Zo sveta pravoslávia
Poľskí pravoslávni biskupi prerušili spoluprácu s Rímskokatolíckou cirkvou
Bieloruský režim vyrába extrémistov z kritikov vojny na Ukrajine. Moldavský prímas kritizuje Ruskú pravoslávnu cirkev.
Ilustračné foto: TASR/AP/Bela Szandelszky
Zhromaždenie biskupov Poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi pozastavilo spoluprácu v bilaterálnej rímskokatolícko-pravoslávnej skupine. Tento krok pravoslávni biskupi zdôvodnili nedostatkom uspokojivých výsledkov tejto pracovnej skupiny.
V záverečnom komuniké z 24. októbra zaujali stanovisko aj k aktuálnemu dianiu na Ukrajine: „S veľkým nepochopením zhromaždenie prijalo informáciu o delegalizácii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi štátnymi orgánmi.“
Rímskokatolícky pomocný biskup Adam Bap, spolupredseda spomenutej skupiny, vyhlásil, že o rozhodnutí Poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi sa dozvedel až z komuniké: „Na našich interných stretnutiach sme nezaznamenali žiadne signály, že niečo neprebieha uspokojivo. Samozrejme, že som pripravený objasniť si túto záležitosť s druhým spolupredsedom, arcibiskupom Ábelom (Popławským).“
Podľa slov biskupa Bapa sa pracovná skupina zaoberala predovšetkým otázkami pastorácie ukrajinských vojnových utečencov v Poľsku. Rímskokatolícka cirkev k nim pristupovala bez ohľadu na ich cirkevnú príslušnosť.
Naopak, Poľská autokefálna pravoslávna cirkev požadovala zohľadňovanie ich kánonickej situácie: „Pretože podľa jej názoru autokefálna [Pravoslávna] cirkev [Ukrajiny] nie je kánonickou cirkvou a [poľskí pravoslávni biskupi] majú výhrady k postupu vyhlásenia autokefálie a dokonca aj k platnosti vysviacok.“
Vo februári sa metropolita Sawa musel verejne ospravedlniť za blahoprajný list k narodeninám patriarchu Kirilla, v ktorom zároveň kritizoval ničenie cirkvi na Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ pravoslávnej cirkvi v Poľsku odmieta založenie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny ako nekánonické.
Bieloruský režim vyrába extrémistov z kritikov vojny na Ukrajine
Telegramový kanál Bieloruská pravoslávna cirkevná obec vo Vilniuse je v Bielorusku od 20. októbra 2023 považovaný za extrémistický. Rozhodol o tom súd regiónu a mesta Baranoviči na západe krajiny.
Cirkevnú obec založili bieloruskí duchovní Georgij Roj a Alexander Kuchta, ktorí kritizovali ruskú vojnu proti Ukrajine a represie v Bielorusku. Keďže v Bielorusku sa cítili ohrození pre svoje názory, emigrovali do Litvy, kde založili bieloruskú cirkevnú obec, ktorú prijal Konštantínopolský ekumenický patriarchát.
Od masových protestov proti zmanipulovaným prezidentským voľbám v auguste 2020 bieloruský režim „čistí“ mediálny priestor tak, že nezávislé médiá, webové stránky, kanály Telegramu, sociálne siete a symboly súvisiace s pokojnými protestmi kategorizuje ako „extrémistické materiály“. To znamená, že ľudia, ktorí zdieľajú informácie z týchto zdrojov alebo informácie s logom takéhoto zdroja, môžu byť trestne stíhaní.
Bulharsko z bezpečnostných dôvodov vyhostilo ruských kňazov. Srbská cirkev kritizuje diskusiu o počte obetí Jasenovaca.
Moldavský prímas kritizuje Ruskú pravoslávnu cirkev
Kišiňovský metropolita a moldavský prímas Vladimír (Kantarián) vytkol moskovskému patriarchovi Kirillovi nedostatočnú podporu a ignorovanie Moldavskej pravoslávnej cirkvi. V liste z 5. októbra sa vladyka Vladimír sťažoval, že Moldavská pravoslávna cirkev je čoraz viac vytláčaná na okraj moldavskej spoločnosti.
Dôvodom je spájanie tejto cirkvi s „napomáhaním proruských záujmov v Moldavskej republike“ na pozadí jej príslušnosti k Moskovskému patriarchátu. Ten je v moldavskej spoločnosti vnímaný ako „predsunutá základňa Kremľa a stúpenec ruskej invázie na Ukrajinu“.
Moldavská pravoslávna cirkev je autonómnou cirkvou v rámci Moskovského patriarchátu. List metropolitu Vladimíra bol zverejnený 20. októbra na webovej stránke bývalého poslanca Vlada Cubreacova. Biskup Ioan (Mosnegutu), hovorca Moldavskej metropólie, pre týždenník Ziarul de Gardă potvrdil jeho pravosť.
Metropolita Vladimír v liste poukazuje na to, že moldavské obyvateľstvo striktne odmieta „agresívne zasahovanie Ruska do záležitostí susednej a spriatelenej Ukrajiny“. To sa odráža aj na výrazne zníženej dôvere obyvateľstva voči cirkvi, čo „priamo súvisí s našou príslušnosťou k Moskovskému patriarchátu a s jeho rétorikou voči Ukrajine a Moldavsku“.
Metropolita Vladimír kritizoval aj nedostatočnú podporu svojej cirkvi zo strany Moskovského patriarchátu od začiatku vojny proti Ukrajine. Jeho cirkev nedostala žiadnu odpoveď na mnohé žiadosti. Rokovania a korešpondencia sú ignorované, čas však plynie „veľmi rýchlo a nie v náš prospech“. Zachovanie moldavského duchovenstva si vyžaduje konkrétne kroky, lebo v prípade prestupu do Rumunskej pravoslávnej cirkvi duchovní budú mať stály plat, zdravotné poistenie a dôchodok od rumunského štátu.
Metropolita považuje za nevysvetliteľné, že Ruská pravoslávna cirkev vymenúva biskupov v separatistickej provincii Podnestersko bez konzultácie s Moldavskou pravoslávnou cirkvou.
Moldavská pravoslávna cirkev je obzvlášť znepokojená „čoraz otvorenejšou a dôslednejšou podporou“ Besarabskej metropólie Rumunskej pravoslávnej cirkvi zo strany moldavskej vlády. Veriaci v Moldavskej republike a v Podnestersku žiadajú svojich kňazov, aby prestali spomínať patriarchu Kirilla na bohoslužbách a prestúpili do Rumunskej pravoslávnej cirkvi.
Moldavská pravoslávna cirkev sa cíti bezmocná voči rastúcej sile Besarabskej metropólie. Metropolita Vladimír sa obáva, že každý krok, ktorý podnikne na svoju obranu, bude považovaný za „protinárodnú sabotáž“.
Metropolitu Vladimíra znepokojuje, že Ruská pravoslávna cirkev chce Moldavsko integrovať do „ruského sveta“, ktorý je „cudzí našim národným ašpiráciám a hodnotám“. Žiaľ, Ruská pravoslávna cirkev naďalej pokračuje v „odnárodňovaní“ Moldavskej republiky, ktoré sa začalo v ruskom cárskom impériu a pokračovalo v Sovietskom zväze. Svetská a cirkevná moc v Rusku nás považuje „za okrajový ľud“ bez práva na sebaurčenie, píše sa ďalej v liste.
Ruský patriarcha vyzval mníchov, aby sa viac angažovali za vlasť, a srbský patriarcha apeluje na zachovanie identity v Čiernej Hore.
Sergej Čapnin z Centra pravoslávnych kresťanských štúdií na Fordhamovej univerzite označil tento list za dôležitý dokument a „úprimný a triezvy pohľad“ na politický a cirkevný vývoj v Moldavskej republike. To najdôležitejšie je, že metropolita Vladimír sa stavia kriticky k zotrvávaniu Moldavskej pravoslávnej cirkvi v Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Patriarcha Kirill si svojou lojalitou voči režimu zabezpečil moc a zdroje, ale výmenou za to stratil autoritu a vplyv v zahraničí, povedal Čapnin v rozhovore pre rádio Europa Liberă Moldova. Skôr či neskôr Kirill stratí všetky autonómne cirkevné štruktúry mimo Ruska. Metropolita Vladimír sa snaží o kultivovaný a pokojný rozchod, ale tvárou v tvár nekompromisnému postoju ruského patriarchu sa mu to sotva podarí.
Moskovský patriarchát na tento list zrejme ešte neodpovedal. Napriek tomu Sergej Čapnin vidí jeden Kirillov ústupok. Ide o prípad archimandritu Filareta (Cuzmina), ktorý bol 22. októbra vysvätený za biskupa. Metropolita Vladimír to chcel urobiť už pred rokom, ale Kirill sa proti tomu ohradil a blokoval ho. Aj toto kritizoval metropolita Vladimír vo svojom liste. No Kirill teraz nielenže potvrdil túto kandidatúru, ale súhlasil aj s tým, aby sa biskupská vysviacka nekonala v Moskve, ale v Kišiňove.
Posvätný synod Moldavskej pravoslávnej cirkvi na svojom zasadnutí 25. októbra rozhodol o laicizovaní šiestich kňazov. Dotyční opustili svoje cirkevné obce pre ťažkú materiálnu situáciu a pripojili sa k Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Besarabská metropólia považuje túto laicizáciu za neplatnú, pretože seba považuje za jedinú legitímnu pravoslávnu cirkev v Moldavskej republike.
Besarabská metropólia prisľúbila, že sa bude snažiť priviesť späť do svojho lona všetky farnosti v krajine. Vyzvala všetkých, „ktorí sa cítia obmedzovaní ruskými eparchiami“, aby „opustili toto otroctvo“ a pripojili sa k Rumunskej pravoslávnej cirkvi.
Besarabská metropólia dostáva podporu aj od rumunského štátu. V októbri rumunský senát rozhodol, že ju každoročne podporí sumou dva milióny eur. Túto iniciatívu podporila aj rumunská opozícia.
