Verdikt o Medžugorí Vatikán nehovorí, či sa Mária zjavovala. Uznáva duchovné ovocie s výhradami k niektorým posolstvám

Svätá stolica sa po dlhých rokoch skúmania vyjadrila k fenoménu Medžugorie.

I keď sa dokument Dikastéria pre náuku viery Kráľovná pokoja, ktorý schválil pápež František, nevyjadruje k nadprirodzeným udalostiam v Medžugorí, uznáva bohaté duchovné ovocie spojené s farnosťou Kráľovnej pokoja v Bosne a Hercegovine.

Vatikán prijal v máji tohto roku nové pravidlá posudzovania nadprirodzených javov. Podľa nových smerníc už Rím nemusí vynášať verdikty v zmysle, či sa udiali alebo neudiali tieto javy. Sústreďuje sa skôr na duchovné ovocie a obsah posolstiev.

Niektoré posolstvá potrebujú objasniť

Dokument o Medžugorí formuluje pozitívne stanovisko k väčšine posolstiev s niektorými spresneniami a povoľuje verejnú úctu, informuje Vatican News.

„Nastal čas, aby sa uzavrel dlhý a zložitý proces v súvislosti s duchovnými udalosťami v Medžugorí. Bol to čas, v ktorom prichádzali postupne rozdielne názory biskupov, teológov, komisií a analytikov,“ hovorí sa v úvode dokumentu Kráľovná pokoja.

Text Dikastéria pre náuku viery uznáva hodnotu duchovných plodov spojených s medžugorskou skúsenosťou a oprávňuje veriacich, aby sa k nej hlásili.

Vatikán ďalej konštatuje, že sa vyskytlo mnoho pozitívnych plodov a medzi Božím ľudom sa nerozšírili žiadne negatívne alebo rizikové dôsledky.

Socha Panny Márie na Podbrde v Medžugorí. Foto: Postoj/Adam Rábara

Medzi pozitívne plody patrí podpora zdravého praktizovania viery v súlade s tradíciou cirkvi, hojné obrátenia, návrat k spovedi a sviatostnému prijímaniu, početné povolania, mnohé zmierenia medzi manželmi a obnova manželského a rodinného života a mnohé uzdravenia. 

Tieto veci sa dejú v súvislosti s púťami na miesta pôvodných udalostí a nie počas stretnutí s vizionármi.

Závery tejto správy neznamenajú úsudok o morálnom živote údajných vizionárov a na to, aby mohli duchovné dary pôsobiť, sa nevyžaduje nevyhnutne morálna dokonalosť zúčastnených osôb.

„Zdá sa, že ľudia chodia do Medžugoria predovšetkým preto, aby si obnovili svoju vieru, a nie kvôli svojim konkrétnym presným prosbám,“ pokračuje vatikánsky materiál. 

40 rokov MedžugoriaNie je to len miesto, ale spôsob duchovného života

Radoslav Šaškovič

Vznikli tu aj charitatívne diela, ktoré sa starajú o siroty, drogovo závislých, zdravotne postihnutých a v Medžugorí pôsobia aj skupiny pravoslávnych kresťanov a moslimov.

Dikastérium pre náuku viery sa vyjadrilo aj k údajným mariánskym posolstvám. Nehodnotí sa ich nadprirodzenosť, ale či sú v súlade s náukou cirkvi.

Jadrom medžugorského posolstva je obrátenie a „naliehavá výzva nepodceňovať závažnosť zla a hriechu a brať veľmi vážne Božiu výzvu na boj proti zlu a proti vplyvu satana“.

Zásadná je aj úloha modlitby a pôstu, ako aj ústredné postavenie svätej omše, význam bratského spoločenstva a hľadanie konečného zmyslu existencie vo večnom živote.

Vatikán nekonštatuje nadprirodzenosť

Vatikán však zdôrazňuje, že niekoľko posolstiev potrebuje objasnenie pre možné nejasnosti, aby sa „zabránilo kompromitácii tohto medžugorského pokladu“.

Pri niektorých posolstvách sa môže zdať, že sú „spojené so zmätenými ľudskými skúsenosťami, s nepresnými vyjadreniami z teologického hľadiska alebo so záujmami, ktoré nie sú celkom legitímne“, aj keď niektoré chyby nemusia byť „spôsobené zlým úmyslom, ale subjektívnym vnímaním tohto javu“.

V niektorých prípadoch sa zdá, že „Panna Mária prejavuje isté rozhorčenie, pretože niektoré jej usmernenia neboli dodržané; varuje tak pred hrozivými znameniami a možnosťou, že sa už viac neobjaví“.

V skutočnosti však iné posolstvá ponúkajú správny výklad, napríklad to z decembra 1983: „Tí, ktorí robia katastrofické predpovede, sú falošní proroci. Hovoria: ‚V takomto roku, v takýto deň nastane katastrofa.‘ Vždy som hovorila, že trest príde, ak sa svet neobráti. Preto všetkých pozývam na obrátenie.“

Foto: Postoj/Adam Rábara

Správa označuje za problematické tie posolstvá, ktoré Panne Márii pripisujú výrazy „môj plán“, „môj projekt“. „V skutočnosti všetko, čo Panna Mária robí, je vždy v službe Pánovmu plánu a jeho božskému plánu spásy.“

Dokument Vatikánu neznamená vyhlásenie nadprirodzeného charakteru udalostí, ktoré sa udiali v Medžugorí, s pripomenutím, že nikto nie je povinný veriť „nihil obstat“ (bez námietok), ktorý bol vydaný mostarsko-duvinským biskupom po dohode so Svätou stolicou.

Ten naznačuje, že veriaci „môžu prostredníctvom tohto duchovného hnutia získať pozitívny podnet pre svoj kresťanský život, a povoľuje verejnú úctu“.

V správe sa zároveň spresňuje, že pozitívne hodnotenie väčšiny medžugorských posolstiev neznamená vyhlásenie, že majú priamy nadprirodzený pôvod.

Medžugorie skúmal aj kardinál Tomko (časová os)

24. júna – 3. júla 1981 – V Medžugorí došlo k údajným prvým siedmim zjaveniam.

21. júla 1981 – Mostarsko-duvinský biskup Pavao Žanić sa stretol so šiestimi údajnými vizionárimi. Ordinár nadobudol presvedčenie, že „deti neklamú“. Prejavil to aj o niekoľko dní neskôr pri udeľovaní sviatosti birmovania v medžugorskej farnosti.

November 1983 – Biskup Žanić zaslal Kongregácii pre náuku viery dôvernú správu o údajnom zjavení Panny Márie, v ktorej vyjadruje svoje „veľmi silné pochybnosti“.

Apríl 1991 – Biskupská konferencia vtedajšej Juhoslávie v rozhodnutí známom ako Zadarská deklarácia rozhodla, že „na základe doterajších štúdií nemožno potvrdiť, že v Medžugorí dochádza k nadprirodzeným zjaveniam“.

Marec 1996 – Sekretár Kongregácie pre náuku viery, vtedajší arcibiskup Tarcisio Bertone v odpovedi na list francúzskeho biskupa potvrdzuje, že oficiálne púte do Medžugoria ako miesta autentických mariánskych zjavení nie sú povolené.

Marec 2010 – Pápež Benedikt XVI. na žiadosť biskupov Bosny a Hercegoviny zriaďuje komisiu pod vedením kardinála Camilla Ruiniho, ktorá má preskúmať nadprirodzený charakter udalostí v Medžugorí. Členom 17-člennej komisie zloženej z kardinálov, teológov, cirkevných právnikov, psychológov a antropológov bol aj slovenský kardinál Jozef Tomko.

Január 2014 – Po takmer štyroch rokoch vyšetrovania dokončuje komisia svoju prácu a predkladá dokument, takzvanú Ruiniho správu, vtedajšej Kongregácii pre náuku viery.

Portálu Vatican Insider sa v máji 2017 podarilo zistiť, že kým v prípade prvých siedmich zjavení Ruiniho komisia pripustila ich autenticitu (13 hlasov bolo údajne „za“, jeden „proti“ a jeden sa zdržal), ďalší vývoj označila za rozporuplný. Komisia zároveň pápežovi odporučila zintenzívniť pastoračnú starostlivosť o Medžugorie.

Jún 2015 – Pápež František navštívil Bosnu a Hercegovinu, ale nezastavil sa v Medžugorí. Na tlačovej konferencii počas spiatočného letu do Ríma povedal, že vyšetrovanie zjavení je takmer ukončené.

Rok 2016 – Kongregácia pre náuku viery pod vedením kardinála Gerharda Ludwiga Müllera prediskutovala závery Ruiniho správy. Názory členov kongregácie zaslali pápežovi Františkovi.

Február 2017 – Pápež František vymenoval Mons. Henryka Hosera za osobitného vyslanca Svätej stolice na preskúmanie pastoračnej situácie v Medžugorí. Dva mesiace po svojom vymenovaní biskup Hoser novinárom povedal, že toto miesto nesie mnoho úprimných prejavov viery.

Január 2019 – Pápež vydal ustanovenie, podľa ktorého „je možné organizovať púte do Medžugoria, pokiaľ sa dbá na to, aby sa neinterpretovali ako autentifikácia udalostí“.

August 2021 – Monsignor Hoser zomiera v nemocnici vo Varšave po dlhej chorobe vo veku 78 rokov.

November 2021 – Pápež František vymenúva arcibiskupa Alda Cavalliho, dlhoročného vatikánskeho diplomata, za osobitného apoštolského vizitátora farského spoločenstva v Medžugorí na neurčitý čas.

Zdroj: Catholic News Agency, Vatican News