Zo sveta pravoslávia Nová dynamika v moldavskom cirkevnom konflikte

Moldavská pravoslávna cirkev, ktorá je súčasťou Moskovského patriarchátu, nedávno oficiálne odmietla výzvy na prestup do jurisdikcie Rumunského patriarchátu. Jej Posvätný synod to oznámil 16. novembra na stretnutí biskupov a kňazov v moldavskom hlavnom meste Kišiňove.

Najvyšší predstaviteľ tejto cirkvi, kišiňovský metropolita Vladimír (Kantarián), zároveň kritizoval patriarchu Kirilla za jeho nedostatočnú podporu.

Cirkevnú situáciu v Moldavsku v rozhovore pre noek.info podrobnejšie vysvetlil Mihai-D. Grigore, cirkevný historik a religionista, ktorý sa špecializuje na dejiny náboženstva vo východnej Európe a pôsobí na Leibnizovom inštitúte európskych dejín v nemeckom Mainzi.

Ako je dnes v Moldavskej republike vnímaná Moldavská pravoslávna cirkev?

V Moldavskej republike existujú v súčasnosti dve pravoslávne cirkvi. Spomenutá Moldavská pravoslávna cirkev pod vedením metropolitu Vladimíra (Moskovský patriarchát) a Besarabská metropólia pod vedením metropolitu Petra (Pădurarua), ktorá patrí do Rumunskej pravoslávnej cirkvi.

Tieto dve cirkevné organizácie sú v konkurenčnom vzťahu. Čo sa týka počtu, Moldavská pravoslávna cirkev je najväčšou pravoslávnou cirkvou v krajine a to znamená, že je spojená s predstavami a myšlienkami väčšiny pravoslávnych kresťanov v krajine.

Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa však mení situácia. Moldavská pravoslávna cirkev ukazuje, že je prispôsobivá.

Moldavská pravoslávna cirkev, ktorá je autonómnou cirkvou v Moskovskom patriarcháte, rozpoznala, že obyvateľstvo je zneistené a vystrašené ruskou agresiou. Po stroskotaní pokusov Ruskom financovanej a v súčasnosti zakázanej strany Șor pouličnými protestmi v marci 2023 destabilizovať Moldavskú republiku a naviesť ju späť na proruský kurz sa zmena zmýšľania prejavuje aj v náboženskej oblasti Moldavskej pravoslávnej cirkvi.

Cirkev a najmä metropolita Vladimír boli orientovaní absolútne prorusky a protizápadne. Toto podporovala väčšina obyvateľstva, keďže mnohí Moldavčania až do roku 2014, resp. do roku 2022 boli presvedčení, že Moldavská republika sa má správať ako neutrálny štát, t. j. nemá sa orientovať ani na Európu, ani na Rusko.

Táto „neutralita“ bola založená hlavne na názore, že Moldavci predstavujú samostatný ľud s vlastným jazykom, kultúrou a históriou, ktoré sú ohrozované rumunskými nacionalistickými pokusmi zmocniť sa kultúrne alebo politicky Moldavskej republiky. Týmto diskurzom – v podstate – ruskej propagandy si od roku 1992 posluhovala aj Moldavská pravoslávna cirkev.

Cirkevná kríza na Ukrajine Krátke dejiny veľkých pravoslávnych rozporov

Thomas Bremer

Pravoslávie je vo veľkej kríze, ktorá nebola spôsobená situáciou na Ukrajine – tá ju len zvýraznila.

Na pozadí vojny v Ukrajine sa však v súčasnosti odohráva zmena zmýšľania u Moldavcov. Ľudia už nechcú znášať energetické vydieranie zo strany Ruska, chcú mať možnosť slobodne cestovať a pracovať v Európe, obávajú sa ruskej vojenskej intervencie cez Podnestersko.

Je preto pochopiteľné, že Moldavská pravoslávna cirkev, ktorá nechce stratiť väzbu s ľuďmi, takisto vyjadruje určitú kritiku na adresu Moskvy, ktorú však nemožno brať vážne. Po tom, čo metropolita Vladimír kritizoval Moskovský patriarchát, zakrátko odletel do Moskvy, aby sa stretol s patriarchom Kirillom.

Po jeho návrate už nebolo počuť veľa z kritiky a Posvätný synod Moldavskej pravoslávnej cirkvi sa rozhodol prerušiť akékoľvek pokusy o zblíženie s Rumunskou pravoslávnou cirkvou.

Vraj vyše 50 duchovných opustilo Moldavskú pravoslávnu cirkev a pripojilo sa k Besarabskej metropólii. Existuje rozsiahly pohyb pravoslávnych veriacich a duchovných smerom k Besarabskej metropólii?

Až čas ukáže, či ide o dočasný jav alebo dlhodobý vývoj. V každom prípade reakcia metropolitu Vladimíra svedčí o znepokojení Moldavskej pravoslávnej cirkvi z najnovšieho vývoja.

Kritika metropolitu Vladimíra nebola namierená proti Kirillovej podpore vojny na Ukrajine alebo proti novocárskym tendenciám Ruskej pravoslávnej cirkvi. Metropolita Vladimír len vyjadril poľutovanie nad Kirillovou nečinnosťou zoči-voči pokusom Rumunska v aliancii so západnými mocnosťami zničiť Moldavskú pravoslávnu cirkev a moldavské pravoslávie začleniť do rumunského pravoslávia.

Inými slovami, bol to klasický protizápadný diskurz, ktorý je poháňaný ideou „ruského sveta“. Vladimírova kritika mala jeden oprávnený dôvod: po tom, čo kňaz Večislav Cazacu 8. novembra oznámil svoj prestup do Besarabskej metropólie, zakrátko tento krok nasledovalo ďalších 13 cirkevných obcí.

Jeden z týchto kňazov, Andrej Oistrič, hovoril o tendencii medzi cirkevnými obcami opustiť Moldavskú pravoslávnu cirkev a pripojiť sa k Besarabskej metropólii a tým k Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Ako dôvody uviedol popri predávaní úradov a korupcii v Moldavskej pravoslávnej cirkvi aj jej otvorené podporovanie ruského útoku na Ukrajinu.

Metropolita Vladimír vylúčil odpadlíckych kňazov a pre dotknuté cirkevné obce chce vysvätiť nových kňazov. Uvidíme, ako na to zareagujú veriaci. Dá sa predpokladať, že naďalej budú podporovať svojich doterajších kňazov. Neviem si predstaviť, že by kňazi urobili taký zásadný krok bez konzultácie so svojimi veriacimi. Niektorí kňazi predsedajú svojim farnostiam už niekoľko desaťročí a to vytvára nerozlučné puto.

Chcel by som ešte upozorniť na ďalší prúd v rámci Moldavskej pravoslávnej cirkvi. Existuje aj frakcia okolo kňaza Pavla Borševšiského, ktorá chce naďalej zostať pod pastoračným vedením metropolitu Vladimíra, ale v žiadnom prípade v jurisdikcii Moskovského patriarchátu. Preto naliehajú na metropolitu, aby s celou Moldavskou pravoslávnou cirkvou prestúpil do Rumunského patriarchátu.

Ako na cirkevný konflikt reaguje vláda Moldavskej republiky?

Proeurópska vláda Moldavskej republiky sa nebráni trendu prestupu duchovných do Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Dáva to však najavo len nepriamo, oficiálne sa zdržiava akéhokoľvek zasahovania do cirkevných záležitostí. V tejto zdržanlivosti však možno vidieť veľa. 

Po prvé, ukazuje, že sa hlási k odluke cirkvi od štátu, a tým nepriamo kritizuje situáciu Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá pracuje v prospech Putinovej politickej agendy.

Zo sveta pravoslávia Poľskí pravoslávni biskupi prerušili spoluprácu s Rímskokatolíckou cirkvou

Ján Krupa noek.info

Bieloruský režim vyrába extrémistov z kritikov vojny na Ukrajine. Moldavský prímas kritizuje Ruskú pravoslávnu cirkev.

Po druhé, Moldavskú republiku riadia proeurópske a prorumunské sily, ktoré reprezentuje najmä prezidentka Maia Sanduová, ktorá študovala v Rumunsku, má rumunské občianstvo a prijala jasný proeurópsky a prorumunský politický kurz. Skutočnosť, že moldavská vláda nezasahuje do cirkevného konfliktu, ktorý sa odvíja zjavne v prospech Rumunskej pravoslávnej cirkvi, je tichou formou podpory prestupov do Besarabskej metropólie.

Po tretie, väčšina vedúcich predstaviteľov „hnutia za prestup“ má úzke kontakty s Rumunskom, mnohí z nich tam nielen študovali teológiu, ale aj absolvovali strednú školu. Sú teda kultúrne socializovaní v Rumunsku. Súčasná moldavská vláda podporuje tento trend rumunskej „inkulturácie“ realizovaním ďalších kultúrnych programov a partnerstiev s Rumunskom, najmä pre deti a mládež.

Besarabská metropólia dostáva podporu aj od rumunského štátu. Ako reaguje politika a cirkev v Rumunsku na cirkevný konflikt v susednej krajine?

Rumunská pravoslávna cirkev zdôrazňuje slobodu moldavských duchovných pripojiť sa k cirkvi, v ktorej jurisdikcii chcú byť. Vzhľadom na to Besarabská metropólia vydala aj vyhlásenie, v ktorom vyzýva rumunské farnosti na Ukrajine, ktoré sú v jurisdikcii Moskvy, aby sa pripojili k metropólii.

Metropólia zároveň vyhlásila, že platy kňazov, ktorí prestúpili, budú dorovnané s platmi kňazov v Rumunsku, a to je, samozrejme, ďalší stimul.  

Rumunské politické vedenie koná rafinovane a podporuje všetky formy zbližovania – vrátane cirkevného – medzi Moldavskou republikou a Rumunskom.

Rumunská vláda prijala niekoľko opatrení na vymanenie Moldavska z ruskej sféry vplyvu. Po prvé, uľahčila proces naturalizácie. Pôvodne sa naturalizačné konanie mohlo uskutočniť len v Bukurešti, neskôr aj v hlavnom meste Moldavska Kišiňove. Teraz možno požiadať o rumunský pas vo všetkých väčších moldavských mestách.

Po druhé, moldavské obyvateľstvo a priemysel, ktoré sú ohrozené nedostatkom energie, dostávajú plyn a elektrinu z Rumunska za zvýhodnené ceny (alebo dokonca zadarmo).

Po tretie, zintenzívňujú sa kultúrne vzťahy. Tento rok moldavský parlament schválil míľnik v „rumunizácii“ Moldavskej republiky vyhlásením rumunčiny za úradný štátny jazyk.

Po štvrté, prostredníctvom hospodárstva a infraštruktúry: budujú sa nové mosty cez hraničnú rieku Pruth a uvažuje sa aj o rozšírení rumunskej diaľničnej siete do Moldavskej republiky.

V septembri 2023 rumunský premiér Marcel Ciolacu oznámil, že Rumunsko kúpi moldavský prístav Giurgiuleşti s cieľom rozšíriť postavenie prístavného mesta Constanța, cez ktoré teraz prechádza aj ukrajinský vývoz obilia, na Čiernom mori. Giurgiuleşti má strategickú polohu na Dunaji, na hranici medzi Moldavskom, Rumunskom a Ukrajinou.

Pôvodne publikované na noek.info. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.