Adventné minizamyslenie Vianočné preteky

Evanjeliá sa končia bežeckými pretekmi k Ježišovmu hrobu. Peter a Ján súťažia, kto z nich pribehne ako prvý (Jn 20, 3 – 9).

Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 39 – 45)

Na začiatku ohlasovania radostnej zvesti stoja vedľa seba tiež dvaja chlapi, ktorí by si to mohli rozdať v popularite. Ján Krstiteľ má svoju fanúšikovskú základňu, Ježiša zatiaľ nikto nepozná, ale to sa môže rýchlo zmeniť... Namiesto súperenia Ježiš pokorne prosí o krst a Ján pokorne odmieta (Mt 3, 13 – 15).

Tridsať rokov pred týmto stretnutím sa stretli ich matky. Aj ony by mohli súperiť. Obe boli adresátkami veľkých prisľúbení. Mohli by hneď pri dverách vyťahovať superlatívy. Namiesto toho Mária ide pokorne do horskej dedinky za svojou tetou, aby nazbierala skúsenosti. A Alžbeta sa pokorne skláňa pred Máriou.

Naozaj nepotrebujeme súperiť. O to, kto bude mať krajší stromček, bohatšiu večeru a „coolovejšie“ darčeky. Ani o mnoho ďalších vecí. Počas prvých Vianoc Márii a Jozefovi ani nenapadlo s niekým súperiť, pretože bojovali o holý život svojho syna.

Zameraní na život a jeho podstatu zabúdame na akékoľvek nepodstatné spory a ambície. Dôležitá je láska a solidarita.

Ak mnohí ľudia hovoria, že Vianoce by mali byť každý deň, tak by to malo byť práve v tomto. (Jozef Husovský)