Pápež, biskupi a Donald Trump II. Potraty, Čína, migranti či Ukrajina. Kde to môže fungovať a kde skôr škrípať?

„Obaja sú proti životu, či už ten, kto vyhadzuje migrantov, alebo ten, kto zabíja deti.“ Tieto slová zazneli z úst pápeža Františka v polovici septembra počas spiatočného letu z jeho 12-dňovej cesty v Juhovýchodnej Ázii. 

Na brífingu s novinármi na palube lietadla bola reč o blížiacich sa prezidentských voľbách v USA, a hoci František nemenoval Trumpa ani Harrisovú, všetkým bolo zrejmé, koho má na mysli v tomto nezvyčajne priamom politickom komentári. 

Pontifex ešte odporučil katolíckym voličom v USA, aby si pri hlasovaní vybrali „menšie zlo“.

Dnes už vieme, ako zhruba katolíci volili. 

Podľa exit pollu, ktorý zverejnil americký denník The Washington Post hneď po voľbách, si Trumpa vybralo 56 percent katolíkov, kým Harrisová u nich získala iba 41 percent.

Rozdiel bol ešte výraznejší u protestantov a pri iných kresťanských denomináciách. V tejto skupine získal Trump podľa exit pollu až 62 percent hlasov.

Podľa iného prieskumu VoteCast z dielne agentúry AP dosiahol Donald Trump pri svojom tohtoročnom víťazstve lepšie výsledky medzi katolíkmi ako pred štyrmi rokmi, keď prehral s katolíkom Joeom Bidenom.

Tento prieskum pripisuje Trumpovi podporu 54 percent katolíckych voličov v porovnaní so 44 percentami pre viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Nárast v prospech Trumpa oproti roku 2020 bol podľa VoteCast výrazný v Severnej Karolíne, na Floride a v Texase.

Americkí katolíci si teda vybrali „menšie zlo“, ak by sme chceli pokračovať v rétorike, ako ju nastavil pápež František. Jeho vzťah s Donaldom Trumpom nebol v rokoch 2016 – 2020 ideálny, možno si spomenúť na ich spoločnú fotografiu z osobnej audiencie vo Vatikáne v máji 2017, kde bola reč tela pápeža Františka celkom jednoznačná. 

Aj preto azda nikto nečaká, že sa argentínsky pápež bude s gratuláciami Trumpovi pri znovuzvolení ponáhľať. 

Ako však upozorňuje americký vatikanista John Allen Jr., vo všeobecnosti platí, že pápeži neposielajú oficiálne posolstvá novým americkým prezidentom až do ich inaugurácie. 

Precedens porušenia tohto zvyku urobil pápež Benedikt XVI., keď poslal blahoprajný list Barackovi Obamovi hneď po jeho zvolení v novembri 2008. 

V prípade Trumpovho prvého víťazstva v roku 2016 František počkal na deň inaugurácie a až potom napísal novému americkému lídrovi.

Donald Trump s manželkou Melaniou a dcérou Ivankou pózujú s pápežom Františkom v máji 2017. Foto: TASR/AP

Kardinál Parolin: S Čínou pokračujeme bez ohľadu na reakcie z Ameriky

Hoci pápežov názor na výsledok amerických volieb zatiaľ nepoznáme, celkom výživné vyjadrenie poskytol vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Ten komentoval výsledok volieb na pôde Gregoriánskej univerzity, ktorú navštívil v rámci jednej konferencie. 

Parolin na brífingu s novinármi vyjadril nádej, že Trump „naozaj ukončí vojny. Hoci ani on nemá čarovný prútik, chce to veľa pokory“.

Novinári od štátneho sekretára žiadali vyjadrenie k Trumpovmu prísľubu, že v prípade víťazstva dôjde k najväčšej masovej deportácii nelegálnych prisťahovalcov z Latinskej Ameriky. Kardinál Parolin pripomenul, že Svätá stolica je za „múdru politiku voči migrantom, a teda takú, ktorá nezachádza do týchto extrémov“. Hovoril aj o potrebe vyriešiť vec „humánnym spôsobom“.

Rozdielny prístup môže vo vzťahoch Trump – Vatikán pokračovať pri téme vzťahov s Čínou.

Bol to totiž Trumpov vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorý v roku 2020 ostro kritizoval dohodu medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou o vymenúvaní biskupov.

„Vatikán by ohrozil svoju morálnu autoritu, ak by dohodu obnovil,“ vyjadril sa Pompeo v Ríme pred stretnutím s Parolinom, bolo to v čase tesne pred obnovením dvojročnej neverejnej dohody, ktorá bola prvý raz podpísaná v roku 2018.

Novým ministrom zahraničia v Trumpovej administratíve bude zrejme Marco Rubio, ktorý presadzuje tvrdú zahraničnú politiku voči Číne, Iránu a Kube. Vatikán minulý mesiac oznámil ďalšie obnovenie dohody s Čínou, tentoraz dokonca na štvorročné obdobie. 

Kardinál Parolin minulý týždeň pred novinármi obhajoval predĺženie dohody. „Dialóg pokračuje, síce malými krokmi, ale pokračuje. Takže potvrdzujeme túto líniu bez ohľadu na reakcie, ktoré môžu prísť aj z Ameriky,“ vravel a dodal, že záujem Svätej stolice o Čínu „je v podstate cirkevný“, preto je potrebné „vymaniť sa z politickej koncepcie, ktorá je možno prítomná v mnohých hodnoteniach vlád a krajín“.

Za spoločnú tému s americkou vládou považuje Parolin ochranu života a v tejto súvislosti odporúča realizovať „spoločnú politiku“, ktorá sa snaží „zjednotiť konsenzus“ a „nestane sa opäť politikou polarizácie a rozdelenia“. 

Podľa kardinála Parolina vždy „existujú prvky, ktoré nás zbližujú, a prvky, ktoré nás možno odlišujú, ktoré nás vzďaľujú. Bude to príležitosť viesť dialóg a pokúsiť sa spoločne nájsť nové body konsenzu, vždy v prospech spoločného dobra a svetového mieru“.

Nové body konsenzu sa môžu týkať prípadného upokojenia situácie na Ukrajine. Najmä ak sa Trump pričiní o nejakú formu mieru či prímeria. Keďže František od začiatku ruskej invázie volá po okamžitom ukončení vojny, môže nájsť v americkom lídrovi nové sympatie. Lebo ďalšie témy dávajú tušiť skôr konflikt. 

Prvé kroky novej administratívyTrump je pri nomináciách tentoraz veľmi dobre pripravený. Zo svetového diania sa nestiahne

Ján Cipár 

Slová kardinála Parolina k výsledkom amerických volieb komentoval Massimo Franco v denníku Corriere della Sera. „Zvolenie Donalda Trumpa oživilo staré prízraky vo vzťahu medzi Bielym domom a Svätou stolicou, najmä v otázkach Číny a prisťahovalectva,“ napísal publicista. 

Podľa Franca možno vyjadrenie Parolina o čínskej dohode považovať za preventívny krok v súvislosti s útokom, ktorý by mohol novú americkú administratívu viesť proti stratégii pápeža Františka smerom k režimu Si Ťin-pchinga. 

Takisto sa môže ukázať problém s prístupom k migrácii. Franco tvrdí, že hoci si vo Vatikáne neželali víťazstvo Kamaly Harrisovej, najmä pre jej propotratové postoje, s katolíkom Joeom Bidenom „boli vzťahy viac než srdečné“.

Teraz prichádza Trump, ktorý chce zastaviť „inváziu“ Latinskoameričanov a zvýrazniť ekonomický stret s Čínou, čo sú témy, ktoré pápež nechce ani nemôže podporiť. Tieto aspekty navyše podľa Franca pretínajú vzťah s americkými katolíkmi, ktorých príspevok k návratu republikánskeho kandidáta do Bieleho domu bol veľmi dôležitý. 

Optimistickejší pohľad má taliansky jezuita Antonio Spadaro, ktorý je podsekretárom vatikánskeho Dikastéria pre kultúru. Pápežov blízky poradca sa po voľbách vyjadril, že známe protiklady medzi Františkom a Trumpom v mnohých otázkach nemusia byť prekážkou v dialógu.

„Svätá stolica nikdy nerozdeľovala svet na dobrých a zlých, pričom tým druhým zatvárala dvere a tým prvým ich otvárala na budovanie politických spojenectiev,“ povedal Spadaro pre talianske tlačové agentúry.

„Katolíci v Spojených štátoch ani nikde inde nemajú homogénnu stranícku príslušnosť alebo politické presvedčenie,“ povedal. „Dialóg a diplomacia sú užitočné práve na budovanie mostov a búranie múrov,“ povedal Spadaro.

Americkí biskupi: Počkáme a uvidíme

Nechajme teraz Vatikán bokom a zostaňme v Spojených štátoch. Aké reakcie vyvolalo jeho víťazstvo medzi tamojšími biskupmi? 

Už spomínaný Massimo Franco trefne pripomína, že americký episkopát je dlhodobo rozdelený medzi „demokratov“ a „republikánov“. Napriek tejto polarizácii sa javí, že pri biskupoch ako celku vystupuje navonok skôr konzervatívnejšia tvár katolicizmu. 

Dôkazom je aj fakt, že hoci si pápež František vyberá za kardinálov spomedzi amerických biskupov takých, čo viac inklinujú k jeho témam, samotní biskupi v USA si napríklad za šéfa biskupskej konferencie vybrali vojenského ordinára a konzervatívca Timothyho Broglia. 

Ten bezprostredne po voľbách vyzval na jednotu a modlitbu. Pre Vatican News deň po voľbách poskytol rozhovor, v ktorom zdôraznil význam demokracie a pripomenul, že Katolícka cirkev zostáva apolitická. Vyjadril pripravenosť spolupracovať s novozvolenými predstaviteľmi na podpore spoločného dobra a dôstojnosti každého človeka.

„Ako národ obdarený mnohými darmi sa musíme starať aj o ľudí za našimi hranicami a ochotne ponúknuť pomoc všetkým,“ povedal predseda biskupskej konferencie, v rozhovore vravel aj o „podpore dôstojnosti ľudskej osoby, najmä najzraniteľnejších, vrátane nenarodených, chudobných, cudzincov, starších a chorých ľudí a migrantov“.

V reakcii na otázku o prioritách biskupov na najbližšie obdobie uviedol Broglio ako prvú tému ochranu života (from womb to tomb), potom pomoc chudobným a aj migráciu.

„Okrem toho sme sa ako biskupi už desaťročia zasadzovali za reformu imigračných zákonov v tejto krajine. Toto je naozaj čas, keď dúfam, že sa podarí niečo urobiť, aby sa napravil nefunkčný systém a aby sa pokúsil lepšie reagovať na potreby ľudí. 

S tým by sa spájala aj naša zodpovednosť pomôcť tým národom, z ktorých ľudia migrujú, pretože často migrujú v dôsledku chudoby a iných ťažkých situácií vo svojich domovských krajinách. Pravdepodobne najproduktívnejším spôsobom, ako to zmeniť, by bolo pomôcť týmto krajinám zlepšiť ich vlastný osud,“ uviedol. 

Donald Trump s J. D. Vanceom na volebnom večierku vo floridskom Palm Beach Convention Center 6. novembra 2024. Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci

Americký portál The Pillar napísal, že diplomatický jazyk arcibiskupa Broglia silno kontrastuje s tým, čo sa udialo pred štyrmi rokmi. 

Vtedajší predseda biskupskej konferencie arcibiskup Jose Gomez z Los Angeles vydal ráno v deň inaugurácie prezidenta Joea Bidena vyhlásenie, v ktorom varoval, že program nastupujúcej administratívy bude presadzovať „morálne zlo“ na viacerých frontoch.

Gomezovo vyhlásenie vyvolalo v cirkevných kruhoch polemiku, do ktorej sa zapojil aj Štátny sekretariát Svätej stolice, a chicagský kardinál Blase Cupich viedol skupinu biskupov, ktorí sa postavili proti „neuváženému vyhláseniu“.

The Pillar konštatuje, že viaceré aspekty Trumpovej politiky by mali dostať administratívu do konfliktu s biskupmi, a preto je namieste otázka, či bude Brogliovo vyhlásenie predzvesťou nového, umiernenejšieho tónu biskupov alebo ostré výmeny názorov prídu, keď sa nová vláda rozbehne.

Na túto otázku čiastočne odpovedajú nové vyhlásenia čelných predstaviteľov amerického episkopátu. 

Presne týždeň po volebnom dni sa v Baltimore stretli americkí biskupi na jesennom plenárnom zasadnutí. V utorok pred médiami vystúpil šéf biskupskej konferencie arcibiskup Broglio spolu s dvoma biskupmi – s Markom Seitzom, ktorý je v rámci americkej biskupskej konferencie predsedom komisie pre migrantov, a takisto s biskupom Michaelom Burbidgeom, ktorý je na čele pro-life komisie.

Podľa vyjadrení trojice biskupov zvolia americkí pastieri voči Trumpovi stratégiu „počkáme a uvidíme“, pokiaľ ide o avizované sľuby, že uskutoční masové deportácie nelegálnych prisťahovalcov. 

Zároveň tvrdia, že sú pripravení dôrazne vystúpiť, ak Trump skutočne presadí kontroverzný návrh spôsobom, ktorý podkopáva ľudskú dôstojnosť.

Biskup Seitz, ktorý je na čele diecézy El Paso, sa ohradil proti snahe miestnej vlády v Texase obmedziť katolícku službu migrantom v jeho diecéze. V utorok povedal, že biskupi sú „znepokojení“ Trumpovou imigračnou rétorikou v rámci predvolebnej kampane, ale že „nechcú predbiehať“ administratívu skôr, ako oznámi svoje konkrétne plány. 

Arcibiskup Broglio zdôraznil, že hoci biskupi nepodporujú nelegálne prisťahovalectvo, trvajú na tom, aby o tých, ktorí prichádzajú do krajiny, bolo postarané, pretože „predstavujú Krista“ v chudobných. 

Vedenie biskupskej konferencie sa vyjadrilo aj k potratom. Hoci Donald Trump naznačil, že nie je otvorený obmedzeniu potratov na federálnej úrovni, biskup Burbidge zodpovedný za pro-life agendu povedal, že je „mierne optimistický“ v tom, že pro-life hnutie nájde „počúvajúce ucho“ na podporu iniciatív, ktoré sú zamerané na podporu matiek, nenarodených detí či rodinného života. 

Nový líder cirkvi v USAZavelí Broglio do boja proti Bidenovi alebo upokojí rozhádaných biskupov?

Pavol Rábara

Portál The Pillar považuje za pravdepodobné, že tón biskupov smerom k Trumpovej vláde bude odlišný. 

Jedným z faktorov je, že Trump na rozdiel od Bidena nie je katolík, takže biskupi nemusia riešiť rozpor niektorých jeho názorov s obsahom katolíckej viery a morálky.

Na druhej strane, katolíkom je Trumpov nastupujúci viceprezident J. D. Vance. Ten sa verejne vyjadril za právnu ochranu prístupu k potratovému lieku mifepriston, ktorý je podľa biskupskej konferencie príčinou „viac ako polovice potratov v USA“. 

J. D. Vance v auguste povedal aj slová o tom, že „to, že Katolícka cirkev niečo učí, neznamená, že to ako zákonodarca musíte nevyhnutne presadiť do verejnej politiky“.

Napriek rozdielom medzi katolíckymi biskupmi a dvojicou Trump – Vance je možné, že rétorika vedenia episkopátu bude iná aj z toho dôvodu, že Broglio je iným typom predsedu konferencie, ako bol Gomez. 

„Má iné zázemie, dlhé roky pracoval vo vatikánskej diplomacii, teda v rezorte, ktorý pred štyrmi rokmi najviac rozrušilo Gomezovo posolstvo v deň inaugurácie,“ napísal Pillar. 

Aj samotná biskupská konferencia USA sa za posledné roky zmenila a sporné veci viac rieši za zatvorenými dverami. 

Keď však nová Trumpova administratíva začne realizovať svoj program, mnohí budú sledovať, ako priamo sú biskupi pripravení kritizovať kroky, ktoré urážajú život alebo ľudskú dôstojnosť.