V Česku schvaľujú zmluvu s Vatikánom Pozornosť vo verejnej debate vyvolal aj paragraf podobný tomu v zmluve Slovenska

V Česku vrcholí proces ratifikácie Zmluvy medzi Českou republikou a Svätou stolicou. Zmluvu schválila ešte na jeseň vláda, v Prahe ju s premiérom Petrom Fialom v októbri osobne podpísal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin a minulý týždeň ju schválili aj v Senáte. 

Po schválení v Poslaneckej snemovni a podpise prezidenta bude zmluva ratifikovaná, čím by sa po 22 rokoch zavŕšil proces ukotvenia vzájomných vzťahov, ktorý sprevádzali prieťahy. 

Ešte v roku 2002 ju síce schválila vláda vtedajšieho premiéra Miloša Zemana, parlament ju však neratifikoval, pretože bola podľa neho nevýhodná a narúšala rovnoprávnosť cirkví.

Aj aktuálne schvaľovanie sprevádzajú polemiky a kritika z rôznych strán. 

Premiér, minister aj kardinál sú spokojní

Vo štvrtok 23. januára schválili ratifikáciu zmluvy českí senátori napriek výhradám kritikov. Žiadosť, aby ju najskôr preskúmal Ústavný súd, väčšina nepodporila, informuje TASR.

Za schválenie zmluvy hlasovalo 52 zo 73 prítomných senátorov. 

Návrh senátora Václava Lásku (SEN 21), aby sa horná komora českého parlamentu obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o predbežný prieskum dokumentu, podporilo 32 senátorov. 

Kritici tak budú môcť túto žiadosť podať len ako skupina senátorov, a to až po jej schválení v Poslaneckej snemovni.

Podľa Lásku je dohoda jednostranná a Svätá stolica v nej má veľmi malé záväzky v porovnaní so záväzkami Česka. Kritizoval pasáž o spovednom tajomstve, ktoré dokument podľa neho posilňuje, a varoval, že by mohlo komplikovať vyšetrovanie sexuálneho zneužívania v cirkvi.

S tým nesúhlasí český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý zmluvu predkladal do senátu. Zdôraznil, že spovedné tajomstvo zmluva nijako neupravuje nad rámec súčasného právneho poriadku, čo bola podľa neho kľúčová podmienka Česka pri rokovaní.

„Zmluva postavenie obetí zneužívaných v cirkvi rozhodne nezhoršuje, naopak, vytvára podmienky, aby sa zlepšilo. Bude to však na aktéroch zmluvy, akým spôsobom k tomuto možnému potenciálu v budúcnosti pristúpia,“ uviedol šéf rezortu.

Dokument má charakter prezidentskej zmluvy a bude mať preto prednosť pred českými zákonmi. „Bola však dohodnutá tak, aby neprekračovala rámec súčasného vnútroštátneho práva, aby sa nemusel český právny poriadok v dôsledku ratifikácie meniť,“ podotkol Lipavský.

Mimochodom, minister Lipavský patril do Pirátskej strany, ktorá je hlasným kritikom zmluvy, pripomínajú novinky.cz. Po odchode Pirátov z vlády sa Lipavský stal nestraníkom, pričom jeho bývalí stranícki kolegovia ho teraz obviňujú, že ich so zmluvou podviedol. Lipavský to odmieta s tým, že svoju vtedajšiu stranu o zmluve informoval. 

KBS a sexuálne zneužívanieCirkev sa chce pýtať štátu, či musí nahlasovať prípady, aj keď si to obeť neželá

Pavol Rábara

Zmluvu obhajoval aj premiér Petr Fiala. 

„Zmluva veľmi presne odráža naše súčasné vzájomné vzťahy a súčasne prispeje k ďalšej spolupráci. Je to zmluva, z ktorej určite budú mať úžitok českí občania. Posilňujeme tým náš dialóg s Vatikánom,“ povedal podľa TASR Fiala 24. októbra pri podpise dokumentu s kardinálom Parolinom.

Fiala ocenil aj prístup Vatikánu, ktorý podľa jeho slov musel urobiť mnoho ústupkov. Zdôraznil, že zmluva má výrazne ekumenický charakter. „Aby som rozptýlil obavy, zmluva nijako neupravuje majetkové pomery štátu ku Katolíckej cirkvi,“ dodal vtedy Fiala.

Podľa kardinála Parolina ide nielen o vyvrcholenie mnohoročného dialógu, ale aj o začiatok novej kapitoly vzťahov medzi Českom a Svätou stolicou. 

Jadrom zmluvy je podľa neho spoločný záväzok presadzovať základné ľudské práva – najmä slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.

„Spovedné tajomstvo“ pre pastoračných pracovníkov?

Najcitlivejšia debata o podobe zmluvy sa podľa českých médií viedla o možných zmenách v spovednom tajomstve. 

Česká republika pôvodne chcela, aby mal kňaz povinnosť nahlásiť, ak sa počas spovede dozvie o skutkoch sexuálneho násilia. Nakoniec sa tam však nič v tomto zmysle nemení. Napriek tomu článok 4 stále vyvoláva diskusiu. Znie takto:

(1) Česká republika uznává zpovědní tajemství. 

(2) Pastorační pracovníci mají právo obdobné zpovědnímu tajemství za podmínek stanovených zákonem.

Podľa kritikov sa týmto rozširuje okruh osôb, ktoré sa môžu odvolávať na spovedné tajomstvo.

Kardinál Parolin a premiér Fiala podpisujú zmluvu medzi ČR a Svätou stolicou 24. októbra 2024 v Prahe. Foto: TASR/Barbora Vizváryová

Server novinky.cz píše, že počas diskusií o česko-vatikánskej zmluve vyšlo najavo, že nielen farári a biskupi, ale aj stovky ďalších zamestnancov cirkvi, tzv. pastoračných pracovníkov, sa môžu v prípade vyšetrovania trestných činov odvolávať na mlčanlivosť a dôvernosť. Zmluva toto privilégium upevňuje tým, že ho robí súčasťou medzinárodnej dohody.

Riaditeľ právneho oddelenia ministerstva zahraničných vecí Martin Smolek na zasadnutí Výboru pre zahraničné veci Poslaneckej snemovne povedal, že pojem pastorační pracovníci bol do zmluvy vložený preto, lebo Vatikán nepoužíva pojem duchovný, a že nový pojem sa môže vzťahovať na všetky cirkvi. 

Podľa českej vlády nie je cieľom ustanovenia rozšíriť okruh osôb, ktoré majú právo podobné spovednému tajomstvu.

Podľa ministra Lipavského zmluva odkazuje na český právny poriadok, Vatikán uznáva jeho existenciu a bude podľa neho konať.

Kritika od obetí zneužívania aj známeho právnika

S ratifikáciou zmluvy opakovane vyjadrili nesúhlas niektoré obete zneužívania v cirkvi. Skupina siedmich obetí sa listom obrátila na zákonodarcov, vládu i prezidenta ešte na jeseň. Písali o svojich skúsenostiach s „ututlávaním a popieraním“ prípadov zneužívania v Katolíckej cirkvi. 

Pred minulotýždňovým schvaľovaním zmluvy v Senáte zopakovali svoj apel, aby senátori stopli ratifikáciu zmluvy alebo ju dali aspoň na preskúmanie Ústavnému súdu. Podľa skupiny obetí by prijatie dokumentu zhoršilo postavenie obetí a obmedzilo možnosť vyšetrovania prípadov a hľadania spravodlivosti, povedal ČTK jeden z autorov výzvy Ladislav Koubek. 

Právnik Daniel Bartoň o prípadoch zneužívaniaKeď bude cirkev pokračovať v doterajšom prístupe, tak môžu prísť aj razie na biskupstvách

Pavol Rábara

Do debaty vstúpil aj právnik Daniel Bartoň, ktorý zastupuje aj niektoré obete zneužívania. V texte, ktorý uverejnil magazín christnet.cz, píše o svojich právnych výhradách k zmluve. 

Podľa Bartoňa sa vynára otázka, prečo článok 4 garantuje právo obdobné spovednému tajomstvu pastoračným pracovníkom a nie duchovným. 

„Súvisiacou otázkou potom je, aký je rozdiel medzi obsahom spovedného tajomstva a práva obdobnému spovednému tajomstvu. A v neposlednom rade je nutné sa pýtať, koho je možné považovať za pastoračného pracovníka, zatiaľ čo duchovní sú vymedzení v základných dokumentoch cirkví, pastorační pracovníci nikde definovaní nie sú,“ poukázal. 

Riziká spojené s interpretačnými problémami zmluvy by sa podľa neho dali odmietnuť ako bezvýznamné, „keby sme vedeli, že ich cirkvi a náboženské spoločnosti nezneužijú spôsobom škodlivým pre českú spoločnosť“. 

„Z rozhovorov s viacerými cirkevnými predstaviteľmi viem, že na takéto zneužitie by ani nepomysleli alebo by ho odmietli ako nezlučiteľné s učením svojej cirkvi. Z praxe však viem aj to, že najmä v Rímskokatolíckej cirkvi je množstvo osôb, ktoré sa snažia minimalizovať rozsah spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ tvrdí právnik Bartoň. 

Považuje preto za pravdepodobné, že prípadná ratifikácia zmluvy by bola ďalším argumentom pre nespoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Profesor Šmid: Ide akoby o služobné tajomstvo

Česko sa v prípade ratifikácie zmluvy zaradí vedľa ďalších 64 štátov, z toho 25 európskych, ktoré už obdobnú zmluvu so Svätou stolicou majú.

Slovensko má podobnú dohodu od roku 2004. 

V Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou pri časti o tajomstve informácie je zmienka o „osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou“. Nachádza sa v článku 8, ktorý znie:

(1) Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné. Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky.

(2) Slovenská republika garantuje aj nedotknuteľnosť tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Kto sa v zmysle zmluvy považuje za „osobu poverenú pastoračnou starostlivosťou“?

Právnik Marek Šmid, ktorý koordinoval prípravu Základnej zmluvy SR so Svätou stolicou, reaguje paralelou.

Pripomína, že v slovenskom právnom poriadku je celkom známa mlčanlivosť lekára či advokáta, ktorí sa dozvedia pri výkone svojho povolania od svojho klienta diskrétne nejakú informáciu, pričom tento klient si je vopred vedomý, že takúto informáciu môže otvorene podať, lebo lekár alebo advokát sú povinní neprezradiť ju iným osobám. Ide o služobné tajomstvo. 

„Aj v cirkvách a náboženských spoločnostiach sa biskup, rabín, kňaz, diakon, duchovná osoba alebo aj laik venujú iným osobám a tieto im zverujú svoje tajomstvá vtedy, ak sú si istí, že sa to nedozvedia iné osoby. Nemusí pritom ísť o spoveď,“ hovorí pre denník Postoj profesor Šmid.

Dodáva, že duchovná osoba aj laická osoba, ktorá z morálnych dôvodov nesmie verejne pracovať s tým, čo im niekto pod podmienkou mlčanlivosti zveril a pôsobí v oblasti pastorácie, musí zachovávať najmä z dôvodu dôvery klienta mlčanlivosť. 

„Slovenské právo toto garantuje osobám povereným pastoračnou starostlivosťou, napríklad v § 8 zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery, či § 340 Trestného zákona, § 130 Trestného poriadku alebo § 201 Civilného sporového poriadku,“ vymenúva dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. 

Ďalej vysvetľuje, že každá cirkev a náboženská spoločnosť má svoje pravidlá a svoje právo, ktoré ustanovuje, kto môže byť osobou poverenou pastoračnou starostlivosťou, čo je to pastoračná starostlivosť a ako sa ňou stáva, kto a ako ju týmto môže poveriť. 

„Napríklad v Katolíckej cirkvi je to najmä kánonické právo oboch obradov; veľa sa môžeme dozvedieť z Nóty Apoštolskej penitenciárie z 21. júna 2019 a podobne. Samozrejme, treba mať k dispozícii aj samotné rozhodnutie o poverení osoby, ak takéto je,“ poukazuje Šmid, ktorý pôsobil ako poradca ministra zahraničných vecí pre prípravu základnej zmluvy so Svätou stolicou.

Podľa Šmida už pri registrácii cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, teda pri štátnom rozhodnutí o ich postavení, by toto z cirkvou predložených dokumentov malo byť ministerstvu kultúry jasné, aby v budúcnosti nevznikli pochybnosti o tom, kto je osobou poverenou príslušnou cirkvou či náboženskou spoločnosťou pastoračnou starostlivosťou, respektíve aby sa toto dalo spoľahlivo štátu zistiť. 

„Prihliada sa pritom na najmä logický, účelový a kontextuálny výklad či inak – na pohľad so zdravým rozumom,“ uzavrel.