Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
05. február 2024

Výšavy Andreja Legutkého

Poletuchy

Len zriedkavo máme odvahu zobrať svoju dušu vyzbrojenú schopnosťou vznášať sa a preplachtiť ako tie veveričky poletuchy z rýchlorastúcej liesky na stáročnú limbu.

Poletuchy

Zdroj: animalia.bio

Mám takú tradíciu. Počas poslednej svätej omše v roku na Silvestra namiesto kázne pozeráme na veľkom plátne fotografie zo života farnosti. A občas tam prepašujem aj nejaké pekné letecké fotky, ak sa podaria.

Nikdy nezabudnem na jeden rok, keď som si všetko pripravil pred omšou a stačilo už len zapnúť dataprojektor a išlo sa na to. Musí to mať spád, ľudia majú na silvestrovský večer rôzne plány. No ako som odclonil premietaciu mašinku, na plátne sa namiesto prvej fotky objavila modrá obrazovka s veľkým nápisom: „Nevypínajte počítač, systém sa aktualizuje.“ To sú okamihy, keď aj kňazovi lezú na jazyk všelijaké škaredé slová a len končekom vycerených zubov v kŕči sileného úsmevu ich len tak-tak cvakne za chvost, aby nenastalo hromadné pohoršenie.

Je to asi vekom, ale nemám rád aktualizácie. Keď raz niečo dobre funguje, naučím sa s tým robiť, a hoci využívam iba zlomok možností danej veci, nijako sa neviem vnútorne oduševniť pre to ani sa stotožniť s tým, že by som to menil. A keď mi to nanucuje niekto iný, napríklad aj cez počítačový program či aplikáciu, prudko sa zmietam odporom. Ale sú ľudia, ktorí milujú zmeny a nové veci. A tak to má byť. Generácia žijúca aktualizáciami.

Limby...

Keď som premýšľal nad homíliou na sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola, uvedomil som si, že sme naozaj aj nábožensky zadeliteľní do dvoch skupín.

Jednou skupinou sú ľudia stromy. Majú kmeň, ktorý vyrastá od detstva jedným smerom a neskôr sa košatí rôznymi smermi. Tolerantní veriaci sú ako limba. Krásna symetrická koruna na všetky strany. Naša duša ako veverička zbiera semiačka zo šišiek a nebojí sa ochutnať z južných dozretých, ale zabehne sa pozrieť aj na tie severné, ba dokonca západné. Žiaľ, teraz to Putin dosť pokazil, takže s miernym znechutením aj na tie celkom východné, ale, naopak, s pomáhajúcim oduševnením i na tie blízkovýchodné.

No môže sa tiež stať, že strom sa vyvinie do podoby toho vetrom ošľahaného kdesi pod Kriváňom, kde všetky vetvy idú len jedným smerom podľa prevládajúceho prúdenia. To sú bratia fundamentalisti, zdeformovaní len jedným smerom. Takým či hentakým.

Sú aj stromy nad pásmom lesa – rôzne zakrpatené. Niekedy si naozaj nevyberieme, do akého prostredia nás životné okolnosti a Prozreteľnosť zasadili.

Dalo by sa aj o koreňoch porozjímať, ako ovplyvňujú kvalitu nášho stromu. Ale v princípe sa držíme svojho kmeňa a rozhodne sa nemienime sťahovať zo svojich pozícií, máme svoje hodnotové ukotvenie. Niekedy prídu aj orkány a dosť nás poohýbajú, ale vzdorujeme. No stane sa, že nás ten tlak zlomí a naša duša ako veverička potom hľadá nový strom, kde by sa usadila. To je napríklad aj ten Šavol pod koňom, aby vyrástol na apoštola Pavla. Jedno úplne padlo a narodilo sa čosi úplne nové, ale rovnakého druhu. Nový céder.  

Ináč to nejde pri tomto type ľudí. Strom buď niečo zlomí zvonku, alebo uschne zvnútra – to sú tie naše vyprázdňujúce sa kostoly, lykožrúty dnešnej doby veru nelenia... Alebo ten kmeň nášho pohľadu na svet, na hodnoty niekto zotne. Tu by bol priestor na drobnú úvahu o škandáloch a pohoršeniach v cirkvi, počnúc spupnými sklerikalizovanými „kňažíkmi“ až po obludy zneužívajúce deti... Nie však o tom som chcel.

Inzercia

... a liesky

No a je tu tá druhá skupina. Nazval by som ich lieskovcovými ľuďmi. Ich život je húština liesky. Krásne štíhle kmeníky, jeden ako druhý, vyrastajú si každý iným smerom. Pevné a húževnaté, až skoro neprirodzene rovné. Žiadne čarovníkové hrče ako na starej sosne. Žiadne smolou uslzené oči senkov po ulomených vetvách na kmeni jedle. Kľukaté jazvy po úderoch bleskov na topoľoch... Nič také.

Duša veveričky má veľký priestor ťahajúci sa viac do šírky ako do výšky. Keď dôjdu oriešky tu, tak šup na iný kmeník, lebo tam sa zdajú chutnejšie. A v srdci neustála nádej, že na niektorej vetvičke budú aspoň tri zázračné oriešky Popolušky, keď bez práce cinknú do nosa koláče. Výlučne východná časť kriačiny sľubuje takéto zázraky. Vysoké dôchodky na úkor terajších mladých a všeličo iné. To je vnútorné nastavenie človeka čakajúceho na aktualizácie.

Jeden mladý človek, skaut mi hovoril, že sa na fóre bavia o Hitlerovi a že to nebol len zlý chlapík, veď postavil diaľnice, krajina sa ekonomicky rozbehla, koľko inovácií vzniklo. Hovoril to so zanietením ešte nepopísaného mladého listu papiera. Toto počul a páčilo sa mu to.

Len sa snažím pochopiť, ako nejaký ústavný činiteľ môže ísť položiť veniec na hrob Gustáva Husáka a hneď nato v prítomnosti biskupa vzdať hold a hovoriť o Jánovi Chryzostomovi Korcovi. Zdieľať

Tak som mu hovoril, lebo chcel počúvať, o popradskej vlakovke, kde istého dňa v marci naložili vyše tisíc dievčat do dobytčích vagónov. Dievčat presne takých, ako sú jeho spolužiačky, ktorým sa nesmelo potajomky pozerá na kolená. A len preto, že boli zo židovských rodín, tak ich skoro všetky zavraždili. A ešte všeličo iné som mu povedal. Na konci sa zamyslel a povedal: „Aha, tak takto to bolo, tak ten Hitler bol fakt zlý človek.“ Kývol plecami a prešli sme na inú tému.

Tak som sa ho spýtal: „To ako nebudeš bojovať za svoj predchádzajúci názor?“ Začudovane sa pozrel: „Nie, keď to ty hovoríš, verím ti a ASI je to tak.“ Moja aktualizácia zaplátala dieru. Ale v tom ASI som počul, že môže pokojne prísť iná aktualizácia a potom to ASI bude znieť zasa ináč.

Drahá čitateľka alebo čitateľ, čo je pointa? Len sa snažím pochopiť, ako nejaký ústavný činiteľ môže ísť položiť veniec na hrob Gustáva Husáka a hneď nato v prítomnosti biskupa vzdať hold a hovoriť o Jánovi Chryzostomovi Korcovi a o nejakých paradoxoch doby, keď síce obaja sedeli v rovnakom type väzenia, ale ten prvý bol predtým a aj potom súčasťou agresívneho prenasledovania toho druhého a sveta, ktorý reprezentoval. 

A že to nám kresťanom a väčšine tohto národa vôbec nevadí a že ani takýto paradox prítomnej chvíle nevedie k prehodnoteniu našich sympatií voči tomu ústavnému činiteľovi a svetu, ktorý reprezentuje. 

Pochopil som to. Je to jednoduché. Lebo sme ľudia stromového typu a ľudia húštinového typu. A zriedkavo máme odvahu zobrať svoju dušu vyzbrojenú schopnosťou vznášať sa a preplachtiť ako tie veveričky poletuchy z rýchlorastúcej liesky na stáročnú limbu.

Viem, lieskovce chutia po rozkoši a oriešky limby viac po kadidle... V tom to asi bude.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.