Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Východné cirkvi Svet kresťanstva
11. október 2023

Zo sveta pravoslávia

Gruzínska pravoslávna cirkev je znepokojená vývojom v odštiepeneckom Abcházsku

Bulharsko z bezpečnostných dôvodov vyhostilo ruských kňazov. Srbská cirkev kritizuje diskusiu o počte obetí Jasenovaca.

Gruzínska pravoslávna cirkev je znepokojená vývojom v odštiepeneckom  Abcházsku

Ilustračné foto: TASR/AP

Po dráme okolo Náhorného Karabachu sa môže dostať do centra pozornosti ďalší kaukazský konflikt: Gruzínska pravoslávna cirkev je znepokojená vývojom v odštiepeneckej provincii Abcházsko.

Gruzínsky patriarchát nedávno zorganizoval v Tbilisi konferenciu o Abcházsku. V následnom vyhlásení zdôraznil požiadavku mierového obnovenia územnej celistvosti Gruzínska a zároveň kritizoval vládu za jej politiku, ktorá zámerne alebo neúmyselne nahráva odpadlíkom. Vo vyhlásení sa však neuvádza, aký znepokojujúci vývoj bol v Abcházsku zistený.

Separatistický gruzínsky región Abcházsko (podobne ako Južné Osetsko) sa od Gruzínska odštiepil s vojenskou pomocou Ruska vo vojne v roku 2008. Moskva má dodnes v Abcházsku (a Južnom Osetsku) svoje jednotky a oba regióny uznala za nezávislé štáty. Gruzínsko to kritizuje ako porušenie medzinárodného práva.

Pravoslávna cirkev v medzinárodne neuznanej Abcházskej republike sa v roku 2009 jednostranne oddelila od Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Dodnes nie je uznaná nijakou autokefálnou pravoslávnou cirkvou, a to ani Moskovským patriarchátom. Gruzínsky patriarcha Illia II. naďalej nosí aj titul „metropolita Sochumi a Abcházska“.

Zástancovia nezávislosti cirkvi v Abcházsku sa odvolávajú na Abcházske kráľovstvo, ktorého cirkev sa vyvíjala k samostatnosti od 8. storočia. Tomu predchádzalo pokresťančovanie západného Gruzínska zo strany Byzancie v 4. až 6. storočí.

V 15. storočí Abcházsko už konečne dosiahlo úplnú cirkevnú samostatnosť a od 16. storočia abcházsky katholikos prijal aj titul patriarchu. Najvýznamnejším patriarchom bol Eudaimon I. Čchetidze (1543 – 1578), ktorý zorganizoval spoločnú synodu Abcházskej a Gruzínskej cirkvi s cieľom zreformovať liturgiu.

Po úplnom začlenení Gruzínska do Ruskej cárskej ríše v roku 1814 zanikol nezávislý patriarchát v Abcházsku a od roku 1817 do roku 1943 Abcházci patrili do Ruskej cirkvi. Do Gruzínskej cirkvi ich začlenil Josif Stalin, ktorý sa narodil v Gruzínsku.

V priebehu rozpadu Sovietskeho zväzu vypukli medzi Abcházcami a Gruzíncami násilné konflikty, ktoré v rokoch 1992 – 1993 vyústili do vojny s tisícami mŕtvych a státisícami utečencov.

Od roku 1993 má Abcházsko vlastné štátne štruktúry nezávislé od Gruzínska a považuje sa za nezávislý štát pod názvom Abcházska republika. Gruzínsko nevykonáva žiadnu zvrchovanosť nad týmto územím a Abcházsko museli opustiť aj všetci gruzínski kňazi.

V rámci päťdňovej vojny medzi Ruskom a Gruzínskom v auguste 2008 nakoniec Rusko uznalo nezávislosť Abcházska (a Južného Osetska).

Ale aj samozvaná Abcházska pravoslávna cirkev je vnútorne rozštiepená. Jej väčšina sa hlási k proruskému kurzu, no druhá časť veriacich a duchovných sa usiluje o podporu zo strany Konštantínopolského ekumenického patriarchátu s cieľom vytvoriť abcházsku národnú cirkev. V tejto cirkvi by potom bohoslužobným jazykom nemala byť ruština alebo gruzínčina, ale abcházčina.

Spomenutá menšina abcházskych veriacich v roku 2011 založila Svätú abcházsku eparchiu pod vedením kňaza, ktorého suspendovala Ruská cirkev a ktorý tvrdí, že patrí do Konštantínopolského patriarchátu. Abcházska vláda sa voči tejto schizme správa neutrálne.

A ani ekumenický patriarcha Bartolomej nikdy nepristúpil na požiadavky Svätej abcházskej eparchie. Namiesto toho sa prikláňa k postoju Gruzínska v cirkevnom konflikte o Abcházsko (a Južné Osetsko).

Bulharsko z bezpečnostných dôvodov vyhostilo ruských kňazov

Bulharské úrady 21. septembra vyhostili predstaviteľa Moskovského patriarchátu v Bulharsku archimandritu Vassiana (Zmejeva) a ďalších dvoch kňazov, ktorí pôsobili v ruskom chráme v Sofii. Ako dôvod uviedli, že podľa názoru Národnej bezpečnostnej agentúry (DANS) dotyční kňazi predstavovali hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Toto opatrenie s najväčšou pravdepodobnosťou súviselo s vyhostením Vassiana niekoľko dní predtým zo Severného Macedónska na základe podobných obvinení.

Ruské veľvyslanectvo v Sofii ostro kritizovalo vyhostenie ako úmyselné konanie s cieľom zničiť tradičné vzťahy medzi Bulharskom a Ruskom.

Väčšie dôsledky však malo zatvorenie chrámu, v ktorom sa nachádza hrob svätorečeného a mnohými veriacimi uctievaného Serafima Soboleva. Hoci toto rozhodnutie prijalo ruské veľvyslanectvo, rusofilské kruhy v bulharskej spoločnosti obvinili bulharské orgány.

V nasledujúcich dňoch sa výrazne zvýšilo napätie v cirkevných kruhoch aj na politickej úrovni. Bulharský premiér Nikolaj Denkov novinárom povedal, že sa osobne oboznámil so správou DANS a že opatrenie v tomto prípade nebolo namierené proti ruským kňazom ako takým, ako tvrdilo ruské veľvyslanectvo, ale proti osobám, ktoré pracujú proti záujmom Bulharska.

Vyzval na otvorenie chrámu a ocenil reakciu bulharského patriarchu Neofita, ktorý predtým rozšíril správu, že napísal list ruskému patriarchovi, aby našiel riešenie, ktoré by vyhovelo pastoračným potrebám veriacich. Okrem toho bulharský patriarcha uviedol niekoľko kňazov, ktorí by v prípade potreby prevzali starostlivosť o chrám, pokým sa nevyrieši táto situácia.

Inzercia

Zatvorenie chrámu, ktorým ruské veľvyslanectvo pravdepodobne chcelo vyvolať nespokojnosť veriacich s bulharskými orgánmi, však viedlo k akémusi bumerangovému efektu, pretože teraz sa na verejnosti otvára otázka, o ktorej sa predtým nehovorilo: komu patrí budova chrámu a kto je podľa kánonického práva zodpovedný za organizáciu cirkevného života?

Prvýkrát túto otázku verejne nastolil metropolita mesta Ruse Naum (Dimitrov), z ktorého pohľadu je budova majetkom Bulharskej pravoslávnej cirkvi, a preto by mala podliehať jej jurisdikcii.

V nasledujúcich dňoch sa debata o vlastníctve chrámu presunula na otázku, prečo a či bolo správne vyhnať troch kňazov. Teológovia pritom poukázali na to, že tento problém nie je len záležitosťou svetského práva, ale aj pravoslávnej ekleziológie a kánonického práva. Poukázali na to, že aj keď budova patrí Ruskej cirkvi, neznamená to, že môže disponovať organizáciou cirkevného života v tejto farnosti, pretože chrám sa nachádza na území sofijského metropolitu.

Diljan Nikolčev, profesor kánonického práva na Teologickej fakulte Sofijskej univerzity, označil zatvorenie chrámu za akt tvrdohlavosti a hrubé porušenie vlastníckych práv zo strany ruského duchovenstva. V televíznom rozhovore pripomenul, že ruský patriarcha Kirill bol agentom KGB pod menom Michajlov, o čom existujú dokumenty v bulharských archívoch, že dal požehnanie útočnej vojne proti Ukrajine a že mnohí pravoslávni teológovia na celom svete si čoraz viac kladú otázku, či Ruská cirkev neupadla do herézy.

Vzhľadom na konflikt o ruský chrám v Sofii sa 3. októbra zišiel Posvätný synod Bulharskej pravoslávnej cirkvi. V následne vydanom komuniké synod vyjadril podporu postupu patriarchu Neofita a nádej na otvorenie chrámu. Konštatovalo sa však, že otvorenie chrámu nie je v kompetencii Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Okrem toho synod poveril Komisiu pre kánonické právo, aby prešetrila tento prípad.

Srbská cirkev kritizuje diskusiu o počte obetí Jasenovaca

Posvätný synod Srbskej pravoslávnej cirkvi reagoval s „poľutovaním a rozhorčením“ na obnovenú diskusiu o počte obetí v koncentračnom tábore Jasenovac počas druhej svetovej vojny. Médiá v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku a neskôr aj v Srbsku sa opätovne chopili vyjadrenia pakrackého a slavónskeho biskupa Jovana (Ćulibrka) z roku 2019, v ktorom biskup kritizoval „masívny revizionizmus“ v Srbsku a bosnianskej Republike srbskej a zveličovanie počtu obetí.

Srbská pravoslávna cirkev uvádza približne 700 000 obetí, ktoré zahynuli v koncentračnom tábore Jasenovac vo fašistickom Nezávislom štáte Chorvátsko počas druhej svetovej vojny. Tento údaj je však veľmi sporný. Reálne odhady uvádzajú počet obetí do 100 000.

Múzeum v Jasenovaci napríklad uchováva zoznam mien viac ako 83 000 obetí. Na druhej strane sa opakovane uvádzajú podstatne nižšie počty obetí, najmä zo strany Chorvátska. Vo vyhladzovacom tábore boli pre svoju národnosť vraždení najmä Srbi, ale aj Židia, Rómovia a antifašistickí Chorváti a Bosniaci.

Srbská pravoslávna cirkev vo svojom vyhlásení uvádza, že „historickú pravdu“ o „genocíde na srbskom pravoslávnom národe, ako aj na našich bratoch Židoch a Cigánoch“ nemožno popierať žiadnou lžou.

Biskup Jovan, v ktorého eparchii sa Jasenovac nachádza, pred rokmi predložil Posvätnému synodu svoje „súkromné – podľa nášho názoru svojvoľné, historicky nepodložené – hodnotenie“. Následne mu synod zakázal verejne sa vyjadrovať k tejto otázke, pretože sa obával, že „útočiaci na Srbskú pravoslávnu cirkev a srbský ľud“ budú tento individuálny názor prezentovať ako stanovisko cirkvi. Jovan pokyn splnil, bosnianske médium sa teraz chopilo starého vyhlásenia.

Srbská pravoslávna cirkev je „bdelým strážcom autentickej historickej pamäti ľudu“, uvádza sa ďalej vo vyhlásení. A okrem toho je „samozrejme prvou a najväčšou obeťou každého prenasledovania a pogromu“. Preto je nemiestne požadovať od nej ospravedlnenia. Historická veda by sa mala zaoberať zisťovaním historických faktov spolu s ostatnými vednými disciplínami. Na druhej strane, duchovní by sa mali modliť za všetky nevinné obete bez ohľadu na ich národnosť, napísal ďalej synod.

Seriózne médiá si lámu hlavu nad tým, prečo sa práve teraz opäť preberajú výroky biskupa Jovana. Existuje podozrenie, že ide o kampaň proti biskupovi.

V roku 2019 vladyka Jovan na podujatí srbského podnikateľského združenia v Záhrebe kritizoval „masívny revizionizmus“ v Srbsku a bosnianskej Republike srbskej. Išlo o to, že izraelský historik Gideon Greif opäť výrazne navýšil počet obetí na 1,4 milióna a že to v Srbsku podporili.

Prirovnal „mlčanie vedy“ v tejto veci k správaniu mnohých vedcov v období pred vojnami o rozpade Juhoslávie, keď tiež mlčali zoči-voči verejným diskusiám o falšovaní histórie alebo ich dokonca podporovali. Vynára sa vážna otázka etiky v profesii historikov, pričom v Srbsku zároveň existuje „štátny projekt revízie“, povedal vtedy biskup Jovan.

Napokon sa v aktuálnej diskusii vyjadril aj samotný biskup. „Najstrašnejšou pravdou“ je, že „nevieme“, koľko ľudí zahynulo v Jasenovaci. Výskum utrpenia počas druhej svetovej vojny srbskí historici „úplne zanedbali“, na tejto téme nepracujú žiadni doktorandi a o Jasenovaci neexistuje ani jedna monografia napísaná srbským historikom, kritizoval biskup Jovan.

Poukázal tiež na to, že Srbsko sa až nedávno, za súčasnej vlády prezidenta Aleksandara Vučiča, „začalo aktívne zaoberať touto strašnou témou“. Poprel štátnu revizionistickú politiku, ale povedal, že existovala neštátna iniciatíva na revíziu historických faktov. Tá bola „dnes, našťastie, vytlačená na okraj, kam aj patrí“.

Z konzervatívnych kruhov následne zazneli výzvy na odvolanie biskupa Jovana z funkcie predsedu Správnej rady belehradského Múzea obetí genocídy.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.