Je prirodzené, že cirkev má svojich lídrov, postavy, ktoré majú veľký vplyv, dokážu zaujať médiá, vyvolať polemiku či kontroverziu.
Čitateľ nemusí súhlasiť, no javí sa, že na Slovensku sú aktuálne najvýraznejšie tváre cirkvi farár Marián Kuffa a bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Iste, máme tu aj ďalšie postavy, ale tie vo verejnom priestore počuť menej často.
Na prvý pohľad sa javí, že kým žakovský farár je názorovým lídrom veľkej časti slovenských katolíkov, odvolaný arcibiskup priťahuje aj ľudí zvonku, zo sekulárnej časti spoločnosti.
Dva rozličné, no v čomsi podobné príbehy
Najprv pár slov k Mariánovi Kuffovi.
Za posledné roky to už vystihli viacerí autori, takže viac-menej stačí zhrnúť známe postrehy.
Silný životný príbeh a najmä jeho charitatívne dielo plus rozprávačský talent urobili z Kuffu de facto ľudového misionára. Pamätáme sa na to, ako pred rokmi chodil (a stále chodí) po slovenských kostoloch, kde počas hodinových či dvojhodinových príhovorov opakoval tie isté príbehy a príklady.
Bolo to silné, autentické a pre cirkev v mnohom aj povzbudivé a potrebné.
Potom však prišiel zlom. Farár Kuffa prekročil prah tém zo svojho pastoračno-žakovského okruhu a pustil sa do aktuálnych, často komplikovaných a delikátnych otázok. Istanbulský dohovor a téma rodovej rovnosti, homosexuálni aktivisti, liberalizmus, domáca politika, vojna a tak ďalej.
Charitatívne dielo a rozprávačský talent urobili z Kuffu de facto ľudového misionára. Keď sa však vyjadruje k verejným témam, debatu neskutočne splošťuje.Zdieľať
K tomu všetkému sa vyjadruje – ako ktosi už poznamenal – „so slovníkom dojiča kráv“ a podľa všetkého bez potrebného štúdia. Navyše, okolo Kuffu sa za tie roky vytvorila akási aura nedotknuteľnosti. Kto sa ho opováži kritizovať, čelí okamžitému napomenutiu v štýle: Čo si ty urobil pre bezdomovcov a chudobných, že kritizuješ pána farára?!
Pritom máme aj iných kňazov, ktorí obetavo dlhé roky pomáhajú ľuďom na okraji spoločnosti, ako napríklad Peter Gombita v Košiciach či Vladimír Maslák v Kláštore pod Znievom. Lenže títo nie sú takí zaujímaví, lebo sa nepostavia pred kameru a radikálnym slovníkom nehodnotia verejné dianie.
Avšak najväčší problém spojený s farárom Kuffom súvisí s jeho plochým, čierno-bielym videním sveta. Výstižne to ilustruje jeho vyjadrenie pre youtubový kanál Mimi Žiakovej, kde sa po prebratí štátnej ceny od predsedu parlamentu dotkol aj témy vojny na Ukrajine.
Vravel, že raz ho v kostole nahrávali a dostal práve otázku o tom, či by dal Ukrajincom zbrane. Na prítomné dievčatko sa obrátil so slovami:
„Čo myslíš, dal by Pán Ježiš zbrane Ukrajincom alebo nedal?“
„Nedal!“
„Jednička s hviezdičkou. Štyri evanjeliá som prečítal a nikde nerozdával Ježiš zbrane...“
Ak kňaz s najsilnejším dosahom na veriacich v krajine odbije jednu z najdelikátnejších otázok týchto čias spôsobom, akoby sa prihováral k prvoprijímajúcim deťom, tak nám vlastne odkazuje, aby sme pokojne vyhodili do koša všetky spisy cirkevných otcov či pápežov, celý ten balík učenia cirkvi o legitímnej obrane a morálke, ktorý sa vyvíjal storočia. Farár zo Žakoviec to vybaví rýchlo a stručne.
Hoci Bezák nie je „slovenským Halíkom“, predsa len, nebyť jeho zatrpknutosti po odvolaní, mohol využiť svoju silu a výtlak a prispieť do verejnej debaty konštruktívne.Zdieľať
Aby bolo jasné, je dôležité, že Kuffa obhajuje pro-life či prorodinné pozície. Problém je, že v mnohých témach robí debatu neskutočne plochou. A veľká škoda, že mu nik – z cirkevného prostredia – verejne neprotirečí.
Niekto by to mohol čakať od ďalšej exponovanej postavy cirkvi, ktorou je najmä vďaka médiám Róbert Bezák.
V tomto prípade sledujeme iný príbeh, iné názorové kruhy, no rovnako premrhaný potenciál. Hoci Bezák nie je „slovenským Halíkom“, predsa len, nebyť jeho zatrpknutosti po odvolaní, mohol využiť svoju silu a výtlak a prispieť do verejnej debaty konštruktívne.
Z charizmatického rehoľníka je dnes ubolený pán, ktorý sa nechá nahovoriť na kadejaký nezmysel od progresívnych či módnych kruhov.

Bezák mohol byť ideálnym „Antikuffom“, na dobro všeobecnej debaty, a to aj napriek tomu, že by ho mnohí označili za príliš liberálneho – tak ako žakovského farára vidí časť veriacich ako príliš „harabinovského“.
Napriek všetkým odlišnostiam medzi českým a slovenským religióznym prostredím môžu byť názorové výmeny kardinála Dominika Duku a Tomáša Halíka inšpiráciou aj pre nás. Človek nemusí súhlasiť s jedným či druhým, avšak obaja dokážu kultivovaným spôsobom prinášať podnety do svojho prostredia.
A ešte jednu vec dokazujú „tváre českej cirkvi“ – že akademickosť nemusí byť v líderstve prekážkou. Kardinál dominikán sa vie prihovoriť veriacim na púti dostatočne zrozumiteľne a Halík zasa nie je odkázaný na prvoplánové liberálne provokácie.
Kuffa ani Bezák neposunuli debatu v našej cirkvi, ale stále majú silné slovo a kruhy priaznivcov. Ten druhý aj mimo cirkvi, čo je ešte omnoho väčšia zodpovednosť.
Doba si pýta prorokov
Ak by sa predchádzajúce riadky zdali čitateľovi ako lamentovanie, tak treba povedať, že nie je bezdôvodné.
Cirkev na Slovensku stojí viac na púťach a ľudovej zbožnosti než na kláštornej knižnici. Nie je to chyba, je to prosto naše špecifikum, v ktorom zároveň tkvie obrovský potenciál. A práve pre ľudovosť a jednoduchosť más veriacich je namieste obrovská zodpovednosť vplyvných kňazov a biskupov za to, akou formou hlásajú evanjelium a komentujú dianie v spoločnosti.
Výzvy, ktorým čelí cirkev pod Tatrami – podobne ako vo zvyšku Západu –, budú čoraz náročnejšie. Už sa nás bytostne dotýkajú – migranti v uliciach miest, výroky pápeža Františka, sväté prijímanie do rúk, ochrana kresťanských hodnôt v politike, prístup k rozvedeným, dezinformácie a zdôrazňovanie súkromných zjavení, apokalyptické scenáre, ekológia –, a to všetko v cirkvi, ktorá je stále poznačená beňovcami, klerikalizmom, ale na druhej strane aj rozmachom nových hnutí a projektov ako Godzone.
Potrebujeme prorockých hovorcov cirkvi, čo nebudú v mene boja proti jednej téme podporovať ľudí, ktorí za komunizmu odsúdili rehoľníka. No ani takých, čo privrú oči nad progresívnymi excesmi.Zdieľať
V zložitej dobe a pri komplikovaných otázkach si nevystačíme s jednoduchými vyhláseniami. Množstvo veriacich bude čakať jasné odpovede. Na stole budú ťažké dilemy, ktoré dobre ilustruje prístup jedného katolíckeho aktivistu, ktorý pred septembrovými voľbami adresoval kresťanským kandidátom výzvu, nech sa nespájajú „s nepriateľom cirkvi len preto, aby nás ochránili pred zlodejmi“.
Prorok nie je automaticky ten, kto najviac kričí a používa radikálny slovník. Potrebujeme takých prorockých hovorcov cirkvi, čo nebudú v mene boja proti jednej téme podporovať ľudí, ktorí za komunizmu odsúdili rehoľníka. No ani takých, čo privrú oči nad progresívnymi excesmi.
Budeme potrebovať prorokov, ktorí budú vidieť veci v pravom svetle. Nie si zakrývať oči pred časťou reality.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.