Sýrsko-malabarská cirkev v Indii Správnym smerom

Sýrsko-malabarská cirkev v juhozápadnej Indii je s približne tromi miliónmi príslušníkov druhou najväčšou východnou katolíckou cirkvou.

Liturgický spor, ktorý túto cirkev zamestnával celé desaťročia, možno pochopiť len so zreteľom na latinizáciu, ktorá sa začala po Diamperskej synode v roku 1599. Táto synoda, ktorú Rím nikdy nepotvrdil, nútila Tomášových kresťanov, ku ktorým sa počítali sýrsko-malabarskí kresťania, do únie s Rímom. Čoskoro potom portugalskí biskupi (1599 – 1657) a talianski karmelitáni (1661 – 1887) zaviedli silne latinizovanú formu východosýrskej anafory (eucharistickej modlitby) apoštolov Addaiho a Mariho. Do sýrčiny bolo preložených aj viacero latinských liturgických textov, ktoré sa používali až do Druhého vatikánskeho koncilu.

Najneskôr od konca 19. storočia sa medzi duchovnými šírila hlboká nespokojnosť s latinizáciou ich cirkvi. V reakcii na iniciatívu vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi začali oživovať pôvodné liturgické formy. V roku 1960 bol vydaný liturgikon s Anaforou svätých apoštolov v sýrčine a v roku 1962 nasledoval preklad do drávidského jazyka malajálamčina.

V októbri 1966 sa Konferencia katolíckych biskupov Indie (CBCI) rozhodla nariadiť „komplexnú a systematickú“ liturgickú obnovu, o ktorú sa usiloval Druhý vatikánsky koncil. Nasledovala fáza „liturgickej anarchie“. Boli vydané rôzne liturgické texty – niektoré na skúšku, iné bez povolenia alebo s „indickými“ či skôr hinduistickými znakmi. Žiaľ, väčšina textov neprihliadala na liturgického ducha a symboly kresťanského Východu.

Nové smernice pre rímsku omšu z roku 1969 potom uprednostňovali formu slávenia omše, pri ktorej je kňaz obrátený k ľudu (versus populum), a táto forma sa čoskoro objavila aj v sýrsko-malabarských liturgiách. Tento latinský zvyk sa čoskoro začal vo viacerých eparchiách považovať za normu spolu s množstvom ďalších požiadaviek. Pokusy o obnovenie východného zvyku tieto eparchie odmietali. To viedlo ku kontroverziám.

Východosýrsky verzus latinský rítus

Sýrsko-malabarskú cirkev tvorí 35 eparchií na celom svete, z toho päť archieparchií: Ernakulam-Angamaly, Changanacherry, Trichur, Thalassery a Kottayam. Liturgický spor má korene v preťahovaní sa medzi dvoma archieparchiami: Changanacherry a Ernakulam-Angamaly.

Prvá spomenutá uprednostňuje tradičnejšiu východosýrsku liturgiu (ad orientem) a druhá spomenutá liberálnejší prístup v súlade s liturgickými reformami Druhého vatikánskeho koncilu (versus populum). Nejde len o orientáciu kňaza, ale aj o to, či má Sýrsko-malabarská cirkev obnoviť aj ďalšie stratené východosýrske prvky alebo si má ponechať latinské prvky, ktoré sa počas viac ako 400 rokov vkradli do východnej liturgie.

V roku 1992 získala Sýrsko-malabarská cirkev postavenie väčšej arcibiskupskej cirkvi. Rím si dočasne vyhradil právo menovať biskupov. Rím spočiatku pozorne sledoval liturgické experimenty a dával pozor na búrlivé diskusie o reformách v Indii. V roku 1998 však boli tieto obmedzenia zrušené a jurisdikcia bola prenesená: Sýrsko-malabarská cirkev dostala slobodu sama uskutočňovať liturgické reformy.

V novembri 1999 sa zišla sýrsko-malabarská synoda. Dohodla sa na kompromise, ktorý sa stal známy ako „jednotná forma slávenia“. Synoda stanovila, že od začiatku liturgie až po eucharistickú modlitbu má kňaz byť otočený smerom k ľudu (versus populum), potom počas eucharistickej modlitby až po sväté prijímanie tvárou k oltáru (ad orientem), a po svätom prijímaní až do konca znovu versus populum.

Tento návrh schválila Kongregácia pre východné cirkvi a prijala ho synoda Sýrsko-malabarskej cirkvi. Diskusie však pokračovali. V roku 2017 dvanásť biskupov zverejnilo svoje odmietnutie tohto návrhu, ktoré synoda odignorovala tvrdením, že rozhodnutie bolo jednomyseľné.

Väčší arcibiskup kardinál George Alencherry v okružnom liste 28. augusta 2021 predstavil revidovanú verziu a nariadil, aby sa od 28. novembra 2021 dodržiavala príslušná „jednotná forma slávenia“. Okamžite po zverejnení sa odporcovia slávenia ad orientem obrátili na Vatikán, aby pozastavil zavádzanie tohto rozhodnutia do praxe. Niektoré ďalšie eparchie požiadali o viac času a následne dostali pokyn zaviesť novú formu najneskôr do Veľkej noci 2022. Ostatné eparchie sa však novou smernicou riadili od novembra 2021.

Kňazi archieparchií Ernakulam-Angamaly a Trichur a eparchií Iringalakuda, Palghat a Tamarassery požiadali Rím o dišpenz. Zároveň vyzvali sýrsko-malabarskú synodu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Rím 10. decembra 2021 zamietol túto žiadosť a vydal nariadenie, aby sa dodržiavali liturgické smernice schválené synodou. Archieparchia Trichur a tri eparchie sa teraz riadili nariadením z Ríma, avšak archieparchia Ernakulam-Angamaly sa vzoprela.

Situácia sa vyostrila v roku 2022. Pápež František 25. marca 2022 poslal príslušníkom archieparchie Ernakulam-Angamaly list s „otcovským napomenutím, aby sa okamžite pridŕžali synodálneho rozhodnutia o forme slávenia“. 

Piateho apríla 2022 sa stretli biskupi Sýrsko-malabarskej cirkvi, aby prerokovali túto záležitosť. Ostatní biskupi a kňazi súhlasili, že sa budú riadiť synodálnym rozhodnutím. Avšak 26. júla 2022 sa apoštolský administrátor arcibiskup Antony Kariyil a väčšina kňazov archieparchie Ernakulam-Angamaly rozhodli pokračovať v slávení celej liturgie versus populum v rozpore so synodálnym rozhodnutím.

Vtedy Rím rázne zasiahol a arcibiskup Kariyil musel odstúpiť. Rím 31. júla 2022 vymenoval za apoštolského administrátora archieparchie Ernakulam-Angamaly Mar Andrewa Thazhatha, arcibiskupa Trichuru. Jeho úsilia však stroskotali. Preto pápežský nuncius Leopoldo Girelli prišiel 6. decembra 2023 na letisko v Cochine, predvolal si kardinála Georgea Alencherryho a odovzdal mu dva listy.

V nasledujúci deň kardinál Alencherry a arcibiskup Thazhath odstúpili. Biskup Bosco Puthur bol vymenovaný za apoštolského administrátora archieparchie Ernakulam-Angamaly a arcibiskup Sebastian Vaniyapurackal za administrátora Sýrsko-malabarskej cirkvi.

Nová hlava Sýrsko-malabarskej cirkviPápež potvrdil zvolenie 67-ročného biskupa Rafaela Thattila

Pavol Rábara

Pápež František opätovne požiadal kňazov archieparchie Ernakulam-Angamaly, aby od Vianoc 2023 slávili liturgiu podľa smerníc synody. Na vyjadrenie svojho protestu 12. decembra 2023, v deň 100. výročia založenia eparchie, 400 kňazov archieparchie Ernakulam-Angamaly slávilo eucharistickú bohoslužbu na pôde kolégia – tvárou k ľudu, teda versus populum.

Ôsmeho januára 2024 synoda zvolila Rafaela Thattila za väčšieho arcibiskupa, intronizovaný bol 11. januára 2024. Desiateho júna 2024 na pápežovo nariadenie sýrsko-malabarská synoda vydala posledné varovanie, aby sa od 3. júla 2024 slávila jednotná liturgia. Synoda varovala, že každý kňaz, ktorý sa nepodriadi, bude suspendovaný od slávenia liturgie a sviatostných obradov.

Šestnásteho júna 2024 sa v chrámoch čítal okružný list od väčšieho arcibiskupa. V chrámoch, kde mala väčšinu skupina povstalcov, došlo k násilným scénam. V Edappally vyhodili pastiersky list do smetí, v Elamkulame ho verejne spálili. V Bazilike Svätej Márie sa dve skupiny dostali do potýčok, čo si vynútilo zásah polície na obnovenie poriadku. 

Vo viacerých chrámoch sa list ani nečítal. Dvadsiateho júna 87 kňazov eparchie Irinjalakuda poslalo synode list, v ktorom odmietli jednotnú liturgiu a vyzvali na referendum. Päť biskupov Sýrsko-malabarskej cirkvi sa 24. júna vyslovilo proti prijatiu disciplinárnych opatrení voči kňazom, ktorí po 3. júli naďalej nerešpektovali liturgiu synody. 

Vrchný arcibiskup potom zmenil taktiku. Žiadal, aby sa v nedeľu a vo sviatky slávila aspoň jedna liturgia podľa nariadenia synody. Toto bolo prijaté ako predbežná dohoda. Podľa tejto dohody sa 3. júla slávila liturgia synody v 250 chrámoch (z 321) archieparchie Ernakulam-Angamaly.

Táto kontroverzia teda ešte nie je úplne vyriešená. Značný počet kňazov archieparchie rázne odmieta uznať porážku. Spor o symbolické liturgické gesto sa zmenil na organizovanú vzburu proti vedeniu cirkvi i proti autorite Ríma.

Pôvodne publikované v časopise Herder Korrespondenz Special. Preložil o. Ján Krupa.