Slovo kňaza Hokej rozdeľuje i spája

A skutočne, milovať dokáže len ten, kto si nevytvára falošné predstavy a neidealizuje si človeka na obraz Boha.

Poďme však späť k hokeju. Kedysi som nechápal, ako môže niekto nemať rád hokej. Veď to je ten najlepší, najkrajší, najúžasnejší šport, aký existuje. Futbal? Nie. Basketbal? Nie. Plávanie? Nie. Ale hokej, dámy a páni, bratia a sestry, to je niečo. A želal som si, aby ho všetci mali radi. Úplne všetci. Vôbec by mi nebolo prekážalo, ak by iný šport ani nebol existoval. Tak trochu viac detské... chcieť, aby všetci mali radi to isté. Nekompatibilné so stvoreným svetom.

Pred niekoľkými rokmi som videl film Divergencia. Možno i niektorí z vás. Bol to pekný, príjemný a hlboký film a z pohľadu toho, čo som napísal vyššie, aj omnoho lepší v tom, že v ňom bolo hneď niekoľko, tuším päť skupín – frakcií –, do ktorých ľudia patrili. Ale ani to nie je kompatibilné s naším svetom.

Ako počúvame v dnešnom druhom čítaní na viacerých miestach, krása je i v mnohosti. Apoštol Pavol v Liste Korinťanom hovorí, že mnohosť bola súčasťou jeho doby. Boli Židia i Gréci, otroci a slobodní, niektorí boli apoštoli, iní proroci, ďalší učitelia, niektorí konali zázraky, ďalší uzdravovali, pomáhali, viedli a usmerňovali či hovorili darmi jazykov. Pestrosť povolania v mnohosti ako protiklad k uniformite.

Neexistuje predispozícia na svätosť, existuje len kráčanie k svätosti. 

No predsa len môžeme v čomsi vidieť uniformitu. A hneď v dvoch veciach. Tou prvou je svätosť. Či si Grék, alebo Rusín, Slovák, alebo Dán, si povolaný k svätosti. Môžeš byť poslancom obecného zastupiteľstva, predajcom nábytku alebo hokejistom – svätosť je tu pre teba. 

Svätosť života v povolaní, ktoré sa ti dostalo alebo ktoré si si vyvolil. Neexistuje predispozícia na svätosť, existuje len kráčanie k svätosti. Neexistuje liek na svätosť, a ak áno, je ním len moje a tvoje rozhodnutie, že s Božou pomocou svätým chcem byť. Raz. Neexistuje skratka k svätosti, je len trpezlivé napĺňanie Božieho plánu v mojom živote. Aby som raz vo večnosti svätosť prijal ako dar.

No je tu i druhý moment uniformity. A zvlášť v Nedeľu Božieho slova by sa nad ním mohol či mal zamyslieť každý z nás. Evanjelista Lukáš hneď v úvode svojho evanjelia píše, že „už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova“. A práve „byť služobníkom slova“ je druhým spoločným znakom každého kresťana a vlastne každého, kto po svätosti túži. Bez ohlasovania to nejde.

Hádam každý z nás pozná československú klasiku Marečku, podejte mi pero a kultovú hlášku „I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále“. Priznám sa, že ani po mnohých semestroch latinčiny počas štúdia histórie a potom aj teologických štúdií a dvoch semestroch gréčtiny si nie som úplne istý, či klasické jazyky sú pre každého, ale istotu mám v tom, že človek nemôže byť kresťanom, ak nie je ohlasovateľom. Avšak aby nehlásal bludy, nezmysly a klamstvá, potrebuje, ako to dnes zaznelo, v sile Ducha kráčať a počúvať Pána („Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley...“).

Ako vyzerá „sila Ducha“, v ktorej máme kráčať a počúvať Pána? Je to tá sila, ktorú človek pozbiera v sebe, aby sa očistil od márnivosti a pýchy – a ohlásil svetu: Je to možné! Je to tá sila, ktorá človeku pomôže, aby nehľadal svoje bočné a postranné úmysly, ale Božiu vôľu – a ohlásil svetu: Dá sa milovať s čistým srdcom.

Je to tá sila Ducha, ktorý dá moc tomu, kto padol, priznať si: Áno, padol som, ale chcem vstať a už viac nepadnúť, a ohlásiť svetu: On je milosrdný a milostivý („Milostivý a milosrdný je Pán...“ Žalm 103). Je to tá sila Ducha, ktorá dá človeku silu prekonať sa a pokľaknúť k chudobnému a podelením sa ohlásiť kresťanskú – teda Kristovu lásku. 

V dnešnej dobe je však potrebné byť zjednotení v láske, dobrote, prinášaní pokoja a múdrosti, spravodlivosti a slušnosti a tak ohlasovať Pána.
 

Je to tá sila Ducha, ktorá uvoľňuje putá hnevu, zlosti a nenávisti a oznamuje, že toto všetko pominulo. Že toto všetko už nemá v mojom živote miesto, lebo kresťanská láska – tá Kristova – má silu žalárnika premeniť na osloboditeľa. Je to tá sila Ducha, ktorá zbavuje zaslepeného svojím postavením a svojou vlastnou dôležitosťou tejto slepoty a otvára mu oči, aby láskou k druhému ohlásil Pána, ktorý sa skláňa ku každému. Lebo láska si nevyberá. Láska miluje. 

Je to tá sila Ducha, v ktorej je ohlásená skutočná sloboda a spravodlivosť, nie len pre niekoho, nie len pre vyvolených, ale pre všetkých. Nie preto, že sa to patrí, musí, má, ale preto, lebo chcem slobodu a spravodlivosť pre seba – a tak ju darujem i svojim bratom a sestrám.

Milí priatelia, hokej rozdeľuje i spája. Pohľady na filmy taktiež. Pre niekoho môže byť film Divergencia dokonca odpad, mne sa veľmi páčil. V tomto nikdy nebudeme jednotní – a ani to nie je potrebné. V dnešnej dobe je však potrebné byť zjednotení v láske, dobrote, prinášaní pokoja a múdrosti, spravodlivosti a slušnosti a tak ohlasovať Pána.