Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
24. jún 2021

40 rokov Medžugoria

Nie je to len miesto, ale spôsob duchovného života

Nezáleží na tom, aký máme postoj k zjaveniam a posolstvám. Ak sa nimi inšpirujeme, nič nepokazíme.

Nie je to len miesto, ale spôsob duchovného života
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Nezáleží na tom, aký máme postoj k zjaveniam a posolstvám. Ak sa nimi inšpirujeme, nič nepokazíme.

„Ahoj, otec Radko, ako sa máš? Panna Mária ťa pozýva do Medžugoria! Zajtra ráno odchádzame autom na výročie zjavení...“

Slová, ktorými ma minulý týždeň oslovila dlhoročná kamarátka Lieska, ma vôbec neprekvapili. Už niekoľko dní si totiž večer čo večer púšťam cez internet rozhlasovú stanicu Mir Medugorje a aspoň touto cestou sa spájam s farníkmi a pútnikmi tejto celosvetovo najznámejšej farnosti v Bosne a Hercegovine.

A veru, ak by sa dalo, určite by som bol v týchto dňoch práve tam. Štyridsiate výročie je totiž jedinečnou príležitosťou.

Osobne som Medžugorie (doslova „miesto medzi horami“ alebo „medzihorie“) navštívil veľakrát. Cesta vedie cez Maďarsko do Chorvátska, ktoré z troch strán obkolesuje federáciu Bosny a Hercegoviny. Práve tá bola počas vojny v Juhoslávii miestom, kde vzájomnou nenávisťou naplnení príslušníci troch etník a troch náboženstiev po sebe pálili hlava-nehlava.

Ak by ste sa do Medžugoria vybrali nie po pohodlnej chorvátskej diaľnici, ale cez vnútrozemie Bosny a Hercegoviny, videli by ste v Sarajeve, Mostare či iných mestách a dedinách viditeľné stopy po vojne, ktorá má svoj súvis aj s udalosťami v Medžugorí.

Existuje mienka, podľa ktorej nemôže byť žiadna náhoda, že táto hrozná občianska vojna sa začala desať rokov po tom, ako v Medžugorí zaznela výzva: „Pokoj, pokoj, pokoj, iba pokoj. Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom, medzi ľuďmi navzájom. Modlite sa, postite sa. Modlitbou a pôstom môžete zastaviť dokonca vojny a prírodné katastrofy.“

Žena, ktorá vyslovila tieto slová, sa predstavila ako Kráľovná pokoja. Desať rokov modlitieb za pokoj však nedokázalo zabrániť zbytočnej vojne.

Ako sa to začalo?

Vo večerných hodinách 24. júna 1981, teda presne pred 40 rokmi, uvideli dve mladé dievčatá zjavenie prekrásnej pani s dieťaťom v náručí. Na druhý deň sa v rovnakom čase na rovnaké miesto vybrali znova, tentoraz však išlo už o skupinku šiestich detí. Všetky pochopili, že ide o Pannu Máriu, ktorá sa v miestnom jazyku nazýva Gospa.

Od toho dňa sa štyri dievčatá a dvaja chlapci stali „anjelmi Panny Márie“, ktorá prostredníctvom nich už 40 rokov volá farnosť Medžugorie i celý svet k pokoju, obráteniu a posilneniu viery skrze modlitbu a pôst.

Podobne ako u nás, i vo vtedajšej Juhoslávii vládol v tom čase komunistický režim s prísne ateistickým videním sveta. Aj preto už v prvých dňoch zjavení prichádzali do Medžugoria nielen zvedaví pútnici, ale aj predstavitelia štátnej polície.

Hoci cirkev zatiaľ nemôže potvrdiť pravosť týchto zjavení, dosiaľ v nich nie je nič, čo by ju spochybňovalo. Zdieľať

Šesť detí, ale aj ich rodičia a súrodenci boli niekoľko týždňov policajnými orgánmi vypočúvaní, zastrašovaní, ba aj týraní. V novinách o nich písali škaredé veci, pri výsluchoch na nich naliehali, aby sa priznali, že si to všetko vymysleli. Deti boli pod obrovským tlakom, no zároveň boli svojimi rodičmi neustále povzbudzovaní, aby sa nebáli a vždy hovorili len pravdu.

Ak by si azda niekto myslel, že si to tie deti vtedy vymysleli, nech sa skúsi vcítiť do školopovinného dieťaťa, ktorému sa jeho spolužiaci vysmievajú ako kriminálnikovi a ktoré pravidelne nosí do školy ospravedlnenku od tajnej polície, že sa nemohlo zúčastniť na vyučovaní z dôvodu výsluchu pre podozrenie z protištátnej činnosti. Tieto ich hrozné zážitky a nepríjemné skúsenosti sú najlepším priamym dôkazom, že udalosti, ktoré sa odohrali pred 40 rokmi, sa vo svetle všetkých okolností javia ako autentické.

Je Panna Mária poštárka?

Tu by sa patrilo pripomenúť skeptický pohľad Svätého Otca Františka, ktorý prezentoval svoj pohľad na úlohu Panny Márie v ekonómii spásy. Vnímať Božiu Matku ako poštovú doručovateľku by sa mohlo síce javiť ako nedôstojné, no na druhej strane poštárky a poštári sú dôležití ľudia, bez ktorých by sme sa nedostali k svojim listom, balíkom či dôchodkom.

Ak by som si mohol trošku zafilozofovať: viem si celkom dobre predstaviť prirovnanie Panny Márie k poštárke, ktorá nám nosí Božie milosti a požehnania, ktoré môžeme prirovnať práve k oným listom, balíkom či dôchodkom.

K tomu treba pre kontext pripomenúť, že František nepoužil označenie poštárka, resp. telegrafka prvýkrát. V roku 2016 vyšla v slovenčina kniha O nebi a zemi, ktorá zachytáva hlboké rozhovory kardinála Bergoglia a rabína Skorku. V jednej časti sa dotkli aj témy súkromných zjavení, konkrétne údajných zjavení Panny Márie istej argentínskej zbožnej duši. Kardinál sa vtedy práve na margo tejto skutočnosti vyjadril, že Panna Mária nie je poštárka.

Domnievam sa preto, že o niekoľko rokov už len zopakoval tento svoj všeobecný postoj, pričom zároveň vyzdvihol dobrú prácu, ktorú odviedla komisia skúmajúca udalosti v Medžugorí.

Pútnici na Križevaci. Foto: Flickr.com/gnuckx (CC)

V súlade s učením cirkvi

Platí všeobecný princíp, že kým údajné zjavenia trvajú, nie je možné k nim zaujať jednoznačné kladné stanovisko. Negatívne stanovisko je možné zaujať, ak sa objaví zjavný rozpor s učením cirkvi. Jedným z kritérií pravosti je totiž práve súlad obsahu údajných súkromných zjavení s oficiálnym učením Magistéria.

Ak si uvedomíme, že tu máme do činenia s nebývalým fenoménom pravidelných denných plus pravidelných mesačných plus pravidelných ročných plus rôznych mimoriadnych zjavení, tak za 40 rokov sú to stovky, ba tisíce posolstiev. Hoci nie všetky boli zverejnené, je to riadna zbierka na pozorné bádanie.

Azda najzaujímavejšie sú tie, ktoré boli zaznamenané na začiatku. Obsahujú základné myšlienky, ktoré sa počas tých 40 rokov viac-menej opakujú v rôznych modifikáciách. Základom je už citovaná výzva Kráľovnej pokoja na „pokoj medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom“. Tento pokoj sa dosahuje obrátením sa človeka k Bohu v modlitbe: „Deti moje, modlite sa, kým sa vám modlitba nestane radosťou!“

K tomu treba pripomenúť aj nie veľmi lákavý pôst o chlebe a vode každú stredu a piatok. Všetko je to, pravdaže, v súlade s učením cirkvi a tradíciami siahajúcimi k jej počiatkom. Jednoduché výzvy sú vyjadrené aj v dobre známych piatich kameňoch: Eucharistia, Sväté písmo, pôst, mesačná spoveď a modlitba ruženca, resp. modlitba srdcom. Neviem si predstaviť katolíka, ktorý by voči niektorému z nich namietal. Už sa len prekonať a uviesť ich do praxe.

V súlade s učením cirkvi sú aj postoje, ktorými sú vizionári aj ich poslucháči vedení k poslušnosti voči autorite cirkvi. Panna Mária nikdy nespochybnila poslušnosť voči miestnemu biskupovi, ktorý bol voči zjaveniam mimoriadne skeptický. Milou udalosťou bolo, keď sa raz vizionári ešte ako malé deti spýtali Panny Márie na to, kedy sa narodila. Ona im prezradila dátum, no zdôraznila, aby oslavovali jej narodeniny vtedy, keď ich oslavuje cirkev.

Inými slovami: hoci cirkev zatiaľ nemôže potvrdiť pravosť týchto zjavení, dosiaľ v nich nie je nič, čo by ju spochybňovalo.

Panna Mária nikdy nezdôrazňuje seba

Najdôležitejšie posolstvo Panny Márie máme zachytené v Evanjeliu podľa Jána, kde na svadbe v Káne povie prítomným: „Urobte všetko, čo vám (Ježiš) povie.“ Ak by nikdy nič viac nepovedala, toto by úplne stačilo. A mnohým to aj stačí. Hlavne tým, ktorí sa skepticky stavajú voči akýmkoľvek prejavom mariánskej úcty. Ona je pritom súčasťou našej viery, veď len uvážme: kto bol prvým ctiteľom Panny Márie? Predsa Ježiš. „Cti svojho otca a svoju matku!“ platilo aj na Božieho Syna, ktorého slová „Hľa tvoja matka!“ treba vnímať aj v tomto kontexte.

Ak je Medžugorie miestom zázrakov, tie najväčšie sa dejú práve v spovedniciach. Zdieľať

Hoci Panna Mária je ctená svojím Synom a určite sa teší veľkej úcte mnohých katolíkov a pravoslávnych, nehrozí, žeby jej táto úcta stúpla do hlavy. Vizionári spomínajú, ako ich pri druhom zjavení Gospa pozdravila: „Hvaljen Isus!“ Až neskôr si uvedomili, že by bolo zvláštne, keby chválila samu seba a použila by tradičný pozdrav medžugorských katolíkov: „Hvaljen Isus i Marija!“ Počas zjavení, keď sa s Pannou Máriou spoločne modlia Otče náš, Zdravas a Sláva, ona prirodzene anjelské pozdravenie seba samej vynecháva.

V posolstvách z Medžugoria si môžeme všimnúť aj jeden veľmi dôležitý detail. Nikdy v nich nenájdeme slovné spojenie „ja a môj Syn“ alebo konštatovanie, že niečo je „moje a môjho Syna“. Pri takomto nesprávnom poradí, keď by Panna Mária „predbehla“ Božieho a svojho Syna, treba okamžite spozornieť, lebo sú neklamným znakom, že ide o falošné posolstvá a falošné zjavenia.

Varovným signálom je aj prípadná tendencia falošných zjavení kritizovať kňazov, pretože Panny Mária je pre nás v skutočnosti učiteľkou veľkej úcty voči kňazom, ktorých nikdy nekritizuje, a v Medžugorí nám stále dôrazne pripomína, aby sme sa za nich modlili.

Podstata Medžugoria

Arcibiskup Henryk Hoser, špeciálny apoštolský vizitátor v Medžugorí, sa pred dvoma rokmi vyjadril, že podstatu Medžugoria je možné opísať niekoľkými jednoduchými slovami: modlitba, ticho, sústredenie, Eucharistia, adorácia, pôst, sviatosť zmierenia. Toto sú podľa neho silné stránky tohto miesta. Medžugorie podľa neho nie je geografické miesto, sú to predovšetkým samotní ľudia, ktorí tam prichádzajú, modlia sa, menia sa a potom odtiaľ odchádzajú do svojich krajín a prinášajú do nich ducha evanjelia, ktorého tam zažili.

V Medžugorí nachádzajú hĺbku viery a úplne iný pohľad na svoju existenciu. S týmto postojom sa plne stotožňujem, lebo dokonale vyjadruje podstatu Medžugoria.

Ozaj, viete si predstaviť, že by ste denne strávili tri hodiny v kostole? Každý večer? V Medžugorí je to úplne normálne. Večerný modlitbový program, ktorý spočíva v modlitbe dvoch častí ruženca, svätej omši, modlitieb za uzdravenie, ďalšej časti ruženca a adorácie je milostivým časom. V priestore okolo kostola sa doň zapájajú tisíce ľudí bez toho, aby mali pocit, že to trvá dlho alebo že je to strata času. Panna Mária takto koná svoju úlohu: sprostredkúva stretnutie Boha s človekom.

Nezáleží na tom, aký máme postoj k zjaveniam a posolstvám. Ak sa nimi inšpirujeme, nič nepokazíme. Sú pozvaním obnoviť a prehĺbiť náš duchovný život. Každé posolstvo sa končí slovami „ďakujem, že ste prijali moje pozvanie“. Nikto nikoho do ničoho nenúti, nikto si nič nenárokuje.

Prísť do Medžugoria znamená prijať pozvanie. Z vlastnej skúsenosti viem, že toto pozvanie je vždy spojené s nejakým darom. Nikdy som do Medžugoria nešiel so žiadnym očakávaním, vždy len so srdcom otvoreným pre to, čo mi tam Boh pripravil. A nikdy som sa nevracal domov sklamaný.

Inzercia

Spovednica sveta

Mal som možnosť navštíviť aj veľa iných pútnických miest u nás i v zahraničí. V Medžugorí som však videl a zažil niečo, čo nikde inde na svete. Desiatky spovedníc okolo kostola, ktoré tam nestoja osamotené, ale sedia v nich kňazi zo všetkých končín Európy i sveta a počas celého dňa vo svojich jazykoch stovkám a stovkám kajúcnikov vysluhujú sviatosť zmierenia. Niečo také som nikde inde nevidel.

Nie nadarmo sa hovorí, že Medžugorie je spovednica sveta. Zakúsil som to z obidvoch strán mriežky, teda ako penitent i ako spovedník.

Na Križevaci. Foto: Flickr.com/gnuckx (CC)

Ráno kňazi prídu do spovedného areálu, vezmú si tabuľky, na ktorých je napísaný jazyk, v ktorom sú schopní spovedať, nájdu si voľné miesto v spovednici či na lavičke a veľké Božie dielo sa môže začať. Všetci totiž potrebujeme obrátenie, len nie každý si to uvedomuje. Obrátenie a pokánie sú veľkým Božím darom, milosťou, ktorú nám Boh dáva, aby sme sa k nemu mohli vrátiť.

Nie sú to len také tie „tradičné spovede“, sú to často celoživotné obrátenia, hrubé čiary za minulosťou, upokojenie sa v prítomnosti, ale aj hľadanie odpovedí do budúcnosti.

Ak je Medžugorie miestom zázrakov, tie najväčšie sa dejú práve v spovedniciach. Tie najkrajšie návraty k Bohu som mal možnosť ako spovedník vnímať práve počas večerných adorácií, ktoré završujú niekoľkohodinový modlitebný program. Je to prirodzené: modlitba ruženca a najmä svätá omša sú tými prostriedkami, cez ktoré sa Boh dotkne srdca človeka, ktoré je následne otvorené dokorán pre prijatie sviatosti zmierenia.

Pozvanie Panny Márie k obráteniu a pokániu za tých 40 rokov prijali milióny a milióny ľudí. Ak by nebolo nič iné, kvôli tomuto má Medžugorie obrovský význam.

Ovocie Medžugoria

Často pripomínam, že podstatou našej viery nie je intelektuálne uchopenie toho, čomu máme veriť, ale následné konanie toho, čo z nej vyplýva. Viera i láska sú konkrétne skutky, ktoré konáme v prospech druhých ľudí. Našou úlohou je predsa prinášať ovocie. Medžugorie nás k tomu nielen povzbudzuje, ale ponúka nám konkrétne príklady viery a lásky v každodennom živote. Tu sú aspoň niektoré.

Majčino selo, po slovensky Matkina dedinka, je zariadenie, ktoré slúži na výchovu a starostlivosť o opustené deti a siroty. Vzniklo v roku 1993 ako priama reakcia na následky vojny. Založil ho vtedajší medžugorský farár, páter Slavko Barbarič OFM. Cieľom tohto diela bolo a je poskytnúť sirotám organizovanú opateru dôstojnou prácou, pomocou ktorej by sa mohli rozvíjať v telesnom, duševnom, náboženskom a kultúrnom smere.

K dispozícii majú vlastnú materskú školu, ambulanciu a stredisko rehabilitačnej pomoci. Súčasťou areálu je tiež záhrada sv. Františka, pôvodne kamenná hora obrastená len krovím, na ktorej páter Slavko trpezlivou prácou vytvoril pekný prírodný priestor na oddych, rekreáciu, modlitbu a vyučovanie. Sú v nej dve umelé jazierka, detské preliezky, niekoľko druhov zvierat vrátane malých poníkov, ktoré slúžia na hipoterapiu.

Nikdy som do Medžugoria nešiel so žiadnym očakávaním, vždy len so srdcom otvoreným pre to, čo mi tam Boh pripravil. A nikdy som sa nevracal domov sklamaný. Zdieľať

Nie každý vie, že medzinárodné charitatívne hnutie Mary’s Meals, ktoré poskytuje jedno jedlo denne viac ako 1,8 miliónom detí žijúcich v extrémnej chudobe v 19 krajinách sveta, je jedným z ovocí Medžugoria. Magnus MacFarlane-Barrow, jeho zakladateľ, vyrástol v škótskom mestečku Argyll. Vieru jeho rodiny oživila púť do Medžugoria v roku 1983, ktorá inšpirovala jeho rodičov k tomu, aby premenili svoj dom pre hostí na centrum obnovy s názvom „Rodinný dom modlitby“.

Jeden večer v roku 1992 trávil Magnus a jeho brat Fergus na pive v miestnom pube, keď v televízii videli správy o vojne v Juhoslávii a utrpení miestnych ľudí, najmä detí. Rozhodli sa usporiadať zbierku jedla, oblečenia, liekov a iných darov, kúpili ojazdený Land Rover a vybrali sa s celým nákladom do Medžugoria. Lebo láska koná dobro v prospech toho, kto to potrebuje.

Magnus obdržal cenu CNN Hero, ktorú mu odovzdal herec Gerard Butler so slovami: „Každý deň Magnus týmto deťom dokazuje, že sú dôležité, že niekomu vzdialenému tisíce míľ na nich záleží.“

V Medžugorí našla svoje miesto aj medzinárodná komunita Cenacolo, ktorú v roku 1983 v talianskom meste Saluzzo založila rehoľná sestra Elvíra, aby pomohla konkrétnym ľuďom v ich konkrétnych zložitých situáciách, ktoré vyplývali z ich závislosti od drog. Cieľom komunity, ktorá má svoje „pobočky“ po celom svete vrátane Slovenska, je pomôcť nielen závislým ľuďom objaviť a žiť vlastnú ľudskú dôstojnosť i pravé hodnoty kresťanského života.

Hlavnou terapiou je osobný vzťah s Ježišom a cestou uzdravenia je modlitba, práca a vzájomné priateľstvo. Keď sestra Elvíra navštívila so skupinou chlapcov Medžugorie, rozhodla sa práve tu otvoriť prvý dom mimo Talianska a týmto sa vlastne začala expanzia Cenacola do celého sveta.

Chlapci začali v Medžugorí roku 1991 pre seba budovať „Campo della vita“ a pre dievčatá vybudovali v roku 2000 „Campo della gioia“. Chlapci z komunity Cenacolo s radosťou prijímajú pútnikov a podávajú im svedectvo o svojom obrátení a oslobodení od závislosti.

Byť k dispozícii pre prichádzajúcich

Keďže Medžugorie je cieľom veľkého množstva pútnikov z celého sveta, je dôležité sa o nich postarať. Túto službu oficiálne vykonáva predovšetkým miestny farský úrad prostredníctvom svojho informačného centra. Zabezpečuje kompletný servis pre pútnikov, osobitne pre sprievodcov pútnikov a kňazov. Celý večerný program je simultánne prekladaný do jednotlivých svetových jazykov, pričom každý pútnik môže preklad počúvať prostredníctvom svojho osobného rádioprijímača.

Preklad do slovenčiny zabezpečujú Oľga Merkovič a Terezka Gažiová. Informačné centrum vydáva vlastné publikácie, knihy a brožúry vo viacerých jazykových mutáciách a tiež farský časopis Glasnik Mira v chorvátčine. Samozrejmosťou je rozhlasová stanica Mir Medugorje, ku ktorej pribudol aj internetový livestream ponúkajúci živé prenosy zo svätyne.

Kto navštívil Medžugorie, určite si všimol budovu, ktorá pripomína hrad. Areál pripomínajúci rozprávku začali v roku 1999 stavať manželia Patrick a Nancy Latta ako ubytovanie pre kňazov, seminaristov a zasvätené osoby. Mladým ľuďom ponúka možnosť dobrovoľníckej služby na niekoľko týždňov či mesiacov, sám som mal možnosť si ju vyskúšať.

Patrick bol veľmi úspešný obchodník s autami vo Vancouvri. S manželkou Nancy, právničkou chorvátskeho pôvodu, si užívali život, ale bez Boha. Patrick mal predtým dve manželky a štyri deti, ktoré viedol k tomu, že „bohom“ sú peniaze, ktoré im nikdy nechýbali. Všetko zmenila kniha s posolstvami z Medžugoria, z ktorej si Patrick jedného dňa na naliehanie Nancy prečítal najkratšie posolstvo: „Naposledy vás volám k obráteniu!“

Patrick svedčí o tom, že tie slová znamenali zlom v jeho živote. Dal si do poriadku svoj život, pristúpil k spovedi, vrátil sa do Katolíckej cirkvi a urobil ešte jedno rozhodnutie: „Ak sa v mojej knihe píše, že Panna Mária sa zjavuje v Medžugorí, potom ja chcem byť jej sused!“

Kostol svätého Jakuba v Medžugorí. Foto: Flickr.com/...your local connection

Podporujú vytváranie miestnych modlitbových spoločenstiev a „Máriiných centier“ vo svete, s ktorými sa spájajú v modlitbe v prvú sobotu v mesiaci. Členovia pôsobia zvlášť v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, na Slovensku, ale i v iných krajinách. Zakladajú modlitbové spoločenstvá, organizujú a animujú duchovné cvičenia, púte, obnovy, modlitbové stretnutia, adorácie a šíria svetlo evanjelia všetkými možnými masovokomunikačnými prostriedkami.

Spoločenstvo prijíma na určitý čas mladých, ktorí rozlišujú povolanie, kňazov i zasvätených s túžbou utiahnuť sa a stráviť viac času v tichu a modlitbe, rodiny s túžbou prehĺbiť duchovný život a tiež osoby, ktoré chcú určitý čas darovať Bohu v službe spoločenstva.

Medžugorie nie je miesto, ale spôsob života

Mnohí z vás, ktorí ste v Medžugorí boli, by ste vedeli hovoriť o svojich hlbokých duchovných zážitkoch zo svätých omší, adorácií a spoločných modlitieb. O mystickej kombinácii bolesti a radosti, ktorá sprevádza každý jeden krok bosou nohou na ostrých kameňoch Križevaca či Podbrda. O tichej modlitbe v kaplnke zjavenia, pri starom kríži alebo pri soche Vzkrieseného. O duchovných cvičeniach a seminároch pre jednotlivé skupiny pútnikov alebo o výbuchu radosti, ktorý predstavuje letný Mladifest.

V Medžugorí si každý nájde to svoje miesto. Vlastne v Medžugorí si Boh nájde to správne miesto a čas, keď sa dotkne toho miesta v srdci pútnika, ktoré potrebuje obrátenie a uzdravenie.

Medžugorie je dnes oficiálne miestom modlitby. Je však hlavne školou modlitby a obrátenia. Na základe svojich vlastných skúseností i svedectiev iných, ktorí toto miesto navštívili, môžem skonštatovať, že Medžugorie skutočne nie je len geografický názov, ale spôsob duchovného života. Tých niekoľko dní na púti v Medžugorí nás má totiž naučiť a povzbudiť, ako máme žiť svoju všednú kresťanskú každodennosť.

A ako sa máme dívať na tie „poštové zásielky“? Myslím si, že k tomu, aby sme žili ducha Medžugoria, si k nim pokojne môžeme ponechať rezervovaný postoj. Napokon, aj ich šíritelia ochotne zdôrazňujú, že sa vo všetkom podriaďujú rozhodnutiam cirkvi.

Medžugorie je pozvaním, o ktorom mnohí veríme, že pochádza od našej starostlivej Matky. K otvorenosti voči prijatiu tohto pozvania mne osobne stačilo stretnúť ľudí, na ktorých živote je vidno ovocie Medžugoria. Ich pokojné oči, radostný úsmev, zodraté spodky nôh a pre službu pripravené srdcia i ruky sú najlepším dôkazom, že v tejto oáze pokoja medzi dvoma horami sa už 40 rokov deje niečo mimoriadne.

Titulná foto: Socha Gospy na Podbrde. Flickr.com/enjosmith (CC)

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva