Na svojom zasadnutí 27. decembra Svätý synod Ruskej pravoslávnej cirkvi rozhodol o ďalšom osude metropolitu Hilariona (Alfejeva).
Vladyka Hilarion odchádza z čela ruských veriacich v Maďarsku a ako penzionovaný bude slúžiť v Chráme svätých apoštolov Petra a Pavla v Karlových Varoch v Českej republike.
Svätý synod ukončil prácu komisie, ktorá prešetrovala situáciu v ruskej Budapeštianskej eparchii, a požiadal patriarchu Kirilla, aby „upozornil metropolitu Hilariona“, že jeho „spôsob života a vzťahy s najbližším okolím nezodpovedajú obrazu mnícha a duchovného“.
Svätý synod suspendoval metropolitu Hilariona v júli 2024. Dôvodom bol škandál: bývalý spolupracovník obvinil vladyku Hilariona zo sexuálneho obťažovania.
Publikované snímky, videá a zvukové dokumenty odhalili aj metropolitov luxusný životný štýl.
A navyše Hilarion sa vyjadroval hanlivo o patriarchovi Kirillovi a hovoril o nevhodnom nakladaní s peňažnými darmi.
Potrestanie Hilariona sa považuje za pomerne mierne, pretože nebol zbavený hodnosti, smie pokračovať v službe a nie je preložený do ruskej provincie, ale do známeho európskeho kúpeľného mesta.
V interview s ruskou tlačovou agentúrou RIA Novosti vladyka Hilarion vyhlásil, že rozhodnutie Svätého synodu prijíma s pokorou. Je vďačný, že naďalej smie viesť verejné bohoslužby, kázať a vysluhovať sviatosti.
Chrám svätých Petra a Pavla v Karlových Varoch bol metropolitovi Hilarionovi pridelený len ako miesto bohoslužieb, nebol vymenovaný za jeho rektora. Na čele chrámu stojí protojerej Nikolaj Liščeňuk, ktorému české úrady zrušili povolenie na pobyt, pretože podľa ich názoru zastupuje ruské záujmy a predstavuje bezpečnostné riziko. V auguste 2024 mu nariadili opustiť Českú republiku.

Metropolita Hilarion dlho viedol Synodálne oddelenie pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu a bol považovaný za druhú najmocnejšiu osobu v Ruskej pravoslávnej cirkvi po patriarchovi Kirillovi. Avšak v júni 2022 bol Hilarion náhle odvolaný a preložený do Budapešti.
Počas slávenia Vianoc podľa juliánskeho kalendára ruský patriarcha Kirill opäť kritizoval ukrajinské štátne vedenie a morálny úpadok Západu. Zároveň naliehavo žiadal jednotu ruského a ukrajinského ľudu a zahraničným aktérom pripisoval vinu za vojnu Ruska proti Ukrajine.
Vo vianočnom rozhovore s generálnym riaditeľom ruskej tlačovej agentúry TASS, odvysielanom na televíznom kanáli Rossija-1, Kirill konštatoval, že napriek úzkym vzťahom medzi Rusmi a Ukrajincami bolo „také ľahké... rozdúchať nenávisť a túto vec doviesť k ozbrojenému konfliktu“, čo svedčí o vynaložení veľkého úsilia na „oklamanie ukrajinského ľudu“.
Podľa názoru patriarchu tento stav je len krátkodobým javom, je „ako narkóza“. Po prebudení z narkózy sa ľudia vracajú do reality a spochybňujú javy, ktoré zažili počas narkózy.
Patriarcha Kirill dúfa, že to isté sa udeje aj s ukrajinským ľudom, že „zaslepenie“ pominie a ľudia si uvedomia, že ich postihla „špeciálna operácia vonkajších síl“, ktorej cieľom je „rozbiť jednotný ľud“.
Spoločná história, kultúra a náboženstvo by mali prispieť k „osvete“ ukrajinského obyvateľstva a k ukončeniu „bratovražedného boja“. Aby sa tak stalo čo najrýchlejšie, je dôležité, aby sa „zmenila politická orientácia ukrajinských orgánov“, konštatoval patriarcha. Pretože práve od nich, a nie „zdola“, prichádzajú „všetky impulzy na boj proti Rusku“ a na vytváranie obrazu nepriateľa z Ruska.
Kirill sa zároveň domnieva, že na Ukrajine je už veľa ľudí, ktorí si želajú ukončenie vojny a mier s Ruskom, ale pre hrozbu štátnych represií to nehovoria nahlas.
Hlava Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny metropolita Epifanij (Dumenko) a hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk 14. januára v Epifaniovej rezidencii rokovali o otázkach spolupráce medzi cirkvami.
Okrem iného sa rokovalo o spolupráci v rámci Ukrajinskej rady cirkví a náboženských organizácií a aj o obnovení práce „Študijnej skupiny Kyjevskej cirkvi“.
Hierarchovia sa rozprávali aj o Epifaniovej návšteve vo Vatikáne a o Sviatoslavovej návšteve v Konštantínopole.
Už v decembri 2024 väčší arcibiskup Sviatoslav v jednom rozhovore vyhlásil, že Ukrajinská gréckokatolícka cirkev sa usiluje o „bilaterálny dialóg“ s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Gréckokatolícka cirkev si veľmi želá, aby sa naštartoval tento dialóg, a preto ako prvá „oslovila“ Pravoslávnu cirkev Ukrajiny po jej založení a získaní autokefálie.
Medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou už niekoľko desaťročí existuje Zmiešaná katolícko-pravoslávna komisia, ktorá sa usiluje o porozumenie v dogmatických, kánonických a ďalších otázkach medzi cirkvami. Mnohé z dosiahnutých zhôd sú však na Ukrajine neznáme, poznamenal Sviatoslav.
Väčší gréckokatolícky arcibiskup zároveň prejavil pochopenie pre to, že pre Pravoslávnu cirkev Ukrajiny by väčšou prioritou mohlo byť „zjednotenie pravoslávnych na Ukrajine“. Pripomeňme, že na Ukrajine existuje aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá sa až v máji 2022 oddelila od Moskovského patriarchátu.
Podľa Sviatoslavových slov je dôležité aj to, aby Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorú uznáva Konštantínopolský ekumenický patriarchát, postupne uznali všetky autokefálne pravoslávne cirkvi. Dosiaľ tak urobili len Grécka pravoslávna cirkev, Alexandrijský patriarchát a Cyperská pravoslávna cirkev.
V októbri 2024 väčší arcibiskup Sviatoslav vycestoval na oficiálnu návštevu do Istanbulu. Tam rokoval s ekumenickým patriarchom Bartolomejom o otázkach ekumenického dialógu a spolupráce.
Viditeľným znakom ekumenického dialógu na Ukrajine bolo prvé spoločné nahrávanie vianočnej koledy seminaristami Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Nahrávanie sa konalo 24. decembra minulého roku.
Koncom roka 2022 chceli obe cirkvi vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu s cieľom vypracovať reformu cirkevného kalendára. Krátko nato Ukrajinská gréckokatolícka cirkev prešla na novojuliánsky kalendár. V roku 2023 sa aj Pravoslávna cirkev Ukrajiny rozhodla prejsť na novojuliánsky kalendár.
V polovici decembra Najvyšší kasačný súd Bulharskej republiky rozhodol o zapísaní Bulharskej pravoslávnej cirkvi starého kalendára do registra konfesií pri mestskom súde v Sofii. A tak cirkev zarytých stúpencov juliánskeho kalendára bola uznaná ako náboženská inštitúcia v zmysle štátneho zákona o náboženstvách.
Snahy odporcov zavedeného novojuliánskeho kalendára o registráciu sa začali pred 15 rokmi, ale stroskotávali na miestnych súdoch. Až v roku 2021 na základe podanej sťažnosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech registrácie cirkvi starého kalendára. Pravdepodobne toto bolo rozhodujúce pri rozsudku bulharského kasačného súdu.
Bulharská pravoslávna cirkev starého kalendára dúfa, že vďaka rozhodnutiu kasačného súdu bude konečne môcť pôsobiť bez akýchkoľvek administratívnych alebo právnych prekážok.
V reakcii na rozhodnutie kasačného súdu sa bulharský patriarcha Daniel a členovia Svätého synodu Bulharskej pravoslávnej cirkvi stretli s rôznymi inštitúciami, aby získali štátnu ochranu pred potenciálnou „novou schizmou“.
Dočasný premiér Dimatar Glavčev označil Bulharskú pravoslávnu cirkev starého kalendára za potenciálne nebezpečenstvo. Rovnaký názor vyjadril aj bulharský prezident Rumen Radev.
Podľa prezidentových slov by sa riziká pre Bulharskú pravoslávnu cirkev „mali považovať za hrozbu pre národnú jednotu a suverenitu“. Preto štát musí prostredníctvom svojich orgánov zabezpečiť podmienky pre jednotu Bulharskej pravoslávnej cirkvi.
Prezident ubezpečil patriarchu Daniela, že prezidentská kancelária poskytne svoj príspevok v tomto smere.
Riešením, na ktorom sa zhodli cirkevní predstavitelia a politici, je zákaz používania slova „pravoslávny“ ako definície pre akúkoľvek ďalšiu cirkev v Bulharsku.
Parlament veľkou väčšinou hlasov v prvom čítaní podporil tri návrhy novely zákona o náboženstvách. Návrhy zdôrazňujú Bulharskú pravoslávnu cirkev ako jediného tradičného predstaviteľa pravoslávneho vyznania v Bulharsku. Parlamentný legislatívny výbor bude musieť z týchto troch návrhov čoskoro vypracovať nový zákon.
Zvláštnosťou tohto prípadu je to, že v sekulárnom právnom texte sa prvý raz s príslušnou záväznosťou výslovne odkazuje na kánonické právo, aj keď len so zreteľom na „jednotu pravoslávnej cirkvi“.
Tento nápadný príklon k prepojeniu cirkvi a štátu vyvoláva znepokojenie aj u veriacich, ktorí v skutočnosti zastávajú diametrálne iné názory ako prívrženci starého kalendára. Vnímajú nebezpečenstvo, že v budúcnosti by sa v Bulharsku mohol prijať ruský model vzťahu medzi cirkvou a štátom.
K odčleneniu prívržencov starého (čiže juliánskeho) kalendára v Bulharsku došlo v roku 1968 po tom, ako Bulharská pravoslávna cirkev zaviedla tzv. novojuliánsky kalendár. Až v roku 1993 sa prívrženci starého kalendára odvážili formálne odštiepiť od Bulharskej pravoslávnej cirkvi a založiť vlastnú cirkev, ktorá odmieta akékoľvek ekumenické úsilie.
V polovici januára v Dubline uviedli do úradu prvého rumunského pravoslávneho biskupa pre Írsko a Island. Štyridsaťpäťročný biskup Nectarius bude viesť rumunských pravoslávnych veriacich na krajnom západe Európy.
Nectarius (Petre) bol v septembri 2023 vysvätený za biskupa Veľkej Británie a vikárneho biskupa Metropólie západnej a južnej Európy. Rumunská pravoslávna cirkev vo februári 2024 zreorganizovala svoju jurisdikciu a založila jednu eparchiu pre Veľkú Britániu a ďalšiu pre Írsko a Island.
Sídlom novej eparchie pre Veľkú Britániu je Londýn a novej eparchie pre Írsko a Island Dublin. Obe nové eparchie sú súčasťou rumunskej pravoslávnej Metropólie západnej a južnej Európy. Svätá synoda Rumunskej pravoslávnej cirkvi vymenovala Nektária za nového biskupa pre Írsko a Island v októbri 2024.

Intronizácia nie je radostnou udalosťou len pre miestnu rumunskú pravoslávnu komunitu, ale aj pre celú Rumunskú pravoslávnu cirkev, napísal patriarcha Daniel vo svojom posolstve. Zároveň vyzval nového biskupa, aby sa usiloval o spoluprácu s ostatnými miestnymi pravoslávnymi cirkvami, ako aj s ostatnými cirkvami.
Podľa oficiálnych údajov sa približne 85 percent Rumunov hlási k Rumunskej pravoslávnej cirkvi, čo v absolútnych číslach zodpovedá približne 19 miliónom ľudí v samotnom Rumunsku. Okrem toho sa odhaduje, že v diaspóre žijú viac ako tri milióny rumunských pravoslávnych kresťanov. V zahraničí existuje dvanásť rumunských pravoslávnych eparchií.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.