Ako mladý muž, ponorený do sekulárneho ducha doby, som si myslel, že si musím vybrať medzi rozumom a náboženstvom. Človek si nemohol vybrať oboje, pretože jedno bolo v rozpore s druhým.

Jedna možnosť bola pohodlie náboženstva, ale len za podmienky zanechania rozumu, a druhá možnosť bola prijať požiadavky rozumu, ktoré vylučovali vieru v akékoľvek náboženstvo. Príjemné lži alebo holé fakty. To bola voľba, pred ktorou sme všetci stáli.

Až keď som bol starší a začal som sa zaujímať o dôležité životné otázky na vyššej úrovni, začal som pochybovať o tom, či je racionalizmus skutočne racionálny. Vravel som si, že nikto vlastne nemôže s určitosťou vedieť, že Boh neexistuje. Zdalo sa, že ateisti prijímajú svoj ateizmus ako vec viery, nie rozumu. Väčšina z nich nechcela, aby Boh existoval, a tak sa rozhodli popierať jeho existenciu. To nie je racionálne myslenie, ale len zbožné želanie.

Potom som začal uvažovať, ako by sme mohli vysvetliť existenciu vecí, o ktorých sme s určitosťou vedeli, že existujú. Ako vznikli stromy? Alebo, radikálnejšie, ako vzniklo čokoľvek? Ako sa z ničoho stalo niečo? Dokonca aj smietka prachu bola niečím. Ako vznikla?

Katolík Tolkien Zahliadnite sviatostné svetlo, ktoré vyžaruje z jeho diel

Joseph Pearce

Hlboká viera literárneho velikána, ktorú často zatienil jeho komerčný úspech, je v jeho dielach veľmi zreteľná.

A vtedy som si uvedomil, že úsilie ateistov odpovedať na tieto otázky je absolútne nedostatočné. Neboli to odpovede, ale len snahy zbaviť sa týchto otázok. Pilátovu otázku Quid est veritas? (Čo je pravda?) nekládli z pohľadu otázky, na ktorú treba odpovedať, ale z pohľadu otázky, na ktorú sa nedá odpovedať, a preto ju nemá zmysel klásť.

Keď som narazil na diela G. K. Chestertona a potom C. S. Lewisa, objavil som dvoch spisovateľov, ktorí mi ukázali, že rozum vedie k viere. Argumentovali logicky nielen vo svojich úvahách, ale aj v teologických diskusiách. Chesterton a Lewis mi ukázali nové obzory, alebo, ako by povedal Lewis, viedli ma vyššie a hlbšie.

Priviedli ma k veľkým filozofom, ako sú Platón, Aristoteles, Augustín a Tomáš Akvinský. Boli to jedni z najväčších intelektuálov v celých dejinách a všetci verili v Boha!

Uvedomil som si, že si musíme vybrať, ale že si nemusíme vybrať vieru alebo rozum, ale vieru a rozum, ktoré sú nerozlučne spojené a neoddeliteľné. Teraz som v tejto skutočnosti zakotvený, a preto som bol vo veku 28 rokov prijatý do Katolíckej cirkvi.

Pôvodný článok: Chesterton and Lewis Taught Me This: Faith and Reason Are Inseparable © EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.