Minizamyslenie Ty si tam a ja tu

Ježiš si nedá povedať. Prvá návšteva synagógy v domácom Nazarete ho skoro stála život (Lk 4, 28 – 30). Pri druhej naň kričal akýsi človek: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?“ (Mk 1, 21 – 28) Čo ho čaká pri tretej návšteve?

S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. (Mk 3, 1 – 6)

Farizeji a zákonníci zaplnili svojím výkladom Zákona celý priestor. Synagógy aj života. Postavili sa doprostred. Preto ostatní ľudia ostali stáť na okraji. Ich záujmu.

Keď prišiel Ježiš, zavolal muža s vyschnutou rukou do centra. Ponúkol mu miesto, ktoré mu dal Boh. Okrem toho, že ho napriek výraznej nevôli farizejov vylieči, robí ešte jednu pozoruhodnú vec. Nenechá si vziať svoju slobodu, a pritom ju neberie ostatným.

Anselm Grün mu vkladá do úst slová, ktoré ako signál vysiela voči každému naštvanému farizejovi: „Smieš byť taký, aký si. Je to však tvoja vec. Smieš mať také zatvrdnuté a mŕtve srdce, je to však tvoj problém. Ja konám to, čo mi srdce prikazuje, a tebe nedávam žiadnu moc. Ty si tam a ja tu. Nedám si od teba predpisovať, čo smiem a nesmiem urobiť.“

Takýto vnútorný postoj nám pomôže zachovať si vlastnú slobodu aj v najťažších chvíľach. A pritom ju nikomu inému nebrať. Farizeji, šéf v práci či teta z druhého kolena môžu vyskakovať od zlosti až po plafón, moje srdce mi hovorí, že mám urobiť toto. Bodka. (Jozef Husovský)