Z okna fary Ruda Smotera Daj mi, prosím, úsmev, Pane

Vraj Pán Boh pri rozdeľovaní bohatstva bol najspravodlivejší pri rozdeľovaní rozumu. Málokto sa posťažuje, že je hlúpy... Horšie je to už s krásou, dobrými súrodencami a hlavne peniazmi. Tie by sme vedeli rozdeliť aj lepšie.

Preto sa do popredia v médiách dostáva ekonomická kríza, lebo je viditeľná a dotýka sa našich vreciek. Dovolím si tvrdiť, že ľudia na Slovensku ju dokážu znášať elegantnejšie ako západná časť Európy. Stačí si prečítať rozhovor s Francúzkou v našich médiách, ktorá sa čuduje, prečo pri takých nízkych dôchodkoch sa ľudia nerozhodli masívne demonštrovať.

Nuž, asi sme tak naučení: doma buchnúť po stole, posťažovať si pri pive a byť ticho tam, kde by sa to malo riešiť.

Západný svet finančné strádanie znáša horšie. Pri pobyte v Taliansku som si všimol, ako ťažko sa ľuďom opúšťa privilegovaný svet bohatých, v ktorom majú svoje miesto aspoň dve rodinné dovolenky (z toho jedna na lodi po Karibiku), viac ako jedno auto v domácnosti a platenie všakovakých pomocných služieb mužov a žien z východnej Európy (deti, upratovanie, starí...).

Reakciou na ekonomické krízy je, aspoň v Taliansku, často siahnutie si na život. V umbrijskom meste Spoleto, kde som pôsobil, takto riešila svoj problém mladá žena, ktorá mala v prenájme bar a dostala sa do platobnej neschopnosti. Jej samovražda rezonovala v celom meste. Vtedy sa rozhodol všetkým komunitám napísať list riaditeľ miestnej charity. Jeho slová stoja za zmienku:

„Tento extrémny čin našej rodáčky nás pozýva reflektovať inú formu chudoby: tú vzťahovú. A toto je tá kríza, ktorá sa dotýka hodnoty osoby, jej dôstojnosti a zjavuje sa intenzívnejším spôsobom. Často sa za neplatením mesačných splátok, podnájmu či platieb za verejné služby skrýva vzťahová chudoba.

Taký človek má potom ťažkosť požiadať o pomoc, pretože došlo k prerušeniu vzťahov v rodine alebo sa mu skončilo priateľstvo. Takáto chudoba je ťažšia, hoci je podceňovaná a nie je vyjadrená. Ak by sa podarilo ju efektívne zvládnuť, materiálna chudoba by bola menej nebezpečná.“

Vzťahová chudoba je v tomto liturgickom období vyvažovaná vzťahovým bohatstvom, ktoré pochádza z inšpirácie dňa všetkých svätých. Bohatstvo mužov, žien a detí, ktorí sú v Liste Hebrejom označovaní ako oblak svedkov, vytvára bezpečnú sieť, v ktorej nikdy nie sme sami.

Svätci sú pevne spojení s reálnym životom. Jedno z blahoslavenstiev ich charakterizuje ako tichých. A takí budú, podľa Ježišovho prísľubu, dedičmi zeme. Tichý je ten, kto počúva nielen Boha, ale aj potreby sveta: don Bosco počul krik detí, František z Assisi načúval prírode, Kamil de Lellis chorým, páter Pio ľuďom, ktorých trápila vlastná bieda, a Carlo Acutis tej mládeži, ktorá chcela spojiť zbožnosť s digitálnym svetom.

Bohatstvo mužov, žien a detí, ktorí sú v Liste Hebrejom označovaní ako oblak svedkov, vytvára bezpečnú sieť, v ktorej nikdy nie sme sami.Zdieľať

Dnes, keď počúvame toľko dramatických informácií, by sa hodil svätec, ktorý nám prinesie humor a úsmev. Zdravý zmysel pre humor vyháňa strach z našich životov. Sebairónia zasa prináša odľahčenie toho, akí musíme byť dôležití. Všimli sme si, ako málo humoru majú tí, čo píšu nenávistné komentáre? Ako sa nevedia usmievať politici a robiť si zo seba žarty ani konzervatívni ľudia viery?

Chiara Amiranteová v knihe Vnútorný pokoj si myslí, že pokoj môžeme získať aj pri pestovaní zdravého zmyslu pre humor. Inšpiroval ju pápež František modlitbou od svätého Tomáša Mora, ktorá sa začína slovami v nadpise článku.

A Chiara dodáva: „Pápež je človekom, ktorý nesie ťarchu obrovskej zodpovednosti, no napriek tomu dokáže žartovať, nedramatizovať, povedať vtip, ktorý vyčarí úsmev na tvárach ľudí.“ Preto si rád zavtipkuje aj pri karieristoch v cirkvi, ktorých nazýva alpinistami.

V jednom svojom príhovore ich posiela miesto cirkevných úradov na sever Talianska, kde sa môžu v Alpách celkom zdravo vyšantiť.