Štúdia o katolíckych kňazoch Starší kňazi v USA sú liberálnejší, kým mladší sú paradoxne konzervatívnejší

V októbri minulého roka uverejnil Katolícky projekt na Americkej katolíckej univerzite, ktorý vediem, prvé výsledky najväčšieho prieskumu o amerických katolíckych kňazoch za posledných vyše 50 rokov – Národnú štúdiu o katolíckych kňazoch (NSCP).

Naša úvodná správa sa snažila odpovedať na niekoľko otázok, napríklad či sa kňazom darí alebo nie (darí) a ako kríza zneužívania a reakcia cirkvi na ňu ovplyvnili dôveru medzi kňazmi a biskupmi (ovplyvnili, a nie k lepšiemu).

Minulý mesiac náš tím publikoval druhú správu, ktorá väčšmi rozoberá niektoré ďalšie postrehy z NSCP a bližšie sa pozerá na polarizáciu v rámci kňazského stavu, najmä medzi mladšou a staršou generáciou kňazov.

Starší kňazi sa s väčšou pravdepodobnosťou označujú za teologicky „progresívnych“ a politicky „liberálnych“, kým mladší kňazi sa s väčšou pravdepodobnosťou označujú za teologicky „pravoverných“ a politicky „konzervatívnych“.

Tento výsledok sám osebe nebol veľmi prekvapivý. Bežná skúsenosť naznačuje podobný trend už celé desaťročia a iné nedávne štúdie o amerických katolíckych kňazoch ukázali podobný konzervatívny trend medzi mladšími kňazmi.

Za pozornosť stoja aj nedávne poznámky pápeža Františka a kardinála Christopha Pierra, ktoré ukazujú znepokojenie Ríma z toho, čo vníma ako konzervatívne trendy medzi mladším americkým klérom.

Skrátka, naša štúdia s pomocou tvrdých dát ukázala to, čo už všetci vedia: mladí americkí kňazi majú sklon byť konzervatívnejší než ich starší kolegovia.

Naše údaje však ukázali ešte aj čosi iné. Naratív, že mladí konzervatívni muži postupne ovládajú americký kňazský stav, nie je taký priamočiary, ako by sa mohlo zdať.

Po prvé, naše údaje naznačujú ani nie tak triumfálny príval konzervatívnych povolaní, ako skôr takmer úplný kolaps kňazských povolaní u mužov, ktorí sami seba vnímajú ako teologicky progresívnych či politicky liberálnych.

Tento kolaps navyše nie je náhly ani nedávny trend, ale sa javí ako stály a nepretržitý až po kohorty vysvätené bezprostredne po 2. vatikánskom koncile. Keby som bol biskup alebo človek zodpovedný za povolania, veľmi by som chcel tomuto kolapsu lepšie porozumieť.

Jedno vysvetlenie možno nájsť v homílii, ktorú predniesol zosnulý kardinál Francis George. Jeho slová si aj po štvrťstoročí zachovávajú nápadnú relevanciu:

Liberálny katolicizmus je vyčerpaný projekt. Vo svojej podstate je kritikou a v určitej chvíli našich dejín bol aj potrebnou kritikou, no teraz parazituje na čomsi, čo už neexistuje. Ukázalo sa, že nedokáže odovzdávať vieru v jej celistvosti, a teda ani podporovať radostné sebaodovzdanie, ktoré si vyžaduje kresťanské manželstvo, zasvätený život či sviatostné kňazstvo. Už nám nedáva život.

Všimnime si: kardinál George povedal „vyčerpaný“, nie „mŕtvy“. Dá sa povedať, že posledné roky ukázali, že akékoľvek správy o smrti liberálneho katolicizmu sú značne zveličené.

Ak však vyčerpanie liberálneho katolicizmu aspoň sčasti vysvetľuje kolaps povolaní z určitých kútov cirkvi, rovnako výstižné je varovanie kardinála Georgea o nedostatočnosti určitého druhu „konzervatívneho katolicizmu“:

„Odpoveď však nemožno nájsť v určitom type konzervatívneho katolicizmu, ktorý je posadnutý konkrétnymi praktikami a jeho pohľad je taký sektársky, že nemôže slúžiť ako znamenie jednoty všetkých národov v Kristovi.“

Na tomto mieste naša štúdia ukazuje významný (a podľa mňa aj povzbudzujúci) odklon od naratívu o kolapse liberalizmu a postupe konzervativizmu medzi kňazmi.

Kým mladší kňazi s oveľa väčšou pravdepodobnosťou než ich starší kolegovia vnímajú sami seba ako politicky konzervatívnych, najmladšia kohorta amerických kňazov zo všetkých kohort, medzi ktorými sme robili prieskum, sa s najväčšou pravdepodobnosťou označuje za politicky „umiernených“.

V najmladšej kohorte sa za politicky umiernených označuje najviac kňazov (44 percent). Keby bola významnou hnacou silou v pozadí „konzervatívnych“ kňazských povolaní politika, čakali by sme, že údaje budú vyzerať úplne inak.

Pridajme k tomu fakt, že najmladšie kohorty kňazov sú zo všetkých kohort, na ktorých sme robili výskum, etnicky a rasovo najrozmanitejšie, a vynára sa tak obraz mladých amerických kňazov, ktorý protirečí niekoľkým vžitým stereotypom. Mladí americkí kňazi sú teologicky ortodoxnejší, politicky umiernenejší a etnicky rozmanitejší než ktorákoľvek iná kohorta kňazov od obdobia pred 2. vatikánskym koncilom.

Keby sme hľadali kňazov, ktorí sa vedia vyhnúť „vyčerpaniu liberálneho katolicizmu“ a zároveň „posadnutému“ a „sektárskemu“ konzervativizmu – keby sme dúfali, že budeme mať kňazov, ktorí by mohli „slúžiť ako znamenie jednoty všetkých národov v Kristovi“ –, asi by sme hľadali generáciu kňazov, ktorá sa aspoň na papieri veľmi podobá mladším kňazom, ktorých dnes máme v Spojených štátoch.

Kňazstvo sa však, podobne ako všetky ostatné povolania, neodohráva na papieri. Musí sa žiť medzi všetkými šípmi zlého osudu. Aj o tom však náhodou hovorí vo svojej homílii kardinál George:

Odpoveďou je jednoducho katolicizmus v celej plnosti a hĺbke, viera, ktorá sa dokáže odlíšiť od každej kultúry, a predsa so všetkými dokáže nadviazať kontakt a pretvoriť ich, viera, ktorá sa teší zo všetkých darov, ktoré nám chce Kristus dať, a otvorená celému svetu, pre ktorý zomrel, aby ho spasil.

Katolícka viera utvára cirkev, ktorá má veľký priestor na rozličné pastoračné prístupy, na diskusiu a debatu, na iniciatívy rozmanité ako národy, ktoré Boh miluje. Na hlbšej úrovni však táto viera utvára cirkev, ktorá pozná svojho Pána i svoju identitu, cirkev schopnú rozlíšiť medzi tým, čo je v súlade s tradíciou, ktorá ju zjednocuje s Kristom, a čo je nesprávne východisko či skresľujúca téza, cirkev zjednotenú tu a teraz, lebo je vždy jedno s cirkvou naprieč dejinami i so svätými v nebi.

Francis George jasne chápal, čo znamená vernosť a zjednotenie v časoch hádok a rozdelenia. Naši mladí kňazi – a aj my všetci ostatní – by sme mali starostlivo uvažovať nad múdrosťou jeho slov.

Z anglického originálu A Francis (George) Generation? preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.