčastnil aj kardinál Parolin, však nakoniec neprišiel.

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin teraz prichádza na Slovensko pri príležitosti 30. výročia obnovenia diplomatických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, 1160. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, 20. výročia návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku a druhého výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku.

Navštívi Bratislavu, Šaštín, Košice a Klokočov.

V októbri to bude rok, čo ste vo funkcii predsedu KBS. Ako hodnotíte toto obdobie?

Na celkové hodnotenie uplynulého roka sú tu iní, no môžem za seba povedať, že rok v službe predsedu KBS mi ubehol veľmi rýchlo. Práce pribudlo, aj život sa mi akosi ešte viac zrýchlil. Na začiatku som mal obavy hlavne z nevyhnutného cestovania a presunov z východu na západ, ale aj to sa dá zvládnuť.

Azda najväčšiu úľavu a radosť som pocítil vo chvíli, keď sa nám spoločne podarilo nájsť našu hovorkyňu.

V rozhovore pre náš denník ste sa po svojom zvolení vyjadrili, že cirkev nie je braná dostatočne vážne vo verejnom priestore. Stále si to myslíte?

Svetová i miestna cirkev si prechádza rôznymi obdobiami. My na Slovensku sme zažili čas komunizmu a prenasledovania, nástup demokracie i súčasnosti, keď je spoločnosť asi najviac vystavená vplyvom rôznych názorov a prístupov, ktoré nemusia vždy viesť ku skutočnému dobru a realizácii človeka.

Niekedy sú ťažšie čitateľné, inokedy už ľudia azda zľahostajneli a nekriticky, bez rozlišovania prijímajú informácie. Cirkev tu vždy bola a aj naďalej má svoje poslanie ohlasovať Krista, radostnú zvesť a sprevádzať človeka v tých najrôznejších situáciách.

To, kde by sme nemali ako kňazi a biskupi, ale ani veriaci laici chýbať, je práve konkrétny život vedľa človeka. Práve laici sú povolaní angažovať sa aj vo verejnom priestore. Ich hlas by malo byť počuť, ale opäť poviem, možno viac ako hlas by mali byť viditeľné naše skutky. Tie sú plodom autenticky prežívanej viery pre dobro jednotlivca aj celej spoločnosti. Vtedy nás aj iní budú brať vážne. A v tomto zmysle ako cirkev nemôžeme byť dostatočne spokojní, povedať si, že sme už urobili dosť.

Arcibiskup Bernard Bober Cirkev na Slovensku nie je braná dostatočne vážne. Ale môžeme si za to aj sami

Na konci zimy ste so štátom riešili otázku cien energií, viacerí kňazi nám do redakcie písali s tým, že majú vážne obavy o to, ako dokážu udržať chod kostolov a farských budov. Ako sa to napokon uzavrelo? Máme záložný plán, keby niektoré farnosti nezvládli nasledujúcu vykurovaciu sezónu situáciu?

Každá farnosť či iná cirkevná ustanovizeň, tak ako i všetky domácnosti a rodiny, cítia vážnu finančnú záťaž vzhľadom na rast energií. V našich podmienkach najmä farnosti, ktoré pod jednou právnou subjektivitou (jedna farnosť) združujú viaceré kostoly ­– odberné miesta – (filiálne chrámy), zápasia s finančným nedostatkom na platby za energie, často ide aj o malé komunity veriacich.

Pričom iba niektoré cirkevné subjekty spadajú pod podmienky stanovené štátom pre refundovanie vzniknutých nákladov. Naďalej komunikujeme so štátom, aby cirkev bola oprávneným žiadateľom, tak ako sú i ostatné subjekty, ktoré poskytujú rôznu pomoc spoločnosti. Ide najmä o domy pre starých a chorých, charitatívne diela, školy a školské zariadenia.

Vnútrocirkevným riešením je, že každá diecéza má zriadený podporný fond na pomoc finančne slabším farnostiam, ale vnímame i scitlivenie veriacich na podporu bohoslužobného miesta.