Predvolebné aktivity kňazov Od farára Kuffu som očakával istú rozvahu, som sklamaný, hovorí jeho biskup Trstenský

Voľby už tradične predstavujú isté lákadlo pre niektorých klerikov, ktorí sa v rôznej forme zapoja do kampane alebo nejakým spôsobom vyjadria svoju politickú preferenciu.

Inak to nebolo ani pri nedávnych voľbách prezidenta. Hoci čelní predstavitelia cirkví – tak zo strany katolíckej, ako ani evanjelickej hierarchie – nevydali k týmto voľbám žiadne vyhlásenie, našlo sa niekoľko duchovných, ktorí sa vyjadrili konkrétne.

V denníku Postoj sme už písali, že z najvýraznejších tvárí cirkvi sa pred voľbami angažoval emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorý vystupoval na predvolebných mítingoch Ivana Korčoka.

Verejnosti menej známi kňazi zo Žilinskej diecézy Marek Mucha a Adam Štefanec takisto podporili Korčoka a na jeho sociálnych sieťach sa šíril kampaňový príspevok s ich vyjadrením.

Niektorí kňazi a rehoľníci sa na konci marca podpísali pod výzvu s názvom Volíme Korčoka, volíme človeka.

Niekoľko hodín pred začiatkom moratória pred druhým kolom volieb bolo na internete zverejnené video s kňazom Mariánom Kuffom, kde vyjadril podporu Petrovi Pellegrinimu. Do volebnej soboty malo deväťminútové video takmer pol milióna pozretí.

Tieto aktivity vyvolali otázky, ako je to s pravidlami pre duchovných v tejto oblasti a pokiaľ môžu klerici vo vyjadreniach k politike zájsť. V prípade dvojice žilinských kňazov a farára zo Žakoviec sme sa obrátili s otázkami aj na ich ordinárov, teda biskupov.

Biskup Trstenský: Kňaz nemôže poznať všetky politické súvislosti

Spišský biskup František Trstenský priznáva, že už v minulosti mali kandidáti z rôznych strán snahu nakloniť si na svoju stranu mienku farára Kuffu, lebo vedia, že jeho hlas mnohí pozorne počúvajú.

„Z toho dôvodu som od neho očakával istú rozvahu v spôsobe vyjadrovania. Som sklamaný,“ odpovedal biskup Trstenský na otázku denníka Postoj, ako vnímal predvolebné vyjadrenia farára Kuffu.

Podľa spišského biskupa kňazi nemôžu poznať všetky politické súvislosti, a preto im hrozí, že pri formulovaní postoja nebudú mať overené fakty. „Sme častejšie vystavení rôznym iniciatívam a výzvam predsa len sa vyjadriť a povieme tvrdenia, ktoré sú jednostranné a neúplné. Potom sa stávame nedôveryhodnými. Preto to nie je v poriadku,“ skonštatoval.

V roku 2019 vydali vtedajší predseda KBS arcibiskup Stanislav Zvolenský a spišský biskup Štefan Sečka spoločné vyhlásenie o tom, že kňaz nemá riadiť, ani z úzadia, politickú stranu, čím mierili na vtedajšie Kuffovo angažovanie sa v straníckej politike. 

Iný verejný dokument, ktorým by bývalý alebo súčasný ordinár Mariána Kuffu usmerňovali jeho verejné účinkovanie, nie je známy.

Biskup Trstenský pre denník Postoj priblížil, že kňaz Kuffa bol ešte v roku 2014 požiadaný biskupom Sečkom, aby neposkytoval rozhovory svetským médiám, čo podľa neho aj dodržal. Biskup Štefan Sečka zomrel v októbri 2020.

František Trstenský ako spišský biskup s farárom Kuffom už dvakrát hovoril a tvrdí, že sa s ním v najbližšom období rozhodne stretne.

Na otázku, či dal Mariánovi Kuffovi k jeho vyjadreniam nejaké priame zákazy, príkazy alebo odporúčania, biskup Trstenský priamo neodpovedal.

Kde vidí nový spišský biskup hranicu angažovania sa klerikov v politickej oblasti?

„Zaznela niekedy z úst pápeža Jána Pavla II. z Vatikánu podpora konkrétneho politika v Poľsku? Ale k morálnym princípom a sociálnej náuke cirkvi sa vyjadroval veľmi zreteľne a ľudia sa vlastným úsudkom a svedomím vedeli rozhodnúť. Pán farár Kuffa vyjadril svoj súkromný názor. Priame angažovanie v kampani alebo v strane nie je pre katolíckeho kňaza dovolené,“ uzatvára biskup Trstenský.

Ako Kuffa pomohol PellegrinimuPriaznivci farára zo Žakoviec neriešia, či povedal pravdu. Stačí, že to povedal on

Adam Takáč

Kňazi Marek Mucha a Adam Štefanec, ktorí podporili Ivana Korčoka, podliehajú žilinskému biskupovi Tomášovi Galisovi.

Podľa vedenia Žilinskej diecézy síce konanie týchto kňazov nie je v priamom rozpore s Kódexom kánonického práva, neprispieva však k zjednocovaniu veriacich, o ktoré sa majú klerici usilovať.

„Ordinár na to daných kňazov osobne upozornil a požiadal ich, aby v budúcnosti na verejnej podpore kandidátov v kampani takýmto spôsobom nemali účasť,“ reagoval na naše otázky diecézny hovorca Zdeno Pupík.

Kňaz účasťou v kampani neporušuje cirkevné právo

Podobné vyjadrenie ako zo Žilinskej diecézy zaznelo aj od oslovených cirkevných právnikov. Tí sa zhodujú, že konanie Mariána Kuffu či žilinských kňazov nie je síce v priamom rozpore s cirkevným právom, no nie je ani vhodné.

Cirkevné právo zakazuje kňazom aktívnu politickú činnosť v rámci politických strán a aj komunálnej politiky, nie však vyjadriť svoj názor.

Kódex kánonického práva hovorí, že klerici „nemajú mať aktívnu účasť na práci v politických stranách a na riadení odborových organizácií, ak to podľa úsudku kompetentnej cirkevnej vrchnosti nevyžaduje obrana práv Cirkvi alebo napomáhanie spoločného dobra“.

Paragraf podobného znenia nájdeme aj v Kódexe kánonov východných cirkví. Gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík vysvetľuje, že právo výslovne nezakazuje kňazom vyjadrovať sa k čomukoľvek v spoločnosti, regulovať to môže biskup, prípadne konferencia biskupov, vo východnom práve eparchiálny biskup.

Tejto téme sa venuje aj Direktórium pre službu a život kňazov, ktoré vydala v roku 2013 vatikánska Kongregácia pre klerikov. V dokumente sa explicitne hovorí, že „kňaz, služobník Cirkvi, ktorá sa pre svoju univerzálnosť a katolíckosť nemôže viazať na nijaké historicky náhodné okolnosti, má ostať mimo akejkoľvek politickej strany“.

Podľa direktória je politická činnosť „súčasťou povolania veriacich, ktorí konajú z vlastnej iniciatívy spolu so svojimi spoluobčanmi“. 

Riaditeľ Ústavu kánonického práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave profesor Vojtech Vladár pripomína, že k tejto problematike sa vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska. 

Ide o Normy Konferencie biskupov Slovenska ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb a predkladania katolíckej náuky prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie.

V dokumente sa okrem iného píše, že klerici sa majú zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky.

Kňazi v politikePrečo Vatikán pred sto rokmi obmedzil činnosť duchovných v politike?

Pavol Hudák

Bola teda v súlade s kánonickým právom podpora Petra Pellegriniho zo strany Mariána Kuffu, aktívna účasť arcibiskupa Bezáka na kampani Ivana Korčoka či otvorený list na podporu Korčoka, ktorý podpísali aj traja saleziáni?

Podľa oslovených právnikov bola. Upozorňujú však na jedno veľké „ale“.

Cirkevný právnik a farár v Dlhej nad Oravou Ján Duda si myslí, že priama podpora konkrétneho kandidáta je skôr otázkou vhodnosti, ktorá vyplýva z klerického stavu.

„Či je to vhodné alebo nie, môže pre klerikov určiť partikulárne právo, čiže pokyny, ktoré vydá diecézny biskup pre svoju diecézu alebo KBS pre klerikov na Slovensku, alebo provinciáli reholí pôsobiacich na Slovensku pre rehoľných klerikov,“ ozrejmuje Duda.

S tým súhlasí aj Peter Paľovčík, podľa ktorého má z vlastného presvedčenia každý právo vyjadriť podporu či už kandidátovi, alebo politickej strane, pokiaľ to nie je výslovne zakázané.

Každý by však mal zvážiť, čo prinesie jeho verejné vyhlásenie. „Podpísať petíciu, vystúpiť verejne podľa svojho svedomia pravdivo je podľa mňa úplne normálne,“ hovorí právnik Paľovčík.

Vo vyhláseniach farára Mariána Kuffu však vidí iný problém. Cirkevné právo jasne hovorí, že klerici „majú byť služobníci zmierenia všetkých v Kristovej láske a majú sa starať o podporovanie pokoja, jednoty a svornosti medzi ľuďmi, založenými na spravodlivosti“.

„Otec Kuffa bol viackrát svojimi vyhláseniami zdrojom presne opačných emócií,“ poukazuje Paľovčík. Vyrušuje ho, že „či už vedome, alebo nevedome nehovorí pravdu, prípadne povie polopravdy“.

Paľovčík si zároveň všíma, že Kuffa o sebe tvrdí, že sa o politiku nezaujíma. „Čiže potom nemá informácie. Ale kto nemá plné informácie a vyjadruje sa s rizikom klamstva, prípadne nepravdy, poškodzuje dobré meno druhého, čo je hriech proti ôsmemu Božiemu prikázaniu,“ dodáva gréckokatolícky kňaz s tým, že verejné porušenie tohto prikázania vyžaduje aj verejnú nápravu – ospravedlnenie.

Profesor Vojtech Vladár z Univerzity Komenského k otázke, či boli predvolebné aktivity Mariána Kuffu vhodné, pripomína už zmienené stanovisko niekdajšieho predsedu KBS Stanislava Zvolenského a vtedajšieho spišského biskupa Štefana Sečku z novembra 2019. 

Biskupi vtedy tvrdili aj to, že „úlohou kňaza je byť otcom všetkých veriacich, nie vodcom tých, ktorí sa hlásia k určitej strane“. 

Vladár však zároveň zdôraznil, že rovnaký meter musí platiť pre všetkých klerikov a tí by mali v uvedenom ohľade rešpektovať príslušné normy KBS. 

Arcibiskup Bezák podlieha Vatikánu

Pokiaľ ide o arcibiskupa Róberta Bezáka, ten podlieha priamo Apoštolskej stolici.

Vojtech Vladár spresňuje, že arcibiskup Bezák je síce rehoľníkom, ale jeho predstavený nad ním nedisponuje mocou, keďže je biskupom.

„Samozrejme, tým nie je dotknutá možnosť provinciála redemptoristov vystúpiť verejne a vyhlásiť, že politické vyhlásenia, prípadne konanie emeritného arcibiskupa nepovažuje za vhodné. Kánonické právo mu však takúto povinnosť neukladá,“ ozrejmuje. 

Voči biskupovi však vždy môže zasiahnuť Dikastérium pre biskupov. „No s ohľadom na súčasnú situáciu možno sotva predpokladať, že by dikastérium prostredníctvom nuncia konalo,“ myslí si Vladár.

Ján Duda má rovnaký názor a dodáva, že akékoľvek vyjadrenie provinciála redemptoristov by pre Bezáka nemalo kánonickoprávnu záväznosť.

Na otázku, či Vatikán o aktivitách emeritného arcibiskupa vie, Duda odpovedá, že „netreba byť naivný a myslieť si, že Vatikán o aktivitách pána arcibiskupa Bezáka nevie. Jasné, že to vie“.

Peter Paľovčík hovorí, že Bezák je dôchodca a je v špecifickej situácii, v ktorej si robí, čo uzná za vhodné. „Svojím konaním nerobí nič protiprávne. Nie je členom žiadnej strany a nekandiduje do žiadnych volieb. Ak by Vatikánu prekážal, nenechali by to tak, veď ho odvolali, keď to uznali za potrebné,“ mieni.

Cirkev a prezidentské voľbyNiektorí duchovní podporujú Korčoka, iní ho voliť odmietajú, cirkev sa nevyjadrí

Pavol RábaraPavol Hudák

Ján Duda pripomína ešte jeden fakt. „Ak sa kňazi vyjadria v prospech toho ,môjho kandidáta‘, to sa považuje nezriedka za vhodné. Ak sa vyjadria v prospech ,iného‘, spustí sa ,pokrik, že je to nevhodné alebo že je to ,za hranou‘.“

Farár v Dlhej nad Oravou si tak kladie otázku, či by duchovný pastier mal veriacim, ktorí sú mu zverení, povedať svoj názor na veci verejné.

„Pre duchovných pastierov je to veľmi chúlostivá otázka, lebo ide o úsudok v časných veciach, ktorý môže pôsobiť na niektorú časť veriacich veľmi zraňujúco.

Napriek tomu si myslím, že by sme ako duchovní pastieri mali hovoriť svojim veriacim o princípoch, ktorými by sa mali katolíci riadiť, ale zároveň dodať, že tou najdôležitejšou inštanciou, podľa ktorej nech sa riadia, je ich vlastné svedomie,“ skonštatoval.

Podľa Dudu ani mlčanie a nevyjadrovanie sa nemusí byť vždy najsprávnejším riešením. Veriaci často vyjadrenia od duchovných čakajú. Tie by však k politike nemali zaznievať v kostole, kde sa má vykladať Sväté písmo.