Fakty a zaujímavosti o nových kardináloch V čom František prekonal Jána Pavla II., kto sa nedočkal a aké sú ďalšie prekvapenia

Pápež František v nedeľu oznámil, že 8. decembra vymenuje 21 nových kardinálov. Pôjde v poradí o desiate kardinálske konzistórium počas pontifikátu súčasného pápeža – kardinálov nemenoval len v rokoch 2013 a 2021.

Prekonal tak pápeža Jána Pavla II., ktorý počas štvrťstoročného pontifikátu vyberal kardinálov len deväťkrát – aj keď vo väčších skupinách: František celkovo kreoval 163, kým Ján Pavol II. až 231 kardinálov.   

Odkiaľ sú a čo to znamená

Noví kardináli pôsobia na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy – v Európe (7), Južnej Amerike (5), Ázii (5), Afrike (2), Severnej Amerike (1) i Austrálii (1). Figurujú medzi nimi aj krajiny ako Srbsko, Alžírsko, Irán či Indonézia.

Zaujímavosťou je, že väčšina (11) z novo oznámených kardinálov patrí do rehoľných rádov, pričom najväčšie zastúpenie majú františkáni (4), dominikáni (2) a verbisti (2).

„Mať viac kardinálov z ,periférií‘ sveta znamená, že kolégium kardinálov bude viac reprezentovať globálnu cirkev, ale znamená aj viac kardinálov fyzicky vzdialených od pápeža a Rímskej kúrie, a teda potenciálne menej schopných radiť pápežovi a kúrii,“ zhodnotil na sociálnej sieti X Františkove dlhodobé preferencie profesor teológie a náboženských štúdií na pensylvánskej Villanova University Massimo Faggioli.

Pápež oznámil mená nových kardinálovKardinálom bude aj ukrajinský gréckokatolícky eparcha a arcibiskup v Iráne

Vatican NewsPavol Hudák

Ešte ďalej išiel vo svojom hodnotení vatikanista Andrea Gagliarducci, ktorý hovorí o dokonanom „štátnom prevrate“. Kým predchádzajúci pápeži sa usilovali o to, aby v kardinálskom zbore boli vyvážene zastúpené rôzne vízie, František podľa Gagliarducciho menuje kardinálov len na svoj obraz.

Zároveň však priznáva, že výsledkom tohto prístupu nemusí byť zvolenie Františka II., pretože v konkláve sa „môže stať čokoľvek“.

Dominancia Františkových kardinálov

Vďaka intenzite menovaní budú po 8. decembri až 80 % kardinálskeho kolégia tvoriť Františkovi nominanti. Tých bude presne 111 oproti 24 menovaným Benediktom XVI. a šiestim z čias Jána Pavla II.

Túto šestku tvoria Christoph Schönborn (79), Vinko Puljić (79 rokov), Peter Turkson (78), Josip Bozanić (75), Philippe Brabarin (73) a Péter Erdő (72).

Kardinálom sa stane aj arcibiskup Tokya a prezident Caritas Internationalis Isao Kikuchi. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Výrazné prekročenie stanovenej hranice

Keďže počet voliteľov, teda kardinálov mladších ako 80 rokov, stúpne na 141, bude výrazne prekročená hranica 120, ktorú stanovil pápež Pavol VI. v roku 1975 apoštolskou konštitúciou Romano pontifici eligendo.

Tento počet však v minulosti presiahli aj pápeži Benedikti XVI. a Ján Pavol II., ktorý v roku 2001 počet voliteľov navýšil až na 135.

Európske metropoly sa opäť nedočkali

Ani tentoraz pápež nepovažoval za prioritu udeliť purpur arcibiskupom európskych metropol, ktorí v minulosti boli tradične členmi kardinálskeho zboru. Nedočkali sa tak Paríž, Brusel ani Lisabon.

Naopak, prvého kardinála bude mať Srbsko v osobe belehradského arcibiskupa Ladislava Nemeta, s ktorým sme minulý rok priniesli rozhovor aj v denníku Postoj.

Líder Katolíckej cirkvi v Srbsku a KosoveKrst je dôležitejší než to, akým jazykom hovorím. Pri Kosove dúfam v mier

Pavol Rábara

Situácia sa veľmi nezlepšila ani na Apeninskom polostrove – kardinála síce dostal Turín (Roberto Repole), naprázdno však obišli Miláno, Neapol, Benátky aj Florencia.

Napriek tomu je však talianska voliteľská enkláva v kardinálskom zbore stále najpočetnejšia (16), s odstupom nasledujú Američania (10).

Najstarší a najmladší kardinál

Za nového kardinála sa pápež rozhodol vymenovať aj 99-ročného talianskeho arcibiskupa a dlhoročného apoštolského nuncia Angela Acerbiho, ktorý sa stane najstarším členom kardinálskeho zboru. Zrejme ide tiež o najstaršieho klerika v histórii, ktorý bol menovaný za kardinála.

Acerbi tak na druhé miesto odsunie 98-ročného argentínskeho kardinála Estanislaa Estebana Karlica.

Zároveň platí, že ako jediný z nových kardinálov by sa nemohol zúčastniť na voľbe pápeža, keďže presahuje vek 80 rokov.

Kardinálske kolégium rozšíri aj 44-ročný Ukrajinec Mykola Byčok, ktorý pôsobí v Melbourne ako eparchiálny biskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a v pozícii najmladšieho kardinála predbehne 50-ročného Taliana pôsobiaceho v Mongolsku Giorgia Marenga.

Budúci kardinál Mykola Byčok. Foto: https://twitter.com/AndriiYurash

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev sa tak po smrti Lubomyra Husara (1933 – 2017) dočká nového kardinála, pričom zaujímavosťou je, že ním (nateraz) nebude samotná hlava ukrajinských gréckokatolíkov Sviatoslav Ševčuk.  

Vatikanista Gagliarducci túto voľbu interpretuje tak, že kým „pápež chce mier a dialóg za každú cenu“, Ševčuk podporuje odpor Ukrajincov voči ruskej agresii. „Tieto pozície sú v súčasnosti nezlučiteľné,“ hodnotí Gagliarducci.

Traja kňazi medzi voliteľmi

Pápeži zvyknú prekvapiť aj tým, že do zoznamu nových kardinálov pridajú mená radových kňazov či rehoľníkov. Väčšinou však ide o zaslúžilé osobnosti po osemdesiatke, ktoré už nemajú možnosť zúčastniť sa na konkláve.

V takýchto prípadoch majú nominanti povinnosť prijať biskupskú vysviacku, pokiaľ im výnimku neudelí samotný pápež.

František však tentoraz prekvapil tým, že hneď troch kňazov zaradil medzi voliteľov: podsekretára Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja Fabia Baggia, oficiála Štátneho sekretariátu Svätej stolice zodpovedného za apoštolské cesty Georgea Jacoba Koovakada a teológa Timothyho Radcliffa, ktorý bol v minulosti vo vatikánskych kruhoch považovaný za personu non grata.

Okrem citovaných zdrojov boli v článku použité aj informácie z portálov National Catholic Reporter, Crux, ACI Stampa a z príspevkov vatikanistov na sociálnej sieti X.