Minizamyslenie Ježiš zostal doma

Antonio Banderas sa v jednom rozhovore posťažoval, že spieva vo veľkých muzikáloch na Brodwayi, ale doma pred vlastnou rodinou má neskutočnú trému.

(Ježiš) začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. (Mk 6, 1 – 6)

Členovia rodiny, susedia či domáci fanúšikovia bývajú najkritickejší. A svojím postojom dokážu znemožniť, aby človek prejavil svoje schopnosti. Nevyhol sa tomu ani Ježiš.

Jezuita Václav Umlauf upozornil, že toto je posledná Ježišova návšteva v synagóge v Markovom evanjeliu. Ďalších desať kapitol by sme ho v nej hľadali márne. Ježiš však nerezignoval. Nestal sa z neho ateista a neostal demonštratívne doma. Ak nenašiel zázemie v synagóge, išiel a hovoril o Bohu na námestiach, plážach, trhoviskách a na kopcoch. Obrazne povedané postavil synagógu tam, kde boli ľudia.

Roky po revolúcii priniesli boom chrámov. Neraz sa zdalo, že postaviť nový kostol je najväčšou a najpotrebnejšou výzvou. Možno sme to všetci potrebovali zažiť, aby sme prišli na to, že najprv treba postaviť spoločenstvo, v ktorom budeme prijímaní a milovaní a v ktorom sa budeme cítiť ako doma. A to je ten naozajstný chrám (Jn 4, 23).

Takže vlastne áno, Ježiš zostal doma. (Jozef Husovský)