Milovníci literatúry na celom svete si 2. septembra pripomenuli 50. výročie smrti J. R. R. Tolkiena.

Hoci toto výročie bolo príležitosťou na oslavu života a diela autora Pána prsteňov a Hobita, mnohí z miliónov Tolkienových obdivovateľov nevedia, že najpopulárnejší a najúspešnejší autor 20. storočia bol celý život praktizujúcim katolíkom.

Keď v roku 1900 jeho ovdovenú matku prijali do Katolíckej cirkvi, Tolkien mal osem rokov. Napriek silnému odporu zo strany jej vlastnej rodiny aj rodiny jej zosnulého manžela, ktoré boli obe anglikánske, Mabel Tolkienová sa postarala, aby oboch jej synov krátko nato takisto prijali do cirkvi.

Odvtedy Tolkien vo svojej viere nikdy nezaváhal a zostal oddaným katolíkom až do konca života. Mabel Tolkienová zomrela v novembri 1904 vo veku len 34 rokov. Jej osirelý syn mal v tom čase 12 rokov.

Matka mučeníčka

Tolkien bol presvedčený, že skorá smrť jeho matky bola dôsledkom finančných ťažkostí a zlého zaobchádzania zo strany jej rodiny po jej obrátení. „Moja drahá matka bola skutočná mučeníčka,“ napísal deväť rokov po jej smrti, „a nie každému Boh dopraje takú ľahkú cestu k svojim veľkým darom, ako to urobil Hilarymu a mne, keď nám dal matku, ktorá sa zabila prácou a trápením, aby nám zabezpečila zachovanie viery.“

Šesťdesiat rokov po matkinej smrti porovnával jej obetovanie sa pre vieru s nezáujmom niektorých jeho vlastných detí o katolícku tradíciu:

„Keď si spomeniem na matkinu smrť, aká bola vyčerpaná prenasledovaním, chudobou a potom aj chorobou v snahe odovzdať nám, malým chlapcom, vieru, a spomeniem si na malú spálňu, kde sme spolu spávali v prenajatom byte v poštárskej chatrči v Rednali, kde zomrela sama, príliš chorá na posledné pomazanie a prijatie Eucharistie, je mi veľmi ťažko a trpko, keď vidím, ako sa moje deti odvracajú od viery.“

Tieto dve spomienky na obetavú lásku a hlbokú vieru svojej matky si zapísal ako mladý muž v roku 1913 a potom ako starec v roku 1965. Spolu ukazujú stálosť Tolkienovej vlastnej oddanosti Katolíckej cirkvi počas celého jeho života.

Viera slávnych Gary Cooper, Ernest Hemingway a Fatimská Panna Mária

K. V. Turley

Hemingwayova konverzia na katolicizmus bola čiastočne spôsobená zjaveniami vo Fatime. Veľkú náklonnosť prechovával aj k Piovi XII.

Po zistení, že Tolkien bol vždy verným katolíkom, je potrebné zaoberať sa otázkou vplyvu jeho viery na jeho diela.

Existuje nejaká súvislosť medzi pravdami viery a fantazijným príbehom, ktorý napísal? Dá sa z fantazijnej fikcie vyčítať katolícka pravda?

Možno by sme mali nechať Tolkiena, aby na tieto otázky odpovedal sám. Medzi jeho zápiskami by sme našli riadky o „stupnici významu“, ktorá spája fakty jeho života s jeho autorskou tvorbou.

Boli to jednak „nepodstatné fakty“, ktoré s jeho dielami nemajú nič spoločné, a potom „významnejšie fakty“, ako napríklad jeho akademické filologické postavenie na Oxfordskej univerzite, ktoré ovplyvnilo jeho „jazykový vkus“ a ktoré „bezpochyby významným dielom prispelo k vytvoreniu Pána prsteňov“. A potom to boli „nejaké základné fakty, ktoré, nech sú vyjadrené akokoľvek sarkasticky, sú skutočne významné“.

Najdôležitejším z týchto „skutočne významných“ faktov bola jeho náboženská viera: „Dôležitejšie je, že som kresťan (čo sa dá vyčítať z mojich príbehov) a rímskokatolík.“ Túto súvislosť zdôraznil v liste priateľovi jezuitovi, v ktorom tvrdil, že „Pán prsteňov je, samozrejme, vo svojej podstate náboženské dielo“.

Tento jeho jezuitský priateľ, otec Robert Murray, napísal, že Pán prsteňov v ňom zanechal silný pocit „pozitívnej zlučiteľnosti s rozsahom milosti“, a poznamenal, že postava Galadriel mu pripomína Pannu Máriu.

„Myslím, že presne viem, čo máš na mysli, keď hovoríš o rozsahu milosti,“ odpovedal Tolkien, „a, samozrejme, aj o Panne Márii, na ktorej je založené celé moje malé vnímanie krásy vo vznešenosti i v jednoduchosti.“

Pán prsteňov ako náboženské dielo

Katolícke prvky v Pánovi prsteňov sú príliš početné na to, aby sme ich všetky vymenovávali, ale zahŕňajú symbolické kristologické spojenia, ktoré sú zakotvené a zahrnuté v texte, ako napríklad vtelenie, narodenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

Niektoré postavy znázorňujú Krista, iné znázorňujú obyčajného človeka, ktorý čitateľovi nastavuje zrkadlo a umožňuje mu aplikovať udalosti v príbehu do jeho vlastného života.

Pán prsteňov v najhlbšej podstate odzrkadľuje samotnú démonickú silu zla a nikdy sa nevyhýba prítomnosti jeho zlovestného tieňa. Zároveň však ukazuje, ako obetavá láska spojená s odvahou, so spoluprácou a s milosťou dokáže prekonať aj to najtemnejšie a najhlbšie zlo.

Hobita môžeme vnímať ako podobenstvo a meditáciu nad Kristovými slovami, že kde je náš poklad, tam bude aj naše srdce. Tí, ktorí si zhromažďujú poklad na zemi, sa stávajú posadnutí svojím majetkom a podliehajú „dračej chorobe“, ktorá pohlcuje všetky cnosti.

Práve tí, ktorí si zhromažďujú svoj poklad v pravej a cnostnej láske k nebu, sú schopní premôcť dračiu chorobu a zabiť drakov.

Knižný pohľad do večnosti Chesterton dobre vystihol, čo je zlé na svete

K. V. Turley

Kniha Čo je zlé na svete vyšla prvýkrát v roku 1910. Môžeme sa teda právom pýtať: Čo môže táto kniha povedať dnešnému svetu?

Menej známe Tolkienove diela, ako napríklad Silmarillion (ktoré vydal jeho syn Christopher po jeho smrti) a List od Nimrala (1945), poukazujú na jeho hlboké filozofické a teologické chápanie vzťahu medzi Bohom ako Stvoriteľom a človekom ako stvorením, ktoré je zároveň schopné samo tvoriť.

Tolkien považuje ľudskú tvorivú predstavivosť za kľúčový prvok Božieho obrazu, imago Dei, podľa ktorého je človek stvorený. Predstavivosť je „tvorba predstáv“, ktorá umožňuje človeku odrážať tvorivosť samotného Stvoriteľa.

Ako hovorí Tolkien vo svojej nádhernej básni Mythopoeia: „Stále tvoríme podľa princípu, v ktorom sme boli stvorení.“

Čo sa týka hĺbky a vernosti Tolkienovho katolíckeho presvedčenia, sú nádherne obsiahnuté v jeho láske ku Kristovi v Eucharistii, ako to vyjadril v liste jednému zo svojich synov:

„Z temnoty a frustrácie môjho života vám predkladám jedinú veľkú vec, ktorú treba milovať na zemi: Najsvätejšiu sviatosť... Tam nájdete romantiku, slávu, česť, vernosť a pravú cestu všetkých vašich pozemských lások a ešte viac: smrť – božský paradox, ktorý ukončuje život a vyžaduje zrieknutie sa všetkého, a predsa – len jej ochutnávkou (alebo predzvesťou) sa môže zachovať to, čo hľadáte vo svojich pozemských vzťahoch (láska, vernosť, radosť), alebo nadobudnúť tú tvárnosť skutočnosti, večného trvania, po ktorej túži srdce každého človeka.“

V Tolkienovej láske k svetlu a životu Eucharistie môžeme zahliadnuť sviatostné svetlo, ktoré vyžaruje z jeho diel. Preto by sme mali Tolkiena oslavovať ako muža viery, ako aj ako muža literatúry. Pri príležitosti 50. výročia jeho smrti môžeme dúfať a modliť sa, že sa už narodil pre večný život.

Pozdvihnime všetci pohár na jeho počesť a pomodlime sa za pokoj jeho duše.

© 2021 EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.