Slovo kňaza Môže buditeľ zaspať?

V Markovom evanjeliu, ktoré bude pred nami otvorené nasledujúci liturgický rok, sa málo hovorí o Bohu. Neobsahuje veľa ponaučení o ňom, ako to nachádzame napríklad v 6. kapitole u Matúša. Prečo také mlčanie o Bohu? Prečo sa o ňom hovorí tak málo?

Marek píše evanjelium pre katechumenov, teda tých, čo sa pripravujú na krst. Sú v situácii, keď nebolo vhodné príliš veľa hovoriť o Bohu, aby nevzniklo nedorozumenie. Ľudia v tom čase prichádzali do kresťanskej komunity z pohanstva, kde sa až príliš často bralo do úst božstvo, ale zmiešané s mágiou a poverčivosťou.

Takýmto ľuďom je o Bohu ťažšie rozprávať ako ateistom, lebo vedia ľahko prekrútiť slová o Bohu podľa svojej optiky. Tak ako lekár radšej bude rozprávať s medicínsky nevzdelaným človekom, ktorý sa rád nechá poučiť, ako s tým, ktorý prichádza k nemu s vytlačenými papiermi od dr. Googla a pán v bielom plášti mu má iba potvrdiť jeho teórie.

Prvým z pätnástich hlavných textov v Markovom evanjeliu je ten dnešný. V ňom Boh vyvíja záhadnú iniciatívu, keď posiela pred sebou posla. Niečo sa deje a Boh v tom dianí prichádza, približuje sa z vlastnej iniciatívy. Vstupuje do našej reality, skúsenosti a komunikuje s nami prostredníctvom Syna.

To v nás vyvoláva pocit očakávania a prípravy. Presne ako v katechumenovi, ktorý možno na začiatku nepoznal definície a správne odpovede. Ale vedel to, že Boh sa ho vie zmocniť, prehovoriť k nemu a približuje sa k človeku z vlastnej iniciatívy. Nebo a zem sa spájajú v tomto priateľstve.

Taký je začiatok evanjelia, čiže dobrej, radostnej správy. Božia iniciatíva je vždy dobrá a radostná. Preto sa v Advente radi vraciame ku Gabrielovmu pozdravu v Nazarete: Raduj sa, milosti plná... Plán s Máriou je radostný. Možno aj preto sme pred týždňom boli pozvaní stať sa vrátnikmi svojho srdca.

Vrátnik v robote nespí. Kontroluje vstupy a výstupy vo firme. Toto robíme vtedy, keď nespíme na vrátnici srdca, ale kontrolujeme vstupujúce myšlienky. Zelenú majú tie, ktoré sú v súzvuku s evanjeliom. Dobré a radostné.

Každý z nás má v sebe niečo nefungujúce, čo bráni vstúpiť evanjeliu. Stačí povedať malému dieťaťu, že má veľa hračiek a mohlo by sa o ne podeliť s ukrajinskými deťmi. Jeho prvá reakcia je jasná: Všetky sú moje! Tým dieťaťom sme vtedy, keď dávame prednosť svojim pocitom ohrozenia a nie evanjeliu.

Iným dieťaťom je Ján Krstiteľ. Dieťaťom Otca. Ostal zamilovaný do piesku. Z malého pieskoviska prešiel na púšť. Tam berie vážne Bibliu. V Malachiášovi je ohlásený predchodca Pánovho dňa. V Izaiášovi je to kričiaci hlas, ktorý pripravuje cesty pre Pána. Ján oboch prorokov spája. Je vrátnikom, ktorý pustí do seba iba Božie prísľuby. Sám je prebudený, a preto zobúdza iných.

Pripraviť sa znamená zobrať do úvahy pravdu o nás, náš život bez prikrášľovania a zbytočných dekorácií. Vidieť život z pohľadu púšte, kde je len piesok, vietor a slnko. V takejto klíme vystupuje askéta, ktorý svoju energiu vydáva pre Pána. Takto spoznáva s väčšou jasnosťou prichádzajúceho Boha, jeho nepáliaci milosrdný pohľad, vánok jeho lásky a srdce pretekajúce vodou života.

„Ak budeme pestovateľmi rastlín lamentácia a viktimizmus, začneme žiarliť na iných, ktorí sa nám zdajú viac obdarovaní.“Zdieľať

K Jánovi prichádza akoby celá krajina. Priťahuje, lebo má bohatstvo pre všetkých. Má pre nich uistenie, že môžu žiť v priateľstve s Bohom. Pán sa nepomýlil, keď nás stvoril. Nie sme chybou v programe ani druholigoví športovci. Ako hovorieval don Andrea Santoro, zabitý taliansky misionár, Boh nemiluje všetkých, ale miluje každého. Cítiť v tom rozdiel.

Kto uveril mariánskemu a janovskému „raduj sa“, ľudia si to všimnú. Ak budeme pestovateľmi rastlín lamentácia a viktimizmus, začneme žiarliť na iných, ktorí sa nám zdajú viac obdarovaní. Preto sa dnes finančne darí všetkým plastickým klinikám a právnikom...

Vraj dokonalé telo produkuje šťastných ľudí. Matka Tereza, maličká, zhrbená, vráskavá a stará, nemala nič zo sexsymbolov dneška. A predsa bola zdrojom neutíchajúcich nápadov, inšpirácií a pozitívnej energie, ako to dosvedčujú ľudia, ktorí sa s ňou stretli. To preto, lebo rovnako uverila slovám archanjela Gabriela, že Pán je s ňou.

Český publicista a psychiater Cyril Höschl v nedávnom rozhovore pre týždenník Reflex ponúkol čitateľom recept, ako odstraňovať v živote strach pred novou realitou, keď sa nestačí vymedzovať bulvárnym delením na „my a oni“, čo radi využívajú slovenskí populisti. Tvrdí, že osobné puto je najlepším rozpúšťačom predsudkov a agresie.

Potvrdzuje to na príklade vietnamskej menšiny, ktorá si zažila ponižovanie či okamžité tykanie od českej väčšiny a dnes je už sebavedomá a akceptovaná ako rovnoprávna. Keď sa vytvorili osobné putá, zrazu zmizla nevraživosť a podceňovanie. Niečo podobné sa odohráva, keď sa vyznávač pravicových extrémistov zamiluje do Rómky a zrazu sa vyparí dôvod, pre ktorý nenávidel celú jej komunitu.

Ako sa vyriešia terajšie vojenské konflikty alebo rodinné spory? Keď sa objavia putá priateľstva a osobný kontakt medzi znepriatelenými krajinami. Keď Rusi a Ukrajinci zoberú vážne svoj krst, v ktorom sa stali deťmi spoločného Otca.