Pápežov bizarný ťah

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pápežov bizarný ťah

Pápež František. Snímka je zo srílanského hlavného mesta Kolombo zo 14. januára 2015. Foto: TASR/AP

Pápež v liste argentínskym biskupom povolil výnimočne podávať Eucharistiu aj rozvedeným a znovu zosobášeným. Aké to bude mať dôsledky?

Tak teraz to už vieme. Vlastne sme to vedeli aj predtým, no nemali sme výslovné potvrdenie. Dlhá mučivá drina sa však konečne skončila: od pápežovho pozvania kardinála Kaspera vo februári 2014, aby rečnil pred biskupmi v Ríme, až po pápežov list z minulého týždňa niekoľkým argentínskym biskupom odobrujúci usmernenia, ktoré spísali v spoločnom dokumente, že rozvedení a znovu zosobášení ľudia (ktorí žijú v „cudzoložnom“ vzťahu, ako sme verili v západnom kresťanstve po 2000 rokov) môžu vo „výnimočných prípadoch“ prijať sväté prijímanie. Celá táto vec je bizarná. Nijako inak sa to nedá nazvať.

Pred obidvomi synodami o rodine som na tejto stránke veľakrát písal, že každý deň počas týchto udalostí a po nich bolo jasné – aspoň mne –, že pápež chce, aby jeho bratia biskupi schválili nejakú formu toho, čo sa stalo známym ako Kasperov návrh. Keď toto schválenie nezískal – vlastne narazil na značný odpor biskupov z rozličných častí sveta – viditeľne ho to nahnevalo a na záver druhej synody ho to dokonca viedlo k určitému zadrapnutiu, že niektoré názory tam boli vyjadrené „niekedy, žiaľ, metódami nie príliš ústretovými“.

Dnes si každý myslí, že je zvláštny prípad, a chudák farár či biskup, ktorý sa bude zdať „príliš rigidný“, keď neudelí zvláštny status dostatočne veľkému počtu ľudí. Zdieľať

Nuž, čo sú pre niekoho nie príliš ústretové metódy, to je pre druhého presvedčenie o tom, že zostáva verný Ježišovým slovám. A odvtedy, dokonca aj po uverejnení Amoris laetitia, katolíci – a vlastne celý svet – sa zmietali v búrlivých a bezvýsledných špekuláciách, či sa veci zmenili alebo nie. Dokonca ani neslávne známa poznámka pod čiarou č. 351, napriek všetkým obavám, ktoré vyvolala medzi tradičnými katolíkmi, vlastne nepovedala jasne, čo si pápež zjavne myslel.

Rozpaky boli pochopiteľné. Zmenil niekedy pápež niečo také významné prostredníctvom zmätených poznámok pod čiarou a teraz aj súkromného listu malej skupine regionálnych biskupov? V tomto nenápadnom kontexte sa vyslovuje úplne kategoricky: „Dokument je veľmi dobrý a úplne vysvetľuje význam 8. kapitoly exhortácie Amoris laetitiaIné interpretácie nie sú.“ [Kurzíva RR.]

Znovu hovorím: bizarné – povahou i procesom. Trvalo niekoľko dní, kým bola autenticita listu argentínskym biskupom – ktorý najprv unikol a len neskôr ho Vatikán potvrdil – vôbec istá. Pápež František nemá problém smelo vyhlasovať na verejnosti veci typu „kto som ja, aby som súdil“ a „keď nerecykluješ, choď na spoveď“. Často oprávnene brojí proti karierizmu, klebetám a rozdeleniam v kúrii, a odrazu sa stane plachým, keď príde na manželstvo a rodinu? Ako počas synod úprimne povedal maďarský kardinál Peter Erdö, v konečnom dôsledku ide len o to, či sa rozhodneme dať určitej skupine ľudí prijímanie alebo nie.

Keď pápež kritizuje tých, čo zostávajú verní tradícii, a hovorí o nich, že sú akosi nemilosrdní a spolu s farizejmi s tvrdým srdcom sa stavajú proti milosrdnému Ježišovi, je to bizarné. Zdieľať

Dokonca aj teraz, keď František povedal áno, neustále počúvame, že sú tu obmedzenia, nuansy a hranice. Pápež sa niekoľkokrát odmietol vyjadriť k zmene poriadku, podľa vlastných slov, aby nedal „príliš zjednodušujúcu odpoveď“. No bez ohľadu na to, že v mnohých iných prípadoch to už urobil, minimálne sa zdá, že je presvedčený, že v praxi bude možné tento proces precizovať formou sprevádzania, rozlišovania, čo sú všetko slová, ktoré nemajú žiadne jasné hranice. Samotní argentínski biskupi upozornili, že zmena sa týka len výnimočných prípadov: „Je potrebné vyhnúť sa tomu, že sa táto možnosť bude chápať ako neobmedzený prístup k sviatostiam či akoby ho mohla oprávňovať akákoľvek situácia.“

Riziko si síce uvedomili, no nevyhli sa mu. V dnešnom svete si každý myslí, že je zvláštny prípad, a chudák farár či miestny biskup, ktorý sa bude zdať „príliš rigidný“, keď neudelí zvláštny status dostatočne veľkému počtu ľudí.

Katolík má právo žiadať si pre seba trochu sprevádzania a rozlišovania vo veci učenia Cirkvi – zvlášť toho, aké princípy definujú tento „výnimočný status“. Vezmime si prípad, ktorý nebude dlho hypotetický: čo takto pár gejov, ktorí sú si navzájom oddaní a bez vlastného zavinenia pociťujú po celý život príťažlivosť k rovnakému pohlaviu? Keď sa touto cestou vydala prvá synoda, vnímalo sa to ako extrém a malý počet biskupov, ktorý to chcel presadiť, sa rýchlo vzdal. No bez jasných princípov, na základe ktorých sa takéto prípady odlíšia od iných, prečo nie?

K téme:
Sila pápežovho „ostychu“
Pápežova novosť je verná Tradícii Cirkvi Zdieľať

V 2000-ročných dejinách Cirkvi – dejinách apoštolov, mučeníkov, vyznavačov, veľkých svätcov, vynikajúcich učiteľov a hlbokých mystikov – žiadny z nich nepovažoval túto novú náuku za katolícku. Niektorí pri obhajobe nerozlučnosti manželstva dokonca položili život. Keď pápež kritizuje tých, čo zostávajú verní tejto tradícii, a hovorí o nich, že sú akosi nemilosrdní a spolu s farizejmi s tvrdým srdcom sa stavajú proti milosrdnému Ježišovi, je to bizarné.

Dosť dlho som žil vo Washingtone a strávil dostatočne dlhý čas v Ríme na to, aby som neveril tomu, čo údajne nejakému novinárovi povedala v súkromí nejaká vedúca osobnosť svetského či náboženského života. Som však presvedčený, že keď Eugenio Scalfari, výstredný editor denníka La Repubblica, rímskych socialistických novín, ktoré pápež denne číta – údajne počul Františka povedať, že dovolí prijať Eucharistiu každému, kto si po ňu príde, možno nezopakoval jeho slová presne. Ale zachytil zmysel.

Vari sa teraz rozhodlo o interkomúniu s nekatolíckymi kresťanmi bez akejkoľvek konzultácie – akoby na takomto významnom kroku v chápaní sviatosti jednoty sotva záležalo? Zdieľať

Veru, katolíci majú teraz novú náuku, a to nielen o rozvode a nových manželstvách. Máme nové chápanie Eucharistie. Stojí za to si spomenúť, že v januári pápež nesmelo, bez toho, aby to vylúčil, navrhol skupine luteránov v Ríme, aby aj oni „hovorili s Pánom“ a „išli dopredu“. Potom neskôr na omši vo Vatikáne prijali prijímanie. To bolo v istom zmysle ešte významnejšie. Katolícky pár rozvedený a znovu zosobášený je síce pár hriešnikov, no – aspoň v zásade – sú to stále katolíci. Vari sa teraz rozhodlo o interkomúnii s nekatolíckymi kresťanmi bez akejkoľvek konzultácie – akoby na takomto významnom kroku v chápaní sviatosti jednoty sotva záležalo?

Hovorím to so smútkom, no bojím sa, že odteraz budú na zvyšok tohto pontifikátu dorážať skupiny odporcov, obvinenia z pápežovej herézy, hrozby rozkolu či rovno ich uskutočnenie. Pane, zmiluj sa.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press.

Pôvodný text: A Bizarre Papal Move.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo