Správa o náboženskej slobode vo svete Konvertovať na islam v Egypte je otázkou niekoľkých hodín, cesta späť je takmer nemožná

Počet prenasledovaných kresťanov stále rastie a stav náboženskej slobody sa za posledné desaťročie nezlepšil „takmer v žiadnom regióne sveta“, uviedol minulý týždeň bývalý generálny tajomník Svetovej evanjelickej aliancie a prezident Medzinárodného inštitútu pre náboženskú slobodu Thomas Schirrmacher.

Takto sa vyjadril pri príležitosti berlínskeho vydania ročeniek Náboženská sloboda 2024 a Prenasledovanie a diskriminácia kresťanov 2024.

Diktátori sa učia od diktátorov

Schirrmacher uviedol, že zvýšenie množstva výskumu v tejto oblasti viedlo k väčšiemu povedomiu v nej. „Dnes vieme oveľa viac ako pred desiatimi rokmi a môžeme zaznamenávať a neutrálne analyzovať príbehy ľudí a fakty na celom svete,“ povedal.

Odborníci, ktorí zostavili tohtoročné ročenky, vyjadrili znepokojenie najmä nad vývojom situácie na Blízkom východe, ktorý má vplyv aj na Nemecko či Turecko. Znepokojuje ich aj útlak kresťanov v Číne, nové zákony proti rúhaniu v Indii a islamskom svete a stav náboženskej slobody v Rusku.

„Diktátori sa učia od iných diktátorov – boja sa náboženskej slobody a ľudských práv a aktualizujú svoje metódy na zastrašovanie kritikov alebo zakrývanie porušovania ľudských práv,“ uviedol Martin Lessenthin, spolueditor ročenky.

„Zdá sa, že čierne listiny politikov a obhajcov ľudských práv, ktoré zverejňujú informácie o životoch obetí a iných prenasledovaných ľudí, sa stali bežnou praxou. Súčasťou repertoáru sú aj vyhrážky, kriminalizácia, zneužívanie pátrania Interpolu, ako aj zákazy vstupu do krajiny,“ dodal.

Európa nie je bez problémov

Mnohé vlády vôbec nedodržiavajú medzinárodné zákony, ktoré majú zabezpečovať náboženskú slobodu, tvrdí Felix Böllmann z konzervatívnej právnickej aliancie ADF.

„V Indii, Pakistane a mnohých krajinách juhovýchodnej Ázie sa drakonické zákony proti konverzii bežne zneužívajú na útoky proti kresťanom. Výsledkom sú často útoky a násilie – či už zo strany štátu, alebo násilných davov,“ uviedol.

Böllmann však problémy vníma aj v Európe. Slobodné praktizovanie náboženstva na starom kontinente je podľa neho v ohrození v dôsledku zákonov o takzvaných nenávistných prejavoch, za ktoré bývajú považované aj pokojné vyjadrenia o kultúrno-etických témach.

„Ich odstrašujúci účinok podporuje autocenzúru a umlčuje ľudí, čo má vážne dôsledky na spoločenskú klímu, náboženské komunity a osobné presvedčenie. (...) Je veľmi dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo neakceptovalo porušovanie náboženskej slobody bez ohľadu na to, kde k nemu dochádza,“ povedal.

Pohľad Jána FigeľaNáboženská sloboda je lakmusovým testom všetkých ľudských práv

Ján Figeľ

Konvertovať je v Egypte takmer nemožné

Kamal Sido, konzultant pre Blízky východ v Spoločnosti pre ohrozené národy, povedal o kurdských kresťanoch na severe Sýrie, že sa cítia opustení západným svetom.

„Približne 1 200 z nich stále žije v stanoch a bohoslužby slávia v chatrči na území nikoho na severozápade Sýrie neďaleko Aleppa. V roku 2018 boli nútení utiecť pred tureckou armádou a jej islamistickými žoldniermi. Dokonca aj v ich stanoch na nich takmer denne útočí Turecko, a to aj bojovými dronmi,“ povedal.

Situácii kresťanov v Egypte sa zas venovala Lizzie Francisová, takisto z ADF. Prísne obmedzenia slobody prejavu a konverzií podľa nej vytvárajú „hroznú“ situáciu.

„Egypt sa tak stáva čoraz nepriateľskejšou krajinou pre kresťanov, ktorí chcú odovzdávať svoju vieru, alebo pre kresťanské rodiny, ktoré chcú chrániť svoje dcéry pred nútenými sobášmi so staršími moslimskými mužmi,“ uviedla.

Egyptské orgány činné v trestnom konaní podľa nej nekonajú efektívne, keď dôjde k útoku islamistických extrémistov na kresťanské komunity.

Ľudskoprávny aktivista Tamer Hannah dodal, že konverzia na islam v Egypte trvá iba niekoľko hodín, zatiaľ čo konvertovať na iné náboženstvo z islamu je takmer nemožné.

„Dokonca aj moslimskí konvertiti, ktorí sa chcú vrátiť ku kresťanstvu, čelia podľa islamského práva vážnym následkom vrátane hrozby smrti, ako to predpisuje ich výklad Koránu,“ uviedol.

Kto stojí za ročenkami

Medzinárodný inštitút pre náboženskú slobodu (IIRF), ktorý tieto ročenky pravidelne vydáva, vznikol v roku 2007 s cieľom podporovať slobodu vierovyznania akademickými prostriedkami, uvádza sa na jeho webovej stránke.

Inštitút má akademických a právnických partnerov na všetkých kontinentoch a pokúša sa posilniť akademický výskum tejto problematiky a informovanosť politikov a verejnosti o nej.

Spolu s ním na ročenkách pracuje aj Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (ISHR) a evanjelické organizácie nemecky hovoriacich krajín, ktoré sa zaoberajú témou náboženskej slobody.

Prenasledovanie kresťanovAj 30 rokov po vzniku Slovenskej republiky je náboženská sloboda v ohrození

Michal Považan