Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Synoda o synodalite Svet kresťanstva
17. október 2023

Čo priniesol druhý týždeň synody

Predčasný odchod čínskych biskupov, únik dokumentov aj púť do katakomb

Kardinál Müller ostro kritizoval odpovede Vatikánu na „dubiá“ českého kardinála Duku k sviatostiam pre rozvedených.

Predčasný odchod čínskych biskupov, únik dokumentov aj púť do katakomb

Čínski biskupi Antonio Yao Shun a Joseph Yang Yongqiang (vpravo) počas synody 14. októbra 2023. Foto: Profimedia

Druhý týždeň synodálneho zhromaždenia v Ríme poznačil odchod čínskych biskupov, návšteva katakomb aj voľba komisie, ktorá pripraví záverečnú správu.

Začnime zľahka. Zaujímavým bodom synody o synodalite bola štvrtková návšteva rímskych Katakomb sv. Sebastiána a Katakomb sv. Kalixta. Na tejto púti účastníci doslova „spolu kráčali“ k hrobom ranokresťanských mučeníkov, píše Catholic News Agency.

Po príchode do Baziliky sv. Sebastiána za hradbami dostali delegáti v štyroch jazykoch kópiu Paktu z katakomb, ktorý v roku 1965 počas Druhého vatikánskeho koncilu podpísalo 42 biskupov.

Tento materiál bol určený na meditáciu.

V 12-bodovom texte paktu sa biskupi zaviazali vyhýbať sa bohatstvu a zriecť sa symbolov moci. 

Hovorí sa, že tento dokument z roku 1965, ktorý zahŕňal mnohých latinskoamerických biskupov, mal vplyv na rozvoj tzv. teológie oslobodenia, z ktorej veľkú časť cirkev odsúdila.

Nemenovaný zdroj z Vatikánu pre francúzsky katolícky denník La Croix uviedol, že text Paktu o katakombách dostali delegáti, pretože „jeho duch je blízky duchu synody“, a že nie je náhoda, že účastníkov synody zobrali práve do katakomb.

Pred tým, ako účastníci synody zostúpili do podzemia, generálny relátor synody Jean-Claude Hollerich ich pozval, aby spoločne recitovali apoštolské vyznanie viery.

Práve v Katakombách sv. Sebastiána sa do 3. storočia uchovávali relikvie sv. Petra a Pavla. A práve slávnosť týchto apoštolov 29. júna, ako pripomenul luxemburský kardinál, je výročím preloženia ich ostatkov.

Kardinál vo svojom prejave k delegátom synody 13. októbra žartoval: „Nie je dobré stratiť sa v katakombách a nie je dobré stratiť sa ani na synode.“

Odchod čínskych biskupov

Uprostred synody si náhle zbalili kufre dvaja biskupi z Číny. Biskup Antonio Yao Shun z Jiningu a Joseph Yang Yongqiang zo Zhoucunu sa vrátili po dvanástich dňoch domov.

Podľa hovorcu Vatikánu Paola Ruffiniho je ich odchod spôsobený „pastoračnými potrebami, ktoré si vyžadujú ich prítomnosť“. Biskupi z pevninskej Číny sa mali zúčastniť aj na záverečnom hlasovaní. Na synode ešte ostal novovymenovaný kardinál z Hongkongu Chow Sau-yan.

Biskup Yang sa minulý týždeň zúčastnil aj na púti do katakomb, ktorú pre Vatican News opísal ako hlbokú skúsenosť.

Preláti na synode boli vybraní čínskou vládou, píše Catholic News Agency a poukazuje na to, že to nie je prvý raz, čo delegáti z Číny opustili synodu predčasne.

Na Biskupskej synode o mladých v roku 2018 sa iní dvaja čínski biskupi, Joseph Guo Jincai a biskup Yang Xiaoting z Yan'anu, zdržali necelé dva týždne. Novinárom vtedy povedali, že ešte pred odchodom zo synody sa s pápežom rozprávali a pozvali ho do Číny.

Späť však k aktuálnej synode. Podľa amerického portálu je pozoruhodné, že Antonio Yao Shun bol prvým biskupom vysväteným na základe dohody medzi Vatikánom a Čínou z roku 2018, vysviacku prijal v auguste 2019.

Obaja biskupi, ktorí boli na tejto synode, sú však členmi Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov, čo je štátom riadená organizácia katolicizmu v krajine. Biskup Yao Shun pôsobí ako spirituál národného seminára a ako prominentný člen liturgickej komisie.

Biskup Yang bol zasa viceprezident vlasteneckého združenia a vysvätený bol v roku 2010 so súhlasom Vatikánu.

Okrem synody sa Yang zúčastnil v roku 2023 na Národnom výbore Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie, čo je orgán, ktorý je súčasťou systému jednotného frontu Komunistickej strany Číny. Na stretnutí sa rozhodlo, že Katolícka cirkev by mala integrovať svoje myšlienky so stranou a užšie sa zjednotiť s prezidentom Si Ťin-pchingom, uvádza oficiálna stránka vlasteneckého združenia.

V roku 2019 sa Yang stal priamo prezidentom vlasteneckého združenia.

Cirkev v Číne zastupuje na synode ešte nový kardinál Stephen Chow, biskup z Hongkongu a biskup Norbert Pu z Kiayi z Taiwanu. S touto štvoricou biskupov na synode užšie spolupracoval aj podprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu (na čele dikastéria oficiálne stojí pápež), filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle, ktorého matka má čínsky pôvod.

Zapojenie Číny do synodálneho procesu je pre pápeža Františka rozhodujúce. Očakáva sa, že kardinál Chow privíta v Hongkongu skupinu z Pekingu, a to po jeho nedávnej návšteve v oblasti hlavného mesta Číny. Išlo o prvú takúto návštevu hongkonského biskupa za viac ako tridsať rokov.

Účasť dvoch biskupov z pevninskej Číny sa považovala za oteplenie vzťahov medzi Vatikánom a Čínou.

Chystajú záverečnú správu

Na synode sa už pomaly začína pracovať aj na vytvorení záverečného dokumentu. Jeho vypracovanie bude mať na starosti 13-členná komisia, siedmich členov zvolilo synodálne zhromaždenie, troch vymenoval pápež František a traja členovia sú zo sekretariátu synody, kam patria kardináli Hollerich a Grech a kňaz Riccardo Battocchio, ktorý je jedným z dvoch špeciálnych tajomníkov.

Do komisie si synoda zvolila geograficky pestré zastúpenie. Jej súčasťou je kardinál Besungu z Demokratickej republiky Kongo, kardinál Aveline z Francúzska, kardinál Lacroix z Kanady, biskup Mackinlay z Austrálie, arcibiskup Ayala z Venezuely, maronitský biskup Khairallah z Libanonu či kňaz z Malajzie otec Davedassan.

 

Komisia má za úlohu vytrvalo počúvať a zaznamenávať poznatky z diskusie v menších kruhoch. Niektorí však tvrdia, že ak je prioritou synody počúvanie, dokument by mal obsahovať všetky názory.

Finálny materiál bude zverejnený na záver zhromaždenia a následne bude prehodnotený počas synodálneho zhromaždenia v októbri na budúci rok.

Únik informácií

Diskusie počas synody sa konajú bez prístupu médií, novinári dostávajú denne správy na tlačovej konferencii, kde sú vždy okrem hovorcu Vatikánu aj niektorí členovia synody.

Médiá diskusie nemôžu sledovať pre rozhodnutie pápeža, ktorý tak chce účastníkom synody dať väčšiu slobodu v diskusiách.

Napriek tomu sa Vatikán nevyhol problémom so serverom, kde sa nachádzajú dokumenty a správy o súkromných rokovaniach účastníkov synody. Ako zistil portál The Pillar, záznamy boli dostupné komukoľvek, kto poznal správnu webovú adresu, a to bez potreby hesla.

Dokumenty, ku ktorým sa mohol dostať ktokoľvek, zahŕňali zoznamy pracovných skupín a správy, ktoré podali na konci prvého kola rokovaní.

Portál The Pillar sa rozhodol tieto dokumenty nezverejňovať, keďže pápež prosil novinárov o istú zdržanlivosť pri informovaní o synodálnom procese.

Táto udalosť je však podľa portálu pre Vatikán veľkou hanbou a narušením múru tajomstva, ktorý sa okolo synody snažil zaviesť od jeho začiatku. Správa vyvoláva otázku, kto ešte takto špehoval údajne dôverné rokovania synody.

The Pillar uviedol, že sa k nezabezpečenému serveru dostal 12. októbra po tom, čo ho naň upozornil neznámy zdroj, a „okamžite informoval vatikánske Dikastérium pre komunikáciu“.

Inzercia

Paradoxné na tom je, že ani členovia synody nemajú dovolené zverejňovať obsah diskusií v Aule Pavla VI.

V pondelok 16. októbra prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini vysvetľoval, že dôverné pracovné dokumenty z prebiehajúcej synody o synodalite boli zverejnené na nezabezpečenom cloudovom serveri, pretože niektorí účastníci mali problémy s prihlasovacím systémom, ktorý vyžadoval používateľské meno a heslo.

Vatikán sa napokon rozhodol prístup k týmto dokumentom opäť zablokovať a účastníci synody sa k nemu dostanú len s menom a heslom. Tým, ktorí majú problém, pomôžu asistenti.

Ruffini ubezpečoval, že nejde o dokumenty, ktoré možno nazývať tajné, ale len dôverné.

Kardináli Gerhard Müller a Pietro Parolin na synode 10. októbra 2023. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Prefekt pre komunikáciu Ruffini priblížil aj niektoré témy diskusií.

„Hovorilo sa o tom, že naša dôveryhodnosť je spochybňovaná škandálmi, ako je sexuálne zneužívanie, a že je potrebné odstrániť každé sexuálne, mocenské a duchovné zneužívanie a urobiť všetko, aby sme boli nablízku obetiam,“ povedal Ruffini.

V skupinách a prejavoch sa riešila otázka sexuálnej identity. Zaznelo, že ju treba riešiť „so zodpovednosťou a s porozumením a zostať pritom verní evanjeliu a učeniu cirkvi“.

Niektorí vyzvali na „väčšie rozlišovanie o učení cirkvi o sexualite“, pre iných „nie je potrebné ďalšie rozlišovanie“.

Táto téma podľa prefekta Ruffiniho počas diskusií nevyvolávala polarizáciu. „Je to skúsenosť zdieľania,“ vravel.

Otázky, ktoré si účastníci synody kládli, zneli: „Ako stelesniť pastoračnú starostlivosť týkajúcu sa lásky medzi homosexuálnymi pármi, medzi rozvedenými, a pritom zostať verní učeniu cirkvi?“

„Viac-menej všetci, ktorí sa k týmto otázkam vyjadrovali, povedali, že musíme odmietnuť všetky formy homofóbie,“ poznamenal Paolo Ruffini a vysvetlil, že niekoľko členov uviedlo, „že mnoho ťažkostí vyplýva z neznalosti reality a osobnej cesty jednotlivcov“.

Synoda teraz vstupuje do tretieho týždňa. Na účastníkov čakajú okrem rokovaní modlitby za migrantov, a to vo štvrtok 19. októbra na Námestí sv. Petra.

Kardinál Müller píše kardinálovi Dukovi  

Počas prvého týždňa synody sa o rozruch postaral kardinál Gerhard Müller, ktorý je priamym účastníkom a zároveň silným kritikom synodálneho procesu (označil ho za „nepriateľské prevzatie cirkvi Ježiša Krista“).

Aj počas druhého týždňa sa do pozornosti dostalo meno bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, hoci jeho aktivita tentoraz nie je priamou súčasťou zasadania v Ríme.

Kardinál Gerhard Ludwig Müller napísal list kardinálovi Dominikovi Dukovi, v ktorom sa vyjadril k odpovedi Dikastéria pre náuku viery na dubiá, ktoré do Vatikánu zaslal emeritný pražský arcibiskup. Odpoveď vypracoval prefekt dikastéria Víctor Manuel Fernández.

List kardinála Müllera zverejnil na svojom blogu Settimo cielo vatikanista Sandro Magister.

Nemecký kardinál v liste, v ktorom kardinálovi Dukovi tyká a volá ho „brat“, spochybňuje Fernándezovo tvrdenie, že interpretácia Amoris laetitia z diecézy Buenos Aires je v kontinuite s učením predchádzajúcich pápežov.

Pápež František podľa prefekta Fernándeza trvá na návrhu úplnej zdržanlivosti (continenza) pre rozvedených a znovu zosobášených v novom zväzku, ale pripúšťa, že pri jej praktizovaní môžu nastať ťažkosti, a preto v určitých prípadoch po primeranom rozlišovaní pripúšťa udelenie sviatosti zmierenia aj vtedy, keď človek nie je schopný zdržanlivosti, ktorú požaduje cirkev.

Samotný výraz „aj vtedy, keď človek nie je schopný zdržanlivosti, ktorú požaduje cirkev“ možno podľa kardinála Müllera interpretovať dvoma spôsobmi.

Prvý je, že títo rozvedení sa snažia žiť v zdržanlivosti, ale pre ťažkosti a ľudskú slabosť sa im to nedarí. V tomto prípade by „odpoveď“ mohla byť v kontinuite s učením svätého Jána Pavla II., hovorí Müller.

Druhý spočíva v tom, že títo rozvedení vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú, neprijímajú žiť zdržanlivo a ani sa o to nepokúšajú (teda nemajú úmysel zmeniť sa). „V tomto prípade by išlo o rozchod s predchádzajúcim magistériom,“ tvrdí bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Podľa Müllera sa javí, že Fernándezova odpoveď sa týka druhej možnosti, naznačuje to vraj aj samotný text biskupov Buenos Aires, ktorí pripúšťajú, že existujú prípady rozvedených, ktorí sa nesnažia o zdržanlivosť.

Kardinál Müllera uvádza, že kontinuita v učení pápežov v skutočnosti nespočíva v tom, že niekto už mohol byť pripustený k prijímaniu, ale v kritériu tohto pripustenia.

„Ján Pavol II. a Benedikt XVI. povoľujú rozvedeným, ktorí z vážnych dôvodov žijú spolu bez pohlavného styku, prijímať sväté prijímanie. Nedovoľujú to však vtedy, keď tieto osoby zvyčajne majú pohlavný styk, pretože tu ide o objektívne ťažký hriech, v ktorom chce človek zotrvať a ktorý, pokiaľ sa dotýka sviatosti manželstva, nadobúda verejný charakter,“ tvrdí Müller.

Český kardinál sa v „dubiách“ zaujímal aj o to, kto má o prístupe k sviatostiam tejto skupine ľudí rozhodnúť – hocijaký spovedník, miestny farár, biskupský vikár či penitenciár?

„Riešenie uvedené v ,Odpovedi‘ ťa muselo skutočne prekvapiť, čo si si ani nevedel predstaviť. Podľa Dikastéria pre náuku viery musí totiž konečné rozhodnutie urobiť každý veriaci podľa svojho svedomia. Z toho vyplýva, že spovedník sa len podriaďuje tomuto rozhodnutiu svedomia,“ píše Müller kardinálovi Dukovi.

„Veriaci sami rozhodujú o tom, či dostanú alebo nedostanú rozhrešenie, a kňaz musí toto rozhodnutie len akceptovať! Ak sa to vzťahuje všeobecne na všetky hriechy, potom sviatosť zmierenia stráca svoj katolícky význam,“ pokračuje nemecký kardinál.

Podľa neho v takom prípade ide o rozhrešenie seba samého po preskúmaní vlastného života. „To nemá ďaleko od protestantského pohľadu, ktorý odsúdil Trident, keď trvá na úlohe kňaza ako sudcu pri spovedi,“ dodal.

Kardinál Müller zároveň obvinil dikastérium, ktoré v minulosti viedol, že si pri odpovedi na Dukove dubiá selektívne povyberalo z tvrdení Jána Pavla II. to, čo mu vyhovovalo (naráža na encykliku Ecclesia de Eucharistia).

Nemecký kardinál považuje za zarážajúce, že dikastérium mohlo predložiť pápežovi na podpis text „s takouto teologickou chybou, a tak ohroziť autoritu Svätého Otca“.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.