Výšavy Andreja Legutkého O hurikánoch v Amerike i v nás

Hurikán, ako ho volajú na amerických kontinentoch, je veľmi zaujímavý meteorologický jav. Nielen pre svoju impozantnosť, že je napríklad jasne viditeľný aj z vesmíru, nielen pre svoju tajomnosť – to povestné malé oko dobrého počasia presne v jeho strede. 

Fascinujúce je to, ako v ňom do seba zapadajú viaceré fyzikálne zákony. Zrazu sa z ničoho nič rozbehne. A stačí mu na to malý impulz. Jeden búrkový mrak kdesi nad oceánom. Pridajú sa ďalšie búrky čerpajúce energiu zo zohriateho mora, ktoré musí mať aspoň 26,5 stupňa Celzia až do hĺbky 80 metrov pod hladinou. 

Teplý vlhký vzduch sa začne v mrakoch zrážať na vodné kvapky. Pri tom sa uvoľňuje takzvané latentné teplo. Vyššie začnú kvapky vody mrznúť, pri tom sa uvoľní ďalšie latentné teplo. Je to nepredstaviteľne veľa energie. 

Keď dáte do hrnca kilo ľadu, ktoré má akurát nulovú teplotu, a zapnete plyn na svojom sporáku, tak sa ľad bude zohrievať nejaký presný čas, kým sa roztopí na vodu, ktorá má tiež nula stupňov. Až do tohto okamihu, kým sa posledný kúsoček ľadu neroztopí, jej teplota nebude stúpať. Potom tú vodu necháte rovnako dlhý čas na tom istom plameni sporáka a čuduj sa svete – voda z bývalého ľadu sa za ten istý čas (čo sme roztápali ľad) zohreje na skoro až osemdesiat stupňov Celzia. Na ohriatie litra vody sa spotrebovalo toľko isto tepelnej energie, ako potrebovalo kilo ľadu na premenenie sa na kilo vody pri tej istej teplote nula stupňov Celzia. 

Výšavy Andreja LegutkéhoO kaderníčkach, barbaroch a čínskom múre

Andrej Legutký

Rovnako veľká energia je spätne uvoľnená pri zmene vody na ľad. Pri jej zamŕzaní. Ale podstatnejšie uvoľnenie energie – tepla – je pri zrážaní sa vodnej pary v mrakoch, tu sa ho uvoľní ešte rádovo viac. Jednoducho povedané, veľmi veľa tepla, a teda energie. Aby som to skrátil, každých dvadsať minút sa v hurikáne podľa niektorých vedeckých odhadov uvoľní energia s veľkosťou energie výbuchu tisíc atómových bômb v Hirošime.

Táto obrovská energia spôsobí okrem iného aj neustály pokles tlaku vzduchu v strede hurikánu. Samozrejme, vzduch z okolia sa snaží dostať do oblasti, kde je nižší tlak. Keď otvorím svoje milované kyslé uhorky, tak ten zvuk, ktorý začujem, je presne to. Vo fľaši je nižší tlak ako vonku a vzduch sa hlasito nahrnie do čerstvo otvorenej dobroty. 

Aby to nebolo také jednoduché, všetko, čo sa dá do pohybu na severnej pologuli Zeme vplyvom takzvanej Coriolisovej sily, zatáča doprava. Takže vzduch rútiaci sa do stredu fľaše s uhorkami zahne pri presune mierne doprava. Ale to je temer nemerateľné. 

Pri hurikáne má však vzduch dosť času a riadne veľkú rýchlosť (aj 200 km/hod.). Pomyselná fľaša s uhorkami má v tomto prípade niekoľko stoviek kilometrov na priemer. Takže vietor esteticky krásne akoby krúžil okolo oka hurikánu proti smeru pohybu hodinových ručičiek. Teda pri pohľade z vesmíru. 

Satelitná snímka hurikánu Rafael. Foto: TASR/AP/NOAA

Ak ste náhodou v tom istom čase na plťke kdesi uprostred oceánu, až také krásne vám to nepripadá. Opakujem, vietor má pritom pre nás nepredstaviteľnú rýchlosť meranú v stovkách kilometrov za hodinu. Taký vetrisko sa u nás občas vyskytuje iba na hrebeňoch hôr pri víchriciach. Tu v dolinách si ho až tak veľmi nevieme predstaviť. Našťastie. 

No a súčasťou hurikánu sú aj prívaly dažďových zrážok, vlny na mory, vzdutie hladiny mora, niekedy ho predchádzajú aj tornáda. Skaza na pobreží a v jeho blízkosti, keď hurikán zasiahne pevninu, je už len otázkou času. Našťastie, tu ho prestane „živiť“ teplá voda z oceánu, a tak zomrie.

Preto som použil to vyjadrenie o smrti, lebo hurikány dostávajú ľudské mená. Prvý v roku má meno na A a postupne sa využívajú aj ostatné písmená abecedy. Posledné roky sa spravodlivo striedajú mužské a ženské mená. Ak je hurikán mimoriadne ničivý a tragický, jeho meno sa vyradí a už sa nesmie v budúcnosti nikdy použiť z úcty k obetiam. Možno tie ľudské mená, ktoré sa hurikánom dávajú, majú presvedčiť ľudí, aby ich útok na svoje domy, zdravie a život brali vážne a aby včas vyhľadali bezpečný úkryt.

Nuž a v októbri udrel na Floridu Milton. Zachytil som zaujímavé video. Starší meteorológ komentoval jeho parametre, predpokladanú dráhu aj miesto, kde narazí na pevninu. Mimovoľne sa zrazu rozplakal. On presne vedel z tých svojich grafov a tabuliek s nameranými hodnotami, čo príde a čo to spôsobí. Ľudia na pevnine ešte hrali plážový volejbal a natierali si chrbty nejakým vhodným UV faktorom. 

Ak by nebola meteorologická služba, tak by nikomu ani nenapadlo, že o pár desiatok hodín sa pohodička zmení na peklo. Preto si v minulosti brali hurikány tisíce ľudských životov. Dnes sú to našťastie už len desiatky poväčšine neveriacich Tomášov alebo ináč neschopných sa evakuovať do bezpečia. Ak neveríte meteorológom, áno, môžete aj predčasne zomrieť...

Výšavy Andreja LegutkéhoKonárik v pazúroch

Andrej Legutký

To mi len tak napadlo počas tohtoročných Dušičiek. Chodíme na hroby svojich blízkych, ale nerobíme to len preto, aby sme sa modlili za ich duše a spomínali si na čas strávený s nimi, ale aj preto, aby sme si uvedomili, že aj do nášho života raz vtrhne nejaký hurikán s menom nejakej škaredej alebo banálnej lekárskej diagnózy alebo nehody, alebo sa bude volať len tak prozaicky – staroba. Ale zdemoluje všetko hmotné, čo sme budovali, a nič neušetrí. Zastaví nám srdce. 

No my veriaci sme trochu ako ten pán meteorológ. Vieme, čo nás čaká, a vieme aj to, že sa ten hurikán vo večnosti razom rozplynie a my sa stretneme so svojím Vykupiteľom.

Tí, ktorí nespoznali Krista alebo mu neveria, sú podobní konšpirátorom neveriacim meteorológii. Však nebo je krásne modré, čo to tu ktosi splieta o blížiacom sa hurikáne. Na oblohe je len pár obláčkov... Ale ten pochybovaním o jeho existencii neprestane existovať. 

Kiež by sme pri hroboch svojich blízkych našli posilu aj pre svoju vieru vo večný život.