Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Synoda o synodalite Svet kresťanstva
04. október 2023

Konzervatívci a progresívci na synode

Jedni hovoria o Pandorinej skrinke, druhí požadujú radikálnu inklúziu

Kto sú najvýraznejší predstavitelia jednotlivých táborov a s čím na synodu prichádzajú?

Jedni hovoria o Pandorinej skrinke, druhí požadujú radikálnu inklúziu

Kardináli prichádzajú do Auly Pavla VI. na prvé synodálne stretnutie. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia


„Synoda nie je parlament.“ Odkedy pápež František v októbri 2021 otvoril trojročný synodálny proces, zopakoval tieto slová veľakrát.

Naposledy v stredu dopoludnia, keď na Námestí sv. Petra vo Vatikáne predsedal svätej omši, ktorou sa začalo dlhoočakávané zasadnutie Synody biskupov na tému Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, participácia a misia.

„Nie sme tu preto, aby sme viedli parlamentné stretnutie alebo pripravovali plán reforiem. Synoda, drahí bratia a sestry, nie je parlament. Protagonistom je Duch Svätý. Nie sme tu, aby sme robili parlament, ale aby sme kráčali spolu s pohľadom Ježiša,“ apeloval pápež.

Podobne sa vyjadril aj začiatkom septembra počas tlačovej konferencie pri spiatočnom lete z Mongolska.

„Keď niekto uvažuje o nastúpení na cestu ideológie, synoda sa končí. Na synode nie je miesto pre ideológiu, ale je tu priestor na dialóg, na rozhovor medzi sebou ako s bratmi a sestrami a na diskusiu o učení cirkvi,“ povedal František na palube lietadla a dodal: „Toto nie je televízny program, kde sa hovorí o všetkom, to nie. Je to náboženský moment, je to moment náboženskej výmeny.“

A počas ekumenickej modlitbovej vigílie, ktorá 30. septembra predchádzala začiatku stretnutia biskupov, vyzval celú cirkev na modlitbu, aby „synoda bola časom kairós (milostivým časom) bratstva, miestom, kde Duch Svätý očisťuje cirkev od ohovárania, ideológií a polarizácie“.

Pápež František počas otváracej omše na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Znalci vatikánskeho prostredia však nepochybujú, že napriek týmto pápežovým prianiam dôjde počas nasledujúcich troch týždňov k intenzívnym polemikám medzi konzervatívnymi a liberálnymi, až progresívnymi účastníkmi zasadania. Pričom jedni budú obviňovať druhých, že práve oni sú tými, ktorí ideologizujú.

„Konzervatívci sa obávajú, že pri výbušných témach dôjde k zmene učenia, liberáli sa zasa obávajú, že učenie sa v týchto otázkach nezmení,“ zhrnula pre agentúru AP profesorka Cathleen Kavenyová z Boston College.

A hoci samotná synoda ako poradný orgán nemá kompetenciu meniť učenie cirkvi, najmä konzervatívni preláti (Burke, Brandmüller či Sarah) netaja svoje znepokojenie.

Kto vlastne sú najvýraznejší predstavitelia týchto opačných táborov a s čím na synodu prichádzajú?

Konzervatívci: Sledujeme nepriateľské prevzatie cirkvi

Jedným z najprekvapivejších mien medzi 464 účastníkmi synody je nemecký kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorého si v roku 2012 vybral Benedikt XVI., no František ho po piatich rokoch poslal preč. Odvtedy patrí medzi najhlasnejších kritikov súčasného pontifikátu vrátane samotného synodálneho procesu.

Müllerova nominácia je o to prekvapivejšia, že jeho meno figuruje medzi priamymi Františkovými nominantmi. Tých je spolu päťdesiat.

Nemecký kardinál sa ešte vlani vymedzil voči pápežovmu projektu, keď v relácii stanice EWTN The World Over označil synodálny proces za „nepriateľské prevzatie cirkvi Ježiša Krista“.

Ostro tiež skritizoval generálneho sekretára Synody biskupov Maria Grecha za jeho vyjadrenia k udeľovaniu Eucharistie rozvedeným a znovu zosobášeným a k požehnávaniu párov rovnakého pohlavia.

„Tieto otázky netreba chápať len z hľadiska doktríny, ale aj z hľadiska neustáleho stretnutia Boha s ľuďmi,“ povedal kardinál Grech v septembri 2022. „Čoho sa má cirkev báť, ak tieto dve skupiny veriacich dostanú možnosť vyjadriť svoj dôverný zmysel pre duchovné skutočnosti, ktoré prežívajú?“

Kardinál Müller na to reagoval slovami o protestantizme, modernizme a že musíme nasledovať Ježiša, a nie plniť si naše subjektívne priania. „Kardinál Grech je asi inteligentnejší než Ježiš Kristus. Kde berie autoritu, aby relativizoval Božie slovo?“ rozohnil sa Müller.

V rovnakej relácii na EWTN sa kňaz a cirkevný právnik Gerald Murray vyjadril, že synoda sa mení na „synodu o homosexualite“. Synodálny proces označil za „katastrofu“ a „dlhoočakávanú príležitosť“ pre tých, ktorí chcú pochovať ten katolicizmus, ktorý je „zameraný na večnú spásu duší“.

Ostrejším slovníkom prekvapil aj poznanský arcibiskup metropolita a predseda poľského episkopátu Stanisław Gądecki, ktorý sa v rozhovore pre agentúru KAI ohradil voči niektorým témam synody.

Hoci uznal, že dobre pochopená synoda pomôže uskutočniť obnovu, ktorú dnes cirkev potrebuje, zároveň priznal, že „so znepokojením sleduje návrhy na prispôsobenie doktríny ideologickým požiadavkám súčasnosti“.

„Je potrebné (...) rozlišovať medzi priateľským vzťahom k človeku a akceptovaním hriechu. Vernosť učeniu cirkvi v žiadnom prípade nevylučuje rešpektovanie dôstojnosti homosexuálnych osôb, a to spôsobom, ktorý patrí každej ľudskej bytosti.

Na druhej strane akceptovanie hriechu nemôže byť tým, o čo v cirkvi ide. A už vôbec nemôže dovoliť požehnanie homosexuálnych zväzkov, ako to požaduje komunita LGBT+. Potrebné je obrátenie a milosť, nie potvrdenie hriechu,“ cituje poľského preláta KAI.

Podľa Gądeckého úvahy typu „požehnajme hriechu, nech títo ľudia zostanú v cirkvi“ sú výrazom akéhosi pocitu zlyhania.

„Už neveríme, že niekto môže brať vážne učenie cirkvi alebo jej morálne požiadavky. Cirkev už dvetisíc rokov plní svoje poslanie a nemôže ho opustiť. Existuje však akási móda počúvať tých, ktorí do cirkvi neprichádzajú a nie sú s ňou spojení, ale z nejakého dôvodu by chceli cirkev zmeniť,“ myslí si arcibiskup Gądecki.

Šéf Konferencie biskupov Poľska v rámci rozhovoru zhodnotil aj doterajší synodálny proces a ani tu si neodpustil kritickú poznámku.

„Počas týchto dvoch rokov boli vyjadrené rôzne názory na cirkev, ale to neznamená, že sme počúvali hlas Ducha Svätého. Súhrn takto získaných názorov vôbec nezaručuje, že parlamentná väčšina je hlasom Ducha Svätého,“ uviedol.

Arcibiskup Gądecki zároveň poukázal na to, že v dejinách sa vyskytli prípady, keď jeden svätý muž v cirkvi bol hlasom Ducha Svätého a hlas tisícov ľudí nie. „Pri takej širokej odozve, aká sa zhromaždila, existujú rozumné aj škodlivé návrhy. Otázka teda znie, ako odlíšiť jedno od druhého a ako rozlíšiť, že niečo je pre cirkev dobré a niečo nie,“ dodal.

Kardináli Raymond L. Burke a Robert Sarah. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Aj keď americký kardinál Raymond Leo Burke nie je priamym účastníkom synody, nepochybne je jedným z hlavných „kingmakerov“ antifrantiškovskej opozície.

V poslednom období sa pripomenul nielen tzv. dubiami adresovanými hlave cirkvi, ale aj predhovorom ku knihe s názvom Synodálny proces je Pandorina skrinka: 100 otázok a odpovedí.

Ako uvádza portál Crux Now, autormi stostranovej publikácie sú José Antonio Ureta a Julio Loredo de Izcue, pričom ide o iniciatívu americkej odnože medzinárodného hnutia TFP – Tradícia, rodina a vlastníctvo.

Inzercia

Podľa kardinála Burkea sa táto knižka dotýka „najvážnejšej situácie v dnešnej cirkvi“, ktorá „oprávnene znepokojuje každého premýšľajúceho katolíka a ľudí dobrej vôle, ktorí pozorujú zjavné a vážne škody, ktoré spôsobuje“ členom cirkvi.

„Hovoria nám, že cirkev, ktorú v spoločenstve s našimi predkami vo viere od čias apoštolov vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú, má byť teraz definovaná synodalitou, termínom, ktorý nemá v učení cirkvi žiadnu históriu a pre ktorý neexistuje žiadna rozumná definícia,“ píše americký prelát v predhovore.

Slová synodalita a synodálny sa podľa Burkea „stali heslami, za ktorými sa skrýva revolúcia, ktorej cieľom je radikálne zmeniť chápanie cirkvi v súlade so súčasnou ideológiou, ktorá popiera mnohé z toho, čo cirkev vždy učila a praktizovala“.

Zľava Gerald Murray, Riccardo Cascioli, Raymond L. Burke a Stefano Fontana počas podujatia Synodálny babylon. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Ďalším z hlasných kritikov pápeža Františka – tému synody nevynímajúc – je pomocný biskup v kazašskej Astane Athanasius Schneider. Ani on nepatrí k priamym účastníkom.

Začiatkom leta však The Catholic Thing uverejnil jeho text, kde tvrdí, že projekt synodálnej cirkvi podkopáva Katolícku cirkev.

„Instrumentum laboris (pracovný dokument, pozn.) októbrového zasadania synody o synodalite v podstate presadzuje, hoci sofistikovanejším spôsobom, tie isté heterodoxné myšlienky, ktoré predložila nemecká synodálna cesta,“ skonštatoval Schneider.

Podobne ako kardinál Burke, aj on tvrdí, že tento koncept nahrádza jednu, svätú, katolícku a apoštolskú cirkev vymyslenou „synodálnou cirkvou“, ktorá je svetská, byrokratická, antropocentrická, neopelagiánska a hierarchicky a doktrinálne vágna – a zároveň tieto vlastnosti maskuje výrazmi ako napríklad „rozhovor v duchu“.

V rozhovore pre Catholic Herald z júna tohto roka sa Schneider zasa vyjadril, že „nastávajúca synoda je prostriedok na urýchlenie protestantizácie a sekularizácie Katolíckej cirkvi“.

Progresívci: Cirkevné učenie potrebuje zásadnú zmenu

Pozrime sa teraz na druhý breh.

Medzi najvýraznejších a najznámejších predstaviteľov progresívneho krídla nesporne patria luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich, ktorý je generálnym relátorom (spravodajcom) synody, americký kardinál Robert McElroy, biskup Georg Bätzing, jedna z hlavných tvárí kontroverznej nemeckej synodálnej cesty, či jezuita James Martin, ktorý sa dlhodobo angažuje v pastorácii LGBTI komunity.

Jean-Claude Hollerich prvý raz výrazne prekvapil vo februári 2022, keď v rozhovore pre agentúru CNA Deutsche vyhlásil, že súčasné učenie Katolíckej cirkvi o homosexualite nemá oporu vo vede.

Hodnotenie homosexuálnych vzťahov ako hriešnych nie je správne a je čas na zásadnú zmenu, reagoval vtedy Hollerich na iniciatívu nemeckých kňazov, katechétov a ďalších zamestnancov cirkvi, ktorí sa verejne prihlásili k svojej LGBTI identite.

No a vlani v októbri pridal ďalšiu kontroverziu. V rozhovore pre vatikánske médiá uviedol, že podľa neho zákaz požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, o ktorom rozhodla Kongregácia pre náuku viery, nie je vyriešenou záležitosťou.

Ťažkou váhou je aj biskup amerického San Diega Robert McElroy, ktorého pápež minulý rok prekvapivo vymenoval za kardinála.

Začiatkom tohto roka rozprúdil veľkú polemiku svojou esejou, v ktorej vyzval na „radikálnu inklúziu“ LGBTI ľudí, rozvedených a ďalších marginalizovaných skupín.

Americký prelát navrhol prehodnotenie morálneho učenia cirkvi tak, aby sexuálne vzťahy mimo sviatostného manželstva už neboli považované za hriešne a osoby, ktoré v nich žijú, mohli pristupovať k Eucharistii.

Konzervatívny komentátor New York Times Ross Douthat označil tento postoj McElroya za „sebavedomie progresívneho katolicizmu“.

McElroy sa v rozpore s názorom pápeža Františka vyjadril aj k samotnej synode o synodalite. Kým Svätý Otec opakovane zdôraznil, že nejde o žiadny parlamentarizmus, americký kardinál si od synody sľubuje postupné zmeny v učení cirkvi, napríklad aj vo veci svätenia žien, čomu František v zhode so svojimi predchodcami už viackrát povedal „nie“.

Kardinál Robert McElroy. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

No sú tu aj ďalší. Bazilejský biskup Felix Gmür len niekoľko dní pred začiatkom synody vyzval na zrušenie povinného celibátu a svätenie žien. „V Ríme budem lobovať za decentralizáciu cirkvi,“ uviedol pre Neue Zürcher Zeitung.

Konzervatívny portál National Catholic Register zároveň upozornil, že viaceré kontroverzné postavy sa nachádzajú aj medzi 62 expertmi a facilitátormi. Tí síce nemajú hlasovacie právo, ale budú prítomní pri redigovaní finálnych dokumentov a moderovaní diskusií v malých skupinkách.

Sú medzi nimi napríklad laik Thomas Söding, jeden z exponentov nemeckej synodálnej cesty, ktorý podporuje požehnávanie homosexuálnych zväzkov aj svätenie žien, ďalej austrálsky kňaz Ormond Rush, zástanca adopcie pármi rovnakého pohlavia, či argentínska kapucínka Daniela Cannavinová, ktorá je jednou z protagonistiek umožnenia ženského diakonátu.

Schönborn: Postupujme podľa Skutkov apoštolov

Jedným z najskúsenejších účastníkov synody je viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, ktorý môže zohrávať rolu akéhosi mediátora a vyvažovateľa medzi jednotlivými tábormi.

„Sami nevieme, koľko vecí sa môže stať na tejto synode,“ povedal v rozhovore pre Vatican News 78-ročný kardinál, ktorý sa na svojej prvej synode zúčastnil ešte v roku 1985. Konala sa pri príležitosti dvadsiateho výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu a jej hlavnou témou bolo „communio“ ako podstatná známka života cirkvi.

„Myslím, že synoda o synodalite je niečo podobné. Synodalita je veľmi jednoduchá: je to modus operandi cirkevného spoločenstva, účasť aj na záležitostiach a rozhodnutiach súvisiacich so spravovaním, o aspektoch života cirkvi,“ hovorí Schönborn, podľa ktorého je pre takýto typ podujatí veľmi inšpiratívnou metodika vykreslená v Skutkoch apoštolov:

„V tej dobe existoval problém pohanov, ktorí sa stali kresťanmi: majú byť pokrstení alebo nie? A keď boli pokrstení, mali prijať židovský zákon alebo stačila viera v Krista? Aby vyriešili túto dramatickú otázku, načúvali skúsenostiam a rozlišovali. Hovoril Peter, potom Pavol a Barnabáš a celé zhromaždenie počúvalo a modlilo sa. Nakoniec dospeli k tomuto záveru: ,Duch Svätý a my sme sa rozhodli...‘ (...) Myslím, že táto cesta rozprávania, počúvania a rozlišovania je dobrou cestou pre synodu, ktorú teraz prežívame.“

Práve pri diametrálnej odlišnosti názorov, ktoré budeme sledovať počas nasledujúcich dní, je o to dôležitejšie, aby všetci zúčastnení nechceli len rozprávať, ale boli ochotní aj sa navzájom počúvať.

A usilovať sa o vzájomné pochopenie.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.