Čo sa snaží povedať tieto dni pápež Hoci rozoberáme vatikánske dokumenty „na súčiastky“, nemala by nám ujsť podstata

Polemika v Katolíckej cirkvi, ktorú vyvolala decembrová deklarácia Fiducia supplicans a jej januárový doplnok vo forme tlačového vyhlásenia, pokračuje. Po mediálnych rozhovoroch autora textu kardinála Víctora Fernándeza sa k obhajcom a vysvetľovačom pridal aj samotný pápež František. 

Prvýkrát sa verejne vyjadril ku kritike dokumentu o požehnávaní tzv. neregulárnych párov v polovici januára. Urobil tak v talianskej televízii v nedeľnej relácii Che tempo che fa.

„Pán požehnáva každého, každého, kto prichádza. Boh žehná každého, kto je schopný dať sa pokrstiť, teda každého človeka. Ale potom musia ľudia vstúpiť do rozhovoru s Pánovým požehnaním a zistiť, akú cestu im Pán ponúka. Musíme ich však vziať za ruku a pomôcť im kráčať touto cestou, nie ich hneď na začiatku odsúdiť. To je pastoračná činnosť cirkvi,“ uviedol Svätý Otec.

Minulý týždeň sa k téme vrátil opäť, a to vo svojom príhovore k Dikastériu pre náuku viery, keď sa vo Vatikáne zišlo na svojom každoročnom plenárnom zhromaždení.

Pápež zdôraznil, že zmyslom pastoračných a spontánnych požehnaní, o ktorých sa v dokumente píše, je „ukázať blízkosť Pána a cirkvi všetkým, ktorí sa ocitli v rôznych situáciách a prosia o pomoc, aby mohli pokračovať – niekedy aj začať – na ceste viery“.

Poznamenal tiež, že keď sa pár spontánne obráti na duchovného a požiada o požehnanie, „nežehná sa zväzok, ale jednoducho ľudia, ktorí o to spoločne požiadali... s ohľadom na kontext, citlivosť, miesto, kde človek žije, a najvhodnejšie spôsoby, ako to urobiť“.

Najnovšie sa 87-ročný pontifex vyjadril k Fiducii v pondelkovom rozhovore pre denník La Stampa. „Evanjelium je určené na posvätenie všetkých. Samozrejme, za predpokladu dobrej vôle. A treba dať presné pokyny na kresťanský život (zdôrazňujem, že sa nepožehnáva zväzok, ale osoby). Ale všetci sme hriešnici: prečo teda robiť zoznam hriešnikov, ktorí môžu vstúpiť do cirkvi, a zoznam hriešnikov, ktorí nemôžu byť v cirkvi? To nie je evanjelium,“ vravel František. 

V tomto prípade zašiel pápež trochu ďalej, keď povedal, že tí, ktorí vehementne protestujú proti dokumentu Fiducia supplicans, patria k „malým ideologickým skupinám“, zatiaľ čo Afričanov označil za „osobitný prípad“, pretože „pre nich je homosexualita niečo ,škaredé‘ z kultúrneho hľadiska, netolerujú ju“.

Anketa medzi kňazmi Umožnili biskupi požehnávať páry alebo jednotlivcov? Ako by ste postupovali vy?

Po spomínaných pápežových reakciách sa dá skonštatovať toto: 

František upriamuje pozornosť na rozlíšenie medzi zväzkom a osobami plus pripomína niektoré ďalšie zásady (spontánna forma a podobne…), avšak do ďalších detailov nejde. Hoci tie sú nemenej významné. Problém s interpretáciou oboch dokumentov totiž zjavne spočíva v uchopení samotných kľúčových pojmov ako „požehnanie“ a „páry“.

Napriek tomu, že pápež nedáva odpovede na niektoré oprávnené námietky, zdá sa, že sa nám snaží povedať niečo, nad čím sa môžu zamyslieť členovia všetkých možných „ideologických skupiniek“.

Ide o akýsi signál, že kým my rozoberáme vatikánske dokumenty „na súčiastky“ a analyzujeme ich do najmenších detailov, nemalo by nám ujsť to podstatné. To, čo chcelo byť hlavným posolstvom, zámerom za tým všetkým okolo Fiducie – hoci to zrejme nevyšlo „technicky“ dokonale.

Tou myšlienkou je, aby sme nikoho neodpísali ešte skôr, ako ho vôbec zbadáme vo dverách našej dokonalosti.