Slovo kňaza Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha

Priznám sa vám, že sa mi iba dosť podpriemerne pozdávajú také zjednodušené prístupy k Božiemu slovu, keď sa tvrdí, že všetko, čo Ježiš hovorí niekomu v evanjeliu, hovorí aj mne osobne. Nechápme sa zle, áno, verím, že jeho slovo je aj pre mňa.

Chcem len povedať, že vztiahnuť na seba každú časť evanjelia naraz by bolo celkom náročné na uskutočnenie; ako by to napríklad malo vyzerať, keby sme takto pristupovali k textu, kde Pán hovorí: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte“, no zároveň aj: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi? Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč“?

Je dobré mať vždy na pamäti, že mnohé Kristove slová, ako ich máme v evanjeliách, boli pre konkrétnych ľudí v konkrétnych situáciách: Ježiš týmto ľuďom poodhaľoval, ako ich situáciu vidia v nebi, a pretože to slovo je živé a jeho sila neexspirovala so zvukom poslednej slabiky, môže prehovoriť aj do mojej úplne originálnej situácie, v ktorej nikto iný nebol a v ktorej som nebol a nebudem už ani ja.

Preto sa môjho srdca môže dotknúť akýkoľvek úryvok a môžem na seba v nejakej rovine vztiahnuť napríklad aj slová: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“, hoci nie som žena a nikto sa práve do mňa nechystá hádzať kamene a okruhliaky. Pri takomto prístupe k Písmu sa treba mať na pozore pred nebezpečenstvom bezbrehého spiritualizovania a patetického alegorizovania, ale o tom možno inokedy.

Hrozí, že slobodu zatieni litera a zákon, že evanjelium, to príjemné jarmo a ľahké bremeno, vymeníme za bremená ťažké až neúnosné.Zdieľať

Aj slová, ktoré sú evanjeliovou staťou v západnom obrade na dnešnú nedeľu, zazneli úplne konkrétnej skupine ľudí: Ježiš ich povedal zástupom i svojim učeníkom. A predsa bez násilného navliekania textu na iný kontext môžeme povedať, že jeho aktuálnosť nezanikla s ich prvotnými adresátmi, nepominula ani vtedy, keď už generácie kresťanov nemali skúsenosť s tým, čo sú to modlitebné remienky a strapce na šatách. Tieto slová sú pre nás kresťanov ešte stále aktuálne. A to možno viac, ako by sme si chceli pripustiť.

Už sme videli, že Ježiš je v Matúšovom evanjeliu vykreslený ako nový Mojžiš: Kristus je Syn, ktorého Otec vyvádza z Egypta, aby vyslobodil jeho ľud z otroctva. Keď teda počúvame slová o Mojžišovom stolci, môžeme nemyslieť na nového Mojžiša a jeho katedru? Aj stolcu nového Mojžiša hrozí, že bude obsadený niečím alebo niekým iným ako Ježišom, vysloboditeľom, že slobodu zatieni litera a zákon, že evanjelium, to príjemné jarmo a ľahké bremeno, vymeníme za bremená ťažké až neúnosné.

Bolo by ľahko insitné tvrdiť, že žiadne pravidlá a zákony netreba. Nuž, túto zem obývajú ľudia s nedostatkami a so všetkým, čo z toho vyplýva, preto tu nejaké predpisy a dohody upravujúce spolužitie ľudských bytostí na zemskom povrchu budú vždy.

To platí aj o oblasti života, ktorá sa priamo týka našej viery v Krista. A tu si treba dávať veľký pozor, lebo začiatok konca nastáva vtedy, keď sa to, čo je druhoradé, stane prvoradým a keď sa zo zákonov, čo mali uľahčiť praktizovanie evanjelia, stane modla.

Keď máme v súčasnosti toľko foriem piatkového pokánia, prežívať drámu z toho, že v piatok dojem štvrtkový obed s mäsom, je symptóm, že z prostriedku sa stal cieľ a že je vo mne čosi priveľmi telesné.Zdieľať

Možno je to banálny príklad a určite už nie je taký pálčivý, no o to skôr pomôže pochopiť, čo chcem povedať: ako skutok pokánia sa vyvinula prax nejesť v bežné piatky pokrmy pripravené z teplokrvných živočíchov. Nie je to celkom preto, lebo vraj boli drahšie ako ryby (navyše, ak by bol motív ekonomický, skúsme si porovnať cenu za kilogram hydiny a za kilogram lososa alebo chobotnice v našich zemepisných šírkach dnes).

Vychádzalo sa z dobového pohľadu na človeka a z vtedajších prírodovedných poznatkov: skrátka, abstinencia od spomínaného mäsa mala pomôcť v boji proti hriechu.

Keď máme v súčasnosti toľko foriem piatkového pokánia, prežívať drámu z toho, že v piatok dojem štvrtkový obed s mäsom, je symptóm, že z prostriedku sa stal cieľ a že je vo mne čosi priveľmi telesné.

Je to symptóm, že nežijem v Duchu, ktorý je Duchom adoptívneho synovstva, že odmietam byť synom v Synovi, ale znova sa upínam na literu, hľadám vlastnú spravodlivosť podľa tela v dodržiavaní predpisov, z ktorých som urobil svoju modlu, lebo som stratil z pohľadu toho, ku ktorému ma tie predpisy mohli priviesť. Je to symptóm, že evanjelium nahrádzam zákonom, že evanjelium prezentujem ako nariadenia.

Preto si myslím, že je dobré stále si v tomto smere spytovať svedomie aj ako jednotlivci, aj ako komunita. Kde je v predpisoch Boh? Privádzajú ma k nemu alebo sa strácam v samoúčelných nariadeniach? Uľahčujú predpisy a ich výklad pochopiť, o čo ide a kde je podstata, alebo odvádzajú pozornosť k tabuľkám a schémam, kde Boha netreba, kde je iba premennou, ale nie Otcom?

Blahoslavení čistého srdca, tí, čo žijú podľa Ducha, lebo oni sa nestratia v predpisoch, nariadeniach a zákonoch, v tom, čo je druhoradé. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha, toho, ktorého videli a nestratili v predpisoch, nariadeniach a zákonoch.