Zo sveta pravoslávia Fínska pravoslávna cirkev si zvolila nového prímasa

Fínska pravoslávna cirkev si zvolila nového helsinského arcibiskupa a súčasne prímasa Fínska. V monastieri Valamo sa 28. novembra cirkevné zhromaždenie duchovných a laikov rozhodlo pre ouluského metropolitu Eliu. Od roku 2001 viedol fínske pravoslávie helsinský arcibiskup Leo.

Elia sa pred fínskymi médiami jasne vyjadril, že sa stotožňuje s postojom svojho predchodcu voči Ruskej pravoslávnej cirkvi. Odsúdil podporu vojnovej politiky ruského prezidenta Vladimira Putina zo strany Moskovského patriarchátu. Kritizoval aj Srbskú pravoslávnu cirkev pre jej úzke vzťahy s Moskvou.

Fínska pravoslávna cirkev má autonómne postavenie v rámci Konštantínopolského ekumenického patriarchátu. Voľbu nového fínskeho prímasa musí potvrdiť Ekumenický patriarchát. Preto metropolita Elia vycestoval do Istanbulu, kde sa zúčastnil na oslavách sviatku svätého Andreja. Následne jeho voľbu potvrdila Svätá synoda Ekumenického patriarchátu.

Intronizácia arcibiskupa nového helsinského arcibiskupa a prímasa sa uskutoční v nedeľu 15. decembra v helsinskej pravoslávnej Katedrále Zosnutia presvätej Bohorodičky.

Fínska pravoslávna cirkev je spolu s Evanjelicko-luteránskou cirkvou Fínska jednou z dvoch národných cirkví v krajine, ktoré sú zakotvené vo fínskej ústave.

Hoci pravoslávne kresťanstvo je vo východnom Fínsku zakorenené už po stáročia, pravoslávna cirkev s približne 60 000 členmi tvorí len asi 1,1 % obyvateľstva Fínska.

Po vyhlásení fínskej nezávislosti v roku 1917 sa Fínska pravoslávna cirkev odtrhla od Ruskej pravoslávnej cirkvi a stala sa v roku 1923 autonómnou cirkvou pod Konštantínopolským patriarchátom. V rámci „derusifikácie“ začala používať gregoriánsky kalendár.

Už od roku 1935 smie Fínska pravoslávna cirkev, rovnako ako Evanjelicko-luteránska cirkev Fínska, vyberať cirkevnú daň. Pravoslávna cirkev vo Fínsku je rozčlenená na tri biskupstvá: Helsinki, Karélia a Oulu. Až do vyhlásenia fínskej nezávislosti boli pravoslávni prímasi ruskej národnosti. Po roku 1923 sú nimi výlučne Fíni.

Cirkvi sú proti plánovanému zákazu bohoslužieb v obytných domoch v Rusku

Náboženské komunity v Rusku kritizujú návrh zákona, ktorým by sa zakázalo slávenie bohoslužieb v obytných domoch. Svoje obavy vyjadrila aj katolícka Konferencia biskupov Ruska. Na mnohých miestach sa cirkevné obce musia stretávať v obytných domoch, lebo chýbajú chrámy, povedal hovorca katolíckej biskupskej konferencie Kirill Gorbunov.

„V mnohých ruských mestách neboli veriacim vrátené chrámy alebo boli počas sovietskej éry jednoducho zničené,“ vysvetlil hovorca. A okrem toho na niektorých miestach úrady dodnes nevydali povolenie na výstavbu nového chrámu alebo farnosť na to nemá peniaze. 

„Katolícki biskupi sa stotožňujú s obavami ostatných kresťanských konfesií a majú v úmysle písomne oznámiť svoj pohľad zákonodarcom,“ pokračoval Gorbunov. Hovorca zároveň priznal, že občas dochádza ku konfliktom s obyvateľmi obytných domov: „Sú presvedčení, že v obytných domoch sa stretávajú len sekty a že všetky ozajstné cirkvi majú svoje vlastné budovy.“

Návrh zákona v októbri predložila Dume, dolnej komore parlamentu, malá frakcia Nový ľud, ktorá je blízka Kremľu. Navrhuje zmeny v zákone „o slobode svedomia a náboženského vyznania“. Majú sa výrazne obmedziť náboženské obrady a verejné bohoslužby v obytných domoch. Podľa dôvodovej správy zhromažďovanie veľkého počtu cudzincov a nelegálnych prisťahovalcov zvyšuje bezpečnostné riziko v obytných domoch. Hovorí sa o zhoršenej kriminálnej situácii, obavách obyvateľov a porušovaní protipožiarnych predpisov.

Proti návrhu zákona zatiaľ najvýraznejšie protestovali adventisti a ďalšie protestantské spoločenstvá, ale aj predstavitelia islamu. Kritika prišla aj od vedúcej Právneho oddelenia Ruskej pravoslávnej cirkvi, igumenky Ksenije Černegovej. Upozornila, že návrh zákona v súčasnej podobe zakazuje ruským pravoslávnym duchovným podávať sväté prijímanie a vysluhovať pomazanie chorých a iné náboženské obrady v domácnostiach na žiadosť veriacich. Nový zákon by sa dotkol napríklad ťažko chorých a umierajúcich. A museli by sa zatvoriť pravoslávne kaplnky v obytných domoch.

Vedúca Právneho oddelenia Moskovského patriarchátu požaduje revíziu návrhu. Avšak stotožňuje sa s námietkami navrhovateľov voči vykonávaniu náboženských obradov v bytoch „skupinami migrantov, ktoré nemajú štatút právnickej osoby“. Takisto vníma riziko konfliktov v obytných budovách.

Zatiaľ nie je jasné, ako to bude ďalej s kontroverzným návrhom zákona. Podľa oficiálnych údajov propodnikateľská a modernistická strana Nový ľud dostala vo voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 5,3 % hlasov a prvý raz získala poslanecké kreslá. Nemecký inštitút pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti predpokladá, že táto strana vznikla z iniciatívy Kremľa v roku 2020 „s cieľom nasmerovať nespokojnosť obyvateľstva do kontrolovaného straníckeho systému“.

Patriarcha zdôraznil význam Kosova pre srbskú cirkev

Srbský patriarcha vyzval na väčšiu ochranu duchovného a kultúrneho dedičstva Srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove.

Porfirije tak urobil pri otvorení výstavy pri príležitosti 20. výročia zapísania srbského pravoslávneho monastiera Visoki Dečani do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Výstavu v parížskom ústredí UNESCO zorganizovalo srbské ministerstvo kultúry v spolupráci s kosovskou eparchiou Raška a Prizren.

Srbský patriarcha zdôraznil duchovný a kultúrny význam monastiera Visoki Dečani, ktorý sa nachádza v Kosove. Je to „maják viery a odolnosti“, najmä v ťažkých časoch.

Porfirije povedal, že chrámy a monastiere ako duchovné svätyne nikdy nie sú obmedzené na národy. Práve naopak. Majú význam pre celé ľudstvo.

Kosovo-Metohija je Srbmi považované za historické jadro Srbskej pravoslávnej cirkvi. Metohija označuje „monastiersku krajinu“ na západe Kosova. Patriarcha zdôraznil, že Kosovo a Metohija nie sú len geografické, ale skôr duchovné pojmy.

Výstava oceňuje aj zaradenie ďalších troch srbských pamiatok v Kosove a Metohiji do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v ohrození: patriarchátu Peč, monastiera Gračanica a Katedrály Bohorodičky Ljevišskej.

O tieto monastiere a chrámy, ktoré napriek protestom kosovských úradov zostali v zozname svetového dedičstva UNESCO v ohrození, sa v minulosti viackrát viedli rozsiahle spory. Kosovo márne žiadalo UNESCO o vyškrtnutie štyroch pamiatok zo zoznamu ohrozených pamiatok a o ich označovanie ako „kosovské“.

Monastiere a ljevišská katedrála sú pamiatkami svetového dedičstva UNESCO od roku 2004 a na zozname ohrozeného dedičstva sú od roku 2006.

Podľa správy Srbského patriarchátu je srbské kultúrne dedičstvo v Kosove a Metohiji naďalej značne ohrozené. V rokoch 2023 a 2024 bolo zaznamenaných 31 prípadov vandalizmu a znesvätenia, čo podčiarkuje naliehavú potrebu ochrany.