Pôstne minizamyslenie Uzdravenie kráľovského úradníka

Poznáme Ježiša. Vždy sa zdráha urobiť zázrak len tak, na počkanie. Podobne je to aj v prípade jeho druhého zázraku v Galilejskej Káne.

Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. (...) Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ (Jn 4, 43 – 54)

Je zaujímavé, že aj keď ide o chorého syna, evanjelista nehovorí o otcovi, ale o „kráľovskom úradníkovi“. Aj keď sa to na prvé počutie zdá zanedbateľné, je to dôležitá informácia. Pretože, ako s trochou irónie píše Alberto Maggi: „Ján nás informuje, že tento syn má smrť na jazyku. Nenaznačuje, akou chorobou trpí, až neskôr sa dozvedáme, že jeho ochorenie sa volá: ‚kráľovský úradník‘.“

Tento muž má svoj životný štandard. Je zvyknutý rozkazovať. Keď mu začne tiecť do topánok, už neprosí, ale aj Ježišovi rozkazuje: „Poď!“ Prosí síce za svojho syna, ale primárne možno preto, lebo zomiera dedič jeho majetku a funkcií.

V Ježišových slovách: „Choď, tvoj syn žije!“ nie je len konštatovanie, ale hlavne výzva: „Schopnosť vzkriesiť ho je v tvojich rukách. Stačí, keď sa z kráľovského úradníka opäť zmeníš na otca so všetkým, čo k tomu patrí. Tvoj syn žije, teraz je načase vzkriesiť aj vzťah medzi vami. A to môžeš urobiť iba ty sám.“

Ježiš nechce robiť zázraky. Chce, aby sme ich objavili v tom, čo je okolo nás. Alebo aby sme ich konali sami. (Jozef Husovský)