Pápež a reforma konkláve František nevyhovie volaniu po zmene pravidiel voľby pápeža. Aké to môže mať dôsledky?

Pápež František už otvoril v rámci novinárskych rozhovorov mnohé témy, ktoré sa týkajú záveru jeho pontifikátu. Vieme napríklad, že si neželá byť pochovaný vo vatikánskom Chráme svätého Petra, ale v Bazilike Santa Maria Maggiore. 

Argentínsky pontifex chce tiež upraviť pohrebné obrady pápeža. V nedávno vydanom knižnom rozhovore Nástupca oznámil, že zosnulí pápeži už nebudú vystavovaní na verejnú úctu a celý rituál pochovávania pápežov sa výrazne zjednoduší. 

Smútočný obrad za Benedikta XVI. bol posledným, kde bolo pápežovo telo vystavené mimo rakvy na katafalku s vankúšmi. „Bdieť pri pápežoch a pochovávať ich treba ako každého iného syna Cirkvi. Dôstojne ako u každého kresťana,“ vraví pápež v novej publikácii.

František sa v minulosti vyjadril aj k tomu, ako si predstavuje svoje pôsobenie, ak by sa teoreticky vzdal pápežského úradu – o čom síce podľa vlastných slov neuvažuje –, ale keby k tomu došlo, tak v takom prípade by chcel byť oslovovaný ako emeritný biskup Ríma a zároveň slúžiť v rámci možností, napríklad spovedať. 

Ako nadsádzku niekoľkokrát zmienil, že ďalší pápež by sa mohol volať Ján XXIV., čím možno vyjadril svoju sympatiu k takémuto menu svojho nástupcu. 

No popritom všetkom František stále obchádzal jednu zásadnú tému – pravidlá samotného konkláve. Viaceré odborné hlasy v cirkvi posledné roky volajú po tom, aby súčasný pápež urobil reformu, ktorú považujú za žiaducu. 

František však v spomínanom knižnom rozhovore Nástupca tieto hlasy sklamal, keď sa vyjadril, že neplánuje meniť normy, ktorými sa riadi konkláve. 

„Nebude z toho nič. Každý pápež reformoval konkláve, každý z nich. Ja som to zatiaľ neurobil, lebo mi to príde ako sekundárna vec,“ zazneli Františkove slová v krátkom videu, ktoré promovalo knihu.

Téma reformy konkláve naozaj akoby visela vo vzduchu a čakalo sa, ako sa k nej 87-ročný Argentínčan postaví.

Vatikanista Andrea Gagliarducci vo svojom prvom texte v roku 2024 komentoval reformné úsilie pápeža Františka a poznamenal, že za desať rokov svojho pontifikátu vydal 61-krát motu proprio – právny dekrét, ktorým „reformoval to, čo chcel reformovať“.

Pápež si podľa talianskeho novinára možno bude želať mať ešte nejaký vplyv na ďalšie konkláve. „Možno nám v roku 2024 pripraví reformu pravidiel konkláve – popravde, o tom sa už nejaký čas veľa diskutuje –, ale v každom prípade zabezpečil všetko, čo mohol zo svojich cirkevných reforiem,“ napísal. 

Prečo treba reformu? 

Aktuálny poriadok konkláve pochádza z apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis Jána Pavla II. z roku 1996. 

„Predtým ako sa pápež František vzdá úradu alebo zomrie, musí zreformovať proces výberu svojho nástupcu, pretože súčasné pravidlá by mohli viesť k patovej situácii medzi konzervatívnym a liberálnym kandidátom,“ napísal pred časom jezuita Thomas Reese na stránkach National Catholic Reporter. 

Reese pripomína, že súčasný systém, v ktorom kardináli volia nového pápeža dvojtretinovou väčšinou, funguje od roku 1179. Pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. však vykonali v pravidlách zmeny, ktoré majú podľa odborníkov svoje úskalia.

Voľba pápežaPrečo by sa mal František pustiť do reformy konkláve

PostojHubert Wolf

V roku 1996 zrevidoval poľský pápež pravidlá tak, aby po 33 hlasovaniach bolo možné podmienku dvoch tretín nahradiť jednoduchou väčšinou hlasov.

Wojtyłov systém niesol v sebe jedno riziko. Keď kandidát získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, jeho podporovatelia si uvedomili, že ak sa ho budú držať, napokon bude zvolený. Stačilo vyčkať 33 hlasovaní a následne ho zvoliť jednoduchou väčšinou. 

Benedikt XVI. v roku 2007 vrátil do pravidiel nutnosť dvojtretinovej väčšiny na zvolenie pápeža, avšak s tým, že po 33 hlasovaniach dvaja najúspešnejší kandidáti vstupujú do druhého kola. Táto dvojica kardinálov potom stráca aktívne volebné právo, no pre samotné zvolenie zostáva potrebná dvojtretinová väčšina.

Tento Ratzingerov systém však vytvára nový problém. Ak budú dvaja postupujúci kardináli príliš názorovo vyhranení, ťažko získajú dvojtretinovú podporu a konkláve sa môže stať „nekonečné“. 

Podľa jezuitu Thomasa Reesea by sa preto mal pápež František vrátiť k tradičnému systému voľby pápeža dvoma tretinami hlasov a to bez obmedzenia počtu hlasovaní. „To by v prípade patovej situácie v konkláve ponechalo otvorené dvere pre kompromisného kandidáta,“ uviedol. 

Melloniho návrhy

K výrazným hlasom, ktoré vyzývajú súčasného pontifika k reforme konkláve, patrí taliansky dejepisec pápežov Alberto Melloni. Podľa neho pápež nesmie so zmenami ďalej otáľať. 

Profesor cirkevných dejín na Univerzite v Modene-Reggio Emilia navrhuje celý proces konkláve spomaliť.

Dôvodom je fakt, že kardináli pochádzajú zo všetkých kútov sveta, čo sa ešte viac posilnilo za Františkovho pontifikátu. Navzájom sa nepoznajú tak dobre ako v minulosti, keď väčšina kardinálov žila v Ríme. Volitelia tak môžu byť pri rozhodovaní odkázaní na médiá alebo referencie iných kardinálov.

Profesor Melloni navrhuje viacero zmien, no najzásadnejšia by spočívala v tom, že by sa konalo len jedno hlasovanie denne na rozdiel od súčasnej praxe, keď sa môže hlasovať štyrikrát za deň. 

Páter Reese mierne upravuje Melloniho návrh, keď navrhuje pridať ďalšie hlasovanie každý týždeň zasadania konkláve. Čiže prvý týždeň by bolo jedno hlasovanie denne, druhý týždeň dve hlasovania denne, tretí týždeň tri a napokon vo štvrtom týždni by sa vrátili k štyrom hlasovaniam denne. „Nechceme, aby konkláve trvalo príliš dlho,“ uviedol. 

Diera v cirkevnom práveKeby sa pápež ocitol v kóme, mohlo by to viesť k chaosu, varujú odborníci

Pavol Rábara

Je tu však ešte jeden, možno aj vážnejší problém súvisiaci so zmenami na Petrovom stolci – neexistujúce pravidlá na situáciu, keby pápež po operácii upadol do kómy a neprebudil sa z nej celé mesiace alebo roky. 

„Podľa platného cirkevného práva nikto v cirkvi nemôže pápeža, ktorý očividne nie je schopný zastávať svoj úrad, vyhlásiť za neschopného zastávať svoj úrad, nehovoriac už o vyhlásení Petrovho stolca za vakantný, aby umožnil novú voľbu,“ upozornil katolícky kňaz a cirkevný historik Hubert Wolf. 

Možno však pápež František predsa len prekvapí a ešte jednu-dve reformy vytiahne z rukáva.