Diera v cirkevnom práve Keby sa pápež ocitol v kóme, mohlo by to viesť k chaosu, varujú odborníci

„Svätému Otcovi sa darí dobre. Reagoval dobre na operáciu aj na anestéziu. Už je hore, je čulý... a pred desiatimi minútami znovu žartoval,“ povedal pred novinármi chirurg Sergio Alfieri minulý týždeň, keď oznamoval, ako dopadol zákrok na nápravu hernie (prietrže) v brušnej dutine pápeža Františka.

Bol to práve profesor Alfieri, kto pápežovi v roku 2021 operoval hrubé črevo. František sa preto zo žartu teraz spýtal, kedy bude mať tretiu operáciu, dodal chirurg.

Hoci je sympatické, že argentínsky pontifex si zachováva zmysel pre humor aj v takýchto vážnych chvíľach, z pohľadu kánonického práva nie je operácia hlavy cirkvi v celkovej anestézii zrovna najvhodnejšou príležitosťou na žarty.

Dôvod?

Keby, nedajbože, František po operácii upadol do kómy a neprebudil sa z nej celé mesiace alebo roky, nastal by pre cirkev vážny problém.

„Podľa platného cirkevného práva nikto v cirkvi nemôže pápeža, ktorý očividne nie je schopný zastávať svoj úrad, vyhlásiť za neschopného zastávať svoj úrad, nehovoriac už o vyhlásení Petrovho stolca za vakantný, aby umožnil novú voľbu,“ upozorňuje katolícky kňaz a cirkevný historik Hubert Wolf.

Vo svojom texte o potrebe reformy konkláve preto navrhuje ako prioritnú otázku neodkladne riešiť „háklivú tému pápežskej všeobecnej plnej moci alebo príslušného zaobchádzania s pacientom“.

Poďme však po poriadku.

Pápežom aj v narkóze, kardinál komorník mimo hry

Tejto delikátnej téme sa venovala minulý týždeň aj vatikanistka agentúry AP Nicole Winfieldová. V článku poukázala na to, že kým mnohé krajiny upravujú odovzdávanie moci, keď sa hlava štátu stane neschopnou vládnuť – a Vatikán má normy pre situácie, keď pápež odstúpi alebo zomrie –, žiadny z týchto predpisov sa nevzťahuje na chorého, v bezvedomí alebo hospitalizovaného pápeža.

„Inými slovami, pápež František bol stále pápežom, plne zodpovedným za riadenie Vatikánu a 1,3-miliardovej Katolíckej cirkvi, aj keď bol v celkovej anestézii a podstúpil operáciu na odstránenie prietrže v brušnej stene,“ napísala Winfieldová.

V takejto situácii však – ako by sa možno zdalo – podľa nej nenastupuje na scénu kardinál komorník (camerlengo) ani dekan kardinálskeho kolégia. Moc nemôže prevziať ani vikár pre Rímsku diecézu a rovnako ani „muž číslo 2 vo Vatikáne“, teda štátny sekretár.

Voľba pápeža Prečo by sa mal František pustiť do reformy konkláve

Hubert Wolf Postoj

Pápež príde do nemocnice a diskusia o novom konkláve sa začína.

Aktuálny poriadok konkláve pochádza z pera Jána Pavla II., ktorého apoštolská konštitúcia Universi Dominici gregis z roku 1996 upravuje obdobie tzv. interregna (medzivládia). Ide o obdobie medzi koncom jedného pontifikátu až po zvolenie nového pápeža.

V konštitúcii čítame, že počas uprázdnenia Apoštolského stolca sa zveruje vedenie cirkvi kardinálskemu kolégiu, ale iba na vybavovanie riadnych záležitostí alebo tých otázok, ktoré nestrpia nijaký odklad, ako aj na prípravu všetkého, čo je potrebné na voľbu nového pápeža.

Dôležitou postavou v období uprázdneného stolca (po smrti či rezignácii pápeža) je kardinál komorník. V jeho správe je Apoštolský palác, Lateránsky palác aj sídlo v Castel Gandolfo, riadi tiež financie a v prípade smrti pápeža jeho pohreb.

„V mene a so súhlasom kolégia kardinálov sa stará nakoniec o všetko, čo si vyžadujú okolnosti na ochranu práv Apoštolského stolca a jeho riadnej správy,“ uvádza konštitúcia Universi Dominici gregis.

V súčasnosti zastáva funkciu komorníka Svätej rímskej cirkvi 75-ročný kardinál Kevin Joseph Farrell, emeritný biskup Dallasu v USA, dnes prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život. „Nemá však žiadnu úlohu ani povinnosti, ak je pápež iba chorý alebo inak práceneschopný,“ poznamenáva AP.

Cirkevné právo rieši „hatený“ biskupský stolec

Cirkevné právo pritom uvádza presné pravidlá pre situácie, keď diecézny biskup nemôže vykonávať svoju úlohu. V kánone 412 čítame: „Biskupský stolec sa považuje za hatený, ak uväznenie, vypovedanie, exil alebo nespôsobilosť úplne zabraňuje diecéznemu biskupovi vykonávať v diecéze pastoračnú úlohu, takže sa ani písomne nemôže stýkať s veriacimi diecézy.“

Nasledujúci kánon stanovuje, že keď je biskupský stolec hatený, riadenie diecézy, ak Svätý stolec nezariadil ináč, patrí biskupovi koadjútorovi. Ak toho diecéza nemá alebo nemôže prevziať riadenie diecézy, ďalším v poradí je pomocný biskup alebo generálny či biskupský vikár.

Ak by ani ten nebol, nastupuje na scénu iný kňaz „pri zachovaní poradia osôb stanoveného v zozname, ktorý má diecézny biskup čo najskôr po prevzatí diecézy zostaviť“. Tento zoznam treba oznámiť metropolitovi a má sa obnovovať aspoň každé tri roky a kancelár ho má uchovávať v tajnosti (Kán. 413 – § 1.).

Kánonické právo myslí aj na situáciu, že niet biskupa koadjútora a zároveň chýba spomínaný zoznam kňazov, v takom prípade je úlohou kolégia konzultorov zvoliť kňaza, ktorý má riadiť diecézu.

Vatikanistka Winfieldová upozorňuje, že hoci je pápež tiež rímskym biskupom, neexistuje žiadne výslovné ustanovenie pre neho ako pápeža, ak sa podobne stane „hateným“.

Kánon 335 jednoducho len stanovuje, že „keď je Rímsky stolec uprázdnený alebo je celkom hatený, v riadení celej Cirkvi sa nesmie nič meniť; majú sa však zachovávať osobitné zákony vydané pre tieto okolnosti“.

Podľa Winfieldovej však problém spočíva v tom, že sa už nehovorí o tom, čo znamená, že Rímsky stolec je „celkom hatený“, ani o tom, aké ustanovenia by mohli vstúpiť do platnosti, ak by sa tak niekedy stalo.

Verejný návrh kánonistov

„Krátke obdobie (neschopnosti pápeža úradovať, pozn.) nespôsobuje žiadne problémy,“ povedala pre AP Geraldina Boniová, profesorka kánonického práva na Bolonskej univerzite a konzultantka právneho oddelenia Vatikánu. „Kuriálna mašinéria pokračuje normálne v bežnej administratíve.“

Pravdou je, že aj v prípade pápežových hospitalizácií sme počuli slová vatikánskeho hovorcu, ako napríklad že „pápež sa má dobre, raňajkoval, prečítal si noviny a už pracoval z nemocničnej izby“.

Čo však v prípade, že pápež upadne do stavu, v ktorom nebude môcť vykonávať svoju moc? Táto oblasť niektorým cirkevným právnikom zjavne „nedá spávať“.

Kardináli sledujú Jeana-Louisa Taurana, ktorý oznamuje meno nového pápeža, z balkóna Baziliky sv. Petra 13. marca 2013. Foto: TASR/AP

Text vatikanistky Winfieldovej spomína návrh, ktorý zverejnila v roku 2021 skupina cirkevných právnikov a ktorý by riešil pravidlá pre status pápeža po jeho odstúpení, ako aj situácie, v ktorých pontifex nie je schopný vládnuť – či už krátkodobo, alebo dlhodobo.

Osemstranový súbor noriem vysvetľuje, že vzhľadom na pokrok v medicíne je celkom pravdepodobné, že v určitom okamihu sa môže pápež ocitnúť nažive, ale nebude môcť vládnuť. Podľa cirkevných právnikov, autorov návrhu, musí cirkev zabezpečiť vyhlásenie „celkom hateného stolca“ a odovzdanie moci v záujme zachovania jej jednoty.

Podľa navrhovaných pravidiel by riadenie univerzálnej cirkvi prešlo na kardinálske kolégium. V prípade dočasnej prekážky by kardináli vymenovali komisiu, ktorá by riadila cirkev, pričom by sa každých šesť mesiacov uskutočňovali pravidelné lekárske kontroly na zistenie stavu pápeža.

„Ak sa pri všetkých možných zárukách a definovaných postupoch potvrdí, že Rímsky stolec je hatený určitou, trvalou a nevyliečiteľnou neschopnosťou pápeža, je potrebné pristúpiť k voľbe jeho nástupcu,“ uviedla pre AP Boniová, ktorá je jednou z autoriek legislatívnej iniciatívy.

„Rezignačné“ listy by zrejme nestačili

František vlani v decembri v rozhovore pre španielsky denník ABC priznal, že krátko po svojom zvolení podpísal rezignačný list pre prípad, že by mu zdravotné alebo iné závažné dôvody znemožnili vykonávať pápežský úrad.

„Bolo to v čase, keď bol Tarcisio Bertone štátnym sekretárom (vo funkcii ho 15. októbra 2013 nahradil súčasný sekretár Pietro Parolin, pozn.). Podpísal som rezignáciu a povedal som mu: ,V prípade zdravotnej neschopnosti alebo niečoho iného tu je moja rezignácia. Máte ju‘,“ uviedol pápež František.

Osud listu však nie je známy.

Pápež Bergoglio sa zrejme inšpiroval pápežom Pavlom VI., ktorý rezignačný list spolu s ďalším sprievodným listom podpísal 2. mája 1965, teda dva roky po svojom zvolení za pápeža.

Oba dokumenty, o ktorých existencii sa v minulosti veľa hovorilo, zverejnil regent Pápežského domu a znalec osobnosti Pavla VI. Leonardo Sapienza až v roku 2018 v knihe Pavlova loď (La barca di Paolo).

Pápežova poistka František v roku 2013 pripravil rezignačný list, napodobil Pavla VI. a Pia XII.

Imrich Gazda

V rozhovore pre španielsky denník ABC sa František venoval aj zneužívaniu svojej osoby na politické účely.

„Vyhlasujeme v prípade choroby, o ktorej sa predpokladá, že je nevyliečiteľná alebo dlhodobá, a ktorá nám bráni dostatočne vykonávať úlohy našej apoštolskej služby; alebo v prípade, že tomu bráni aj iná vážna a dlhodobá prekážka, zriecť sa nášho posvätného a kánonického úradu rímskeho biskupa a hlavy tejto svätej Katolíckej cirkvi do rúk pána kardinála dekana,“ napísal Pavol VI.

List sa síce nikdy nepoužil, pretože pápež Montini zomrel pri výkone svojej funkcie, no Winfieldová uvádza, že podľa odborníkov by sa pravdepodobne ani nedal použiť, keďže súčasné kánonické právo vyžaduje, aby bola rezignácia pápeža „slobodne a riadne prejavená“ – tak ako to bolo v prípade Benedikta XVI. v roku 2013.

Ak teda platí, že „rezignačné listy“ pápežov nemajú z pohľadu cirkevnej legislatívy žiadnu váhu, a zároveň sa nedá vylúčiť, že pontifex skončí v umelom spánku alebo podobnom stave, ide o vážnu záležitosť.

Pre niektorých, napríklad citovaného historika Huberta Wolfa, až doslova naliehavú. Podľa neho by takáto situácia viedla ku skutočnej kríze v Katolíckej cirkvi.

„Nikto by už nevedel, kto má moc a kto nie. Nadišla by hodina katolíckych teoretikov konšpirácie a konšpirátorov. František by mal skutočne rýchlo a jednoznačne objasniť, kto, v akom procese a pri akých kritériách môže či dokonca musí vyhlásiť pápeža za neschopného zastávať úrad. To by sa malo udiať v nejakom všeobecnom zákone, a nie v nejakom súkromnom nariadení pre ojedinelý prípad pre neho osobne,“ napísal.