Minizamyslenie Svetlo pre vylúčených

Dnes sú traja králi neoddeliteľnou súčasťou našich Vianoc. Pre deti sú znamením, že sa pomaly musia poberať do školy, a pre dospelých signálom konca sviatkov. Avšak ich návšteva tak rozrušila Jeruzalem, že si zaslúžia viac.

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mt 2, 1 – 12)

Revolučnosť ich návštevy naplno pochopíme až vtedy, keď sa prenesieme do ich doby. Evanjelista nepíše o kráľoch, ale o mudrcoch. Alberto Maggi upozorňuje, že „v staroveku výraz ‚mudrc‘ označoval tých, čo sa venovali okultným umeniam, od veštcov až po astrológov. (...) Mudrci boli teda na tej istej úrovni ako čarodeji a rovnako ako oni nemali zvlášť dobrú povesť, pretože boli považovaní za šarlatánov a podvodníkov. V židovskej kultúre a náboženstve sú čarodeji dvojnásobne nečistí, pretože sú pohania a venujú sa Bibliou odsudzovanej činnosti (Lv 19, 26), ktorá je židom prísne zakázaná“.

Hviezda sa však nezjaví obyvateľom Jeruzalema, ktorí každý deň „perami očakávali“ Mesiáša. Tí po správe mudrcov spolu s Herodesom zažívali paniku. Zdá sa, že všetko je už od začiatku prevrátené na hlavu. Ale nie kvôli Bohu. Pre neho všetko funguje podľa plánu. „Pánovo svetlo sa nezjavuje tým, ktorí v jeho mene vylučujú ostatných, ale práve tým vylúčeným,“ zakľučuje Alberto Maggi.

Obyvatelia Jeruzalema sa po Troch kráľoch vrátia do starých koľají. To tí pohanskí mudrci sa domov vrátia „inou cestou“, čo znamená zmenu ich života. (Jozef Husovský)