Prekvapivý návrat viery Bude Západ opäť kresťanský?

Je 24. marca 2012. Na pódiu vo Washingtone stojí rečník a pod ním nadšený 20- až 30-tisícový dav.

„Čo hovoríte na vedu?“ pýta sa zúčastnených. „Veda je super!“ zahrmí spod pódia. „A čo rozum?“ „Rozum je super!“ ozve sa nadšene. „Niektorí o nás vravia, že sme extrémisti. Ale to len preto, že máme extrémne pravdu,“ vysvetľuje iný rečník.

„Zem má vyše štyri miliardy rokov!“ zdôrazňuje ďalší. Počuť výbuch nadšenia. „A evolúcia je doslova faktom života!“ doplní a dav šalie.

Ak ste sa niekedy pýtali, ako by asi vyzerala „bohoslužba“ sekulárnych ateistov, keby sa rozhodli založiť cirkev, aké heslá by sa pre nich stali posvätnými, kto by boli ich apoštoli a aké božstvá by vzývali, tu máme možnú odpoveď.

Pred 13 rokmi sa v hlavnom meste USA konalo Reason Rally, Zhromaždenie za rozum. Na tomto „Woodstocku ateizmu“ sa zúčastnili zástancovia sekularizmu, humanizmu, slobodného myslenia a vedy. A na pódiu rečnili hlavní propagátori radikálneho sekularizmu.

Jedným z nich bol aj autor bestselleru The God Delusion (Boží blud), evolučný biológ Richard Dawkins. Keď sa postavil na pódium, dav ho privítal ako rockovú hviezdu.

„Zosmiešňujte ich, vysmievajte sa im na verejnosti. Nepodľahnite konvencii, že sme príliš zdvorilí, než aby sme hovorili o náboženstve,“ vyzýval nadšené publikum.

Štyria jazdci na svojom ťažení proti náboženstvu

Toto zhromaždenie bolo jednou z vrcholných udalostí hnutia známeho ako Nový ateizmus, čiže militantného pokusu o vykynoženie náboženstva zo západnej spoločnosti. Jeho hlavní apoštoli, známi ako „štyria jazdci“ (inšpirácia z biblickej knihy Zjavenia sv. Jána, Apokalypsy), sú Dawkins, filozof a kognitívny vedec Daniel Dennett, publicista Christopher Hitchens a filozof a neurovedec Sam Harris.

Každý z nich napísal populárne knihy zdanlivo vyvracajúce náboženstvo, predovšetkým kresťanstvo, a propagujúce vedecko-humanistický materialistický svetonázor. Títo vzdelaní muži sa zúčastňovali na verejných debatách s kňazmi, biskupmi či evanjelikálnymi kazateľmi, kde svojich oponentov ničili.

Povedané vulgárne, základnou tézou ich viery bolo, že keď sa spoločnosť oslobodí od náboženstva, nastúpi zlatý vek oslobodený od povery, náboženskej nenávisti a tmárstva. Ich popularita, ako aj závratná sekularizácia nastupujúcej generácie dávali tušiť, že triumf ateizmu a s ním aj rozumu, vedy a humanistickej etiky je neodvratne blízko.

Štyria jazdci ateizmu. Zľava: Richard Dawkins, Christopher Hitchens, Sam Harris a Daniel Denett. Zdroj: Youtube

A čo viac, podarilo sa im o tom presvedčiť veľkú časť spoločnosti až natoľko, že tvrdenie o konci, zastaranosti či rovno spiatočníctve náboženstva sa opäť stalo implicitným naratívom západnej inteligencie.

Vetrom do plachiet im bol islamistický terorizmus, ktorý vystrašil Západ najmä obrazom rúcajúcich sa dvojičiek v septembri 2001. Presvedčivejší dôkaz o zhubnosti náboženstva sa ani nedal vymyslieť.

Nový ateizmus v tejto pobúrenej atmosfére s arogantnou sebaistotou predniesol diagnostiku – koreň zla je náboženstvo –, predpísal liečbu – vakcínou proti vírusu kresťanstva je materialistická veda a humanizmus – a prisľúbil zázračné zotavenie.

Podľa tejto jednoduchej rovnice platí, že menej náboženstva znamená viac rozumu, súcitu a spravodlivosti, skrátka lepšiu spoločnosť. Noví ateisti na výsledky svojho experimentu nemuseli dlho čakať. Stačili necelé dve dekády, pár otrasov a ich ambiciózny projekt sa im zosypal na hlavu.

Zmena atmosféry

V rozsiahlom dokumentárnom podcaste The Surprising Rebirth of Belief in God (Nečakané znovuzrodenie viery v Boha), ktorý vyhral viacero ocenení a získal si široké publikum, tento príbeh rozpráva človek s mimoriadnou kompetenciou. Justin Brierley je legendárnym moderátorom britského kresťanského rádia Premier, kde vo svojej show Unbelievable? počas 17 rokov moderoval nespočetné diskusie medzi ateistami a veriacimi.

Brierley, sám praktizujúci anglikán, si vyslúžil dobrú povesť medzi oboma názorovými stranami najmä vďaka svojmu nezaujatému, nekonfliktnému a spravodlivému prístupu. Počas celého ateistického boomu mohol sledovať z prvého radu, ako sa vyvíjajú debaty medzi poprednými kritikmi a obhajcami náboženstva.

Brierley si začal všímať, že „bombastické debaty medzi militantnými ateistami a kresťanskými apologétmi sú čoraz menej časté“ a vystriedali ich sekulárni intelektuáli, ktorí sú otvorení kultúrnym a spoločenským hodnotám kresťanstva, niektorí ich dokonca priamo hlásajú na svojich platformách s miliónovým dosahom.

Moderátor a publicista Justin Brierley. Zdroj: justinbrierley.com

Napríklad pred dvoma mesiacmi Joe Rogan so záujmom spovedal protestantského apologétu a odborníka na biblické rukopisy Wesleyho Huffa. Rogan sa ešte pred pár rokmi kresťanstvu vysmieval a tvrdil, že Nový zákon je „totálna kravina vytvorená biskupom a cisárom“, bol „napísaný storočia po Kristovej smrti“ a „každý to vie“.

No dnes nechá veriaceho odborníka na najpopulárnejšom podcaste planéty vysvetľovať, prečo sú evanjeliá spoľahlivé a viera v zmŕtvychvstanie je najlepším vysvetlením zachovaných faktov.

Ale nepredbiehajme, pretože Nový ateizmus v tejto časti nášho rozprávania ešte nie je celkom mŕtvy.

Schizma v ateistickom hnutí

Jeden z prvých klincov do jeho rakvy vrazil nemenovaný muž v hotelovom výťahu o štvrtej ráno. Písal sa rok 2011, bola noc po ateistickej konferencii a jedna z rečníčok, Rebecca Watson (známa ako blogerka Skepchick), sa unavená odobrala z baru na svoju izbu. Nasledoval ju jeden z účastníkov.

V kabíne výťahu sa jej prihovoril: „Nezoberte to zle, ale ste veľmi zaujímavá, rád by som sa s vami porozprával viac, nechcete ísť ku mne na izbu na kávu?“

Rebecce to bolo nepríjemné, túto skúsenosť spomenula vo videu, kde vyzvala svojich divákov, aby nerobili podobné návrhy. Aj keď nešlo o nič veľké, zakrátko táto kauzička pritiahla pozornosť veľkej časti ateistickej online komunity a strhol sa súboj o podobu ich hnutia.

Podľa Brierleyho sa niektorí postavili na jej stranu, tvrdiac, že v ateizme chýba feministický moment, iní ju obvinili z prehnanej úzkoprsosti a nechceli, aby ich „oázu slobodného myslenia infikovala kultúra politickej korektnosti“.

Dawkins, ktorý na osudnej konferencii rečnil tiež, sa celej veci vysmial. Vo fiktívnom liste moslimskej žene odporučil, aby bola vďačná za útlak v blízkovýchodnej spoločnosti, pretože ženy na Západe to majú oveľa horšie: „Práve tento týždeň som počul o jednej, ktorú muž vo výťahu pozval do svojej izby. Nepreháňam, naozaj to urobil. Samozrejme, že povedala nie, a samozrejme, že sa jej ani nedotkol, ale aj tak…“

Tým do začínajúceho sa ohňa neprilial olej, skôr doň vrhol granát. Zdvihla sa vlna kritiky a na hlavy vplyvných mužov v hnutí (napríklad prezident Amerických ateistov David Silverman v roku 2018) sa postupne zniesli obvinenia z nevhodného správania či zo sexizmu.

Podľa biológa a editora voľnomyšlienkarského časopisu Colina Wrighta bol tento incident známy ako Elevatorgate začiatkom konca Nového ateizmu. Priniesol totižto rozkol medzi klasickými skeptikmi sústredenými na kritiku náboženstva a tými, ktorí do mixu chceli pridať aj boj za sociálnu spravodlivosť. Druhá skupina sa začala označovať za Ateizmus +.

„Nový ateizmus sa z toho nikdy nezotavil, išlo to s ním odvtedy z kopca,“ zhrnul Wright u Joea Rogana.

Ako Nový ateizmus zostarol

Ateistické momentum na začiatku nového milénia zastihlo mnohých kresťanov v polospánku. Nie že by ich argumenty boli nové ani že by boli zvlášť presvedčivé, skôr že im na ne nemal kto odpovedať.

Bežný klér či radoví veriaci nemali bohvieaký apologetický výcvik, vznikajúci internet si osvojili hlavne skeptici s množstvom energie a optimizmu, dvetisícročné kresťanstvo akosi nedokázalo komunikovať svoje overené pravdy.

Čo bolo na Nových ateistoch skutočne nové, bola ich rétorika. Argumenty síce často pokrivkávali, prípadne mierili vedľa, no dokázali ich podať presvedčivo a príťažlivo.

„Sú veľmi dobrí predovšetkým v opísaní toho, čím Boh nie je. Boha, ktorého popierajú, by jednoznačne poprel aj Tomáš Akvinský,“ myslí si americký biskup Robert Barron, ktorý ako jeden z mála klerikov robil tomu hnutiu protiváhu na internete od jeho počiatkov.

Ateisti tak útočili na karikatúru Boha a kresťanstva, zároveň však katolícka cirkev podľa neho po Druhom vatikánskom koncile stratila schopnosť prezentovať intelektuálne uspokojivú podobu viery, ktorá sa po stáročia nazbierala v tradícii. Až kým ju k tomu nedonútili Noví ateisti.

Svoj diel práce si odkrútili aj predstavitelia protestantizmu. Známy kresťanský filozof William Lane Craig v roku 2009 vyzval jednu z hlavných tvárí Nového ateizmu Christophera Hitchensa. Vo virálnej debate na tému Existuje Boh? boli Hitchensovými zbraňami hlavne šarm, rétorika a ostrovtip, zatiaľ čo Craig sa držal starostlivo vystavaných argumentov a logiky.

Zdroj: Youtube

Ateista Hitchens sa tak paradoxne pohyboval skôr na úrovni dojmológie, zatiaľ čo kresťan Craig na úrovni rozumu a dôkazov.

Našli sa aj ďalší kresťanskí vyzývatelia s podobným renomé a palebnou silou ako Noví ateisti. Napríklad oxfordský matematik a filozof vedy John C. Lennox v debate s Hitchensom dokázal podať solídne argumenty za Božiu existenciu s použitím podobne kvalitnej rétoriky ako jeho protivník. (Highlight tejto debaty tu.)

To, že sa kresťania rozhodli postaviť zoči-voči svojim intelektuálnym protivníkom, prinieslo plody. Brierley rozpráva príbeh Petra Byroma, mladého muža, ktorý sa počas dospievania stal nadšeným stúpencom Dawkinsa a Hitchensa. Náboženstvo považoval za „absurdnú mágiu pre fundamentalistov“.

Postupne sa však k nemu dostali aj kresťanské argumenty, zaujal ho predovšetkým spomínaný W. L. Craig. Uvedomil si, že myšlienkoví lídri Nového ateizmu sa často nekonfrontujú s argumentmi najlepších obhajcov kresťanstva, a tak ich názory nemôžu prejsť skutočnou skúškou.

Byrom dúfal, že ateista Dawkins skríži kordy s Craigom. „Dawkins je najznámejším zo všetkých ateistov a najviac sa zaoberal argumentmi v prospech existencie Boha. V knihe Boží blud má svoj vlastný argument a celú kapitolu o tom, prečo Boh takmer určite neexistuje, takže dávalo zmysel očakávať, že by to bolo to, čo by Dawkins hľadal. Ale potom sa ukázalo, že nie, že od toho uteká,“ opisuje Byrom.

Dawkins dostal viaceré pozvánky na debatu s Craigom, vždy sa tomu však vyhol. Jeho dôvody sa stále menili a neboli presvedčivé. V Byromovi narastalo sklamanie, až kým sa na jednej zo živých debát nerozhodol svojmu bývalému idolovi položiť nepríjemnú otázku.

Vtedy ešte stále ateista agnostik Byrom sa Dawkinsa opýtal, prečo sa ako hlavný predstaviteľ ateizmu vyhýba diskusii s asi najslávnejším kresťanským apologétom, či to nie je známka jeho vlastného fundamentalizmu.

Dawkins dal veľmi nepresvedčivú odpoveď, v ktorej zavádzal. Byrom si to vyložil ako intelektuálnu zbabelosť a ešte viac sa začal zaujímať o kresťanstvo. Doviedlo ho to až k spoluorganizácii Craigovej prednáškovej tour po Británii. Po tejto skúsenosti sa konečne rozhodol pre kresťanstvo.

Jablko padá ďaleko od stromu

Zmeny sa však dejú aj v druhej generácii ateistov. Ich trajektória ukazuje, že diskurz okolo náboženstva sa naozaj mení.

Alex O’Connor rozbehol svoj Youtube kanál Cosmic Skeptic v roku 2016, nemal ani 18 rokov. Ako odpadlík od katolíckej viery naň pôvodne začal dávať videá s typickou rétorikou Nových ateistov. Richard Dawkins bol aj jeho idol.

Videá rýchlo pritiahli stovky tisíc divákov. Alex však nezaspal na vavrínoch a popri filozofii sa na Oxforde rozhodol študovať aj teológiu. Postupne prišla aj zmena názorov.

Brierleymu sa priznal, že keď si dnes pozrie svoje staré videá, v niektorých prípadoch je podľa neho zrejmé, že nevedel, o čom hovorí. Napríklad pri kritike jedného z Craigových argumentov.

Stále tvorí ateistický obsah pre už vyše 1,2-miliónové publikum, no kresťanské argumenty považuje „za prijateľnejšie ako predtým a myslím si, že sa nájde viacero takých, ktoré sú presvedčivé. Takže z intelektuálneho hľadiska beriem náboženstvo alebo teizmus oveľa vážnejšie ako kedysi“.

Alex O’Connor. Zdroj: Facebook

A čo viac, opakovane verejne vyhlásil, že on sám, tak ako každý, kto kresťanstvu skutočne rozumie, si želá, aby to bola pravda. Problémom pre neho je len to, že nie je o pravdivosti kresťanstva presvedčený.

Pre odchovanca a intelektuálneho potomka Nového ateizmu to je radikálna zmena. Zatiaľ čo jeho mentori náboženstvo odmietali pre slabé argumenty a údajnú škodlivosť, ich nasledovník sa dôvodmi na teistický svetonázor seriózne zaoberá, uznáva ich silu a dokonca si želá, aby boli pravdivé.

Kríza za krízou

Ďalším z dôvodov, pre ktoré Nový ateizmus zostarol, je neschopnosť naplniť svoje prisľúbenia.

Predpovedaný zlatý vek za pokračujúcou sekularizáciou akosi zaostáva. Takmer to vyzerá, že veci sa zhoršujú. Jedna strana sa desí nástupu krajnej pravice či nacionalizmu, druhá zase vlády woke progresivizmu.

Zvýšená migrácia hrozí islamizáciou západnej kultúry, pretože kresťanstvo, ktoré islamu tradične robilo hrádzu okolo európskych hraníc, tu už nie je dominantnou silou.

Všetci spoločne sa desíme epidémie depresie a úzkostí najmä – no nielen – v mladej generácii, vysokej rozvodovosti, nízkej pôrodnosti, vojny prebiehajúcej či očakávanej, hrozieb nových technológií a tak ďalej. Náboženstvo, ktoré držalo spoločnosť pokope ako tmel, sa vytratilo.

Čo je však najhoršie, nezdá sa, že by ateizmus ponúkal uspokojivé riešenia. Jeho univerzálna rada – menej náboženstva a viacej vedy – nefunguje. Prázdne miesto po kresťanstve nahrádzajú deštruktívne ideológie, nie osvietený humanizmus.

To súvisí s ďalšou témou, na ktorú Brierley upozorňuje vo svojom podcaste. Sekularizácia priniesla krízu zmyslu, ktorú sama nedokáže vyriešiť. A čo viac, toto všetko si uvedomujú aj niektoré kľúčové osobnosti hnutia.

Ateizmus nestačí na súčasné výzvy

Ayaan Hirsi Ali je pôvodom somálska moslimka. Vo svojej mladosti sa na čas priklonila k fundamentalistickým prúdom islamu. Na ceste z Afriky do Kanady za budúcim manželom, ktorého jej vybral otec, požiadala o azyl v Holandsku, aby sa vyhla nútenému sobášu. Tam dlhé roky zostala.

Vyštudovala tu politológiu, začala pracovať pre think-tank miestnych sociálnych demokratov. Potom prišiel útok na dvojičky, ktorý Usáma Bin Ládin legitimizoval citáciami z Koránu. Pre Ali to bol finálny impulz, aby sa na svoje náboženstvo pozrela kriticky.

O rok neskôr si prečítala Ateistický manifest filozofa Hermana Philipsa, ktorý ju podľa servera The Humanist hlboko ovplyvnil a dal jej silu odmietnuť islam aj vieru v Boha. Na kandidátke konzervatívnejšej Liberálnej strany (VVD) sa dostala do holandského parlamentu. Z tejto pozície tvrdo kritizovala islam.

V roku 2004 spolu s Theom Van Goghom vytvorila dokument o trápeniach žien v moslimskom svete. Van Gogha však na amsterdamskej ulici zastrelil mladý džihádista a k jeho telu nožom pripevnil dlhý list o tom, že Ali čaká to isté.

Ani zďaleka to nebola posledná vyhrážka smrťou, a tak dostala ochranku. Z verejnosti sa však nestiahla a o niekoľko rokov sa rozhodla prísť do USA, kde zostala dodnes. Neutíchajúci boj za práva žien a odvaha zoči-voči hrozbám jej vyslúžili obdiv verejnosti aj viaceré ocenenia. Jej autobiografia Infidel z roku 2007 sa stala bestsellerom.

K anglickému vydaniu jej predslov napísal Christopher Hitchens. Spriatelila sa s ním, ako aj s ďalšími vedúcimi osobnosťami ateistického hnutia. Vraj sám Dawkins ju označil za piateho „jazdca Nového ateizmu“, čím rozšíril pôvodnú mužskú štvoricu Hitchens – Dawkins – Dennett – Harris.

Ayaan Hirsi Ali a Alex O’Connor. Zdroj: Facebook

Preto jej oznámenie na konci roku 2023, že konvertovala na kresťanstvo, spôsobilo veľký rozruch. Svoje dôvody opísala v eseji s podnadpisom Ateizmus nás nemôže vybaviť na civilizačnú vojnu. Časť príčin jej obrátenia sa týka práve tohto.

Ali píše, že tvárou v tvár expanzii autoritárskych režimov Číny či Ruska, vlne globálneho islamizmu či masívnemu šíreniu woke ideológie nie je sekularizmus dostatočnou odpoveďou. Napríklad o hrozbe islamu píše:

„Počas svojho pôsobenia v Moslimskom bratstve som sa naučila, že sila zjednocujúceho príbehu, ktorý je zakotvený v základných textoch islamu, dokáže prilákať, zaujať a zmobilizovať moslimské masy. Obávam sa, že ak neponúkneme niečo rovnako zmysluplné, erózia našej civilizácie bude pokračovať. A našťastie nie je potrebné hľadať nejaký new-age odvar z liekov a mindfulness. Kresťanstvo má všetko.“

Spirituálny bankrot

Toto vysvetlenie vyvolalo kritiku od kresťanov aj ateistov. Prví jej vyčítali redukciu kresťanstva na užitočný nástroj kultúrnych vojen, druhí, že sa nevenovala materialistickej kritike kresťanského svetonázoru.

Konzervatívny stĺpčekár New York Times Ross Douthat sa v tomto ohľade Ayaan Hirsi Ali zastal:

„Svoje obrátenie pripisuje dvom uvedomeniam. Po prvé, že ateistický materializmus je príliš slabým základom, na ktorom by mohol stáť západný liberalizmus vo svete, ktorý je čoraz viac napádaný, a že biblická tradícia, z ktorej liberálny Západ vzišiel, ponúka istejší základ pre jeho hodnoty. Po druhé, že napriek pocitu oslobodenia od trestajúceho náboženstva, ktorý jej ateizmus kedysi ponúkal, z dlhodobejšieho hľadiska považuje ‚život bez akejkoľvek duchovnej útechy za neznesiteľný‘.“

Ali druhý bod rozviedla v diskusii so svojím bývalým „mentorom“ Dawkinsom (ako ho v ten večer nazvala), keď sa pred ním pokúsila obhájiť dôvody svojej konverzie. Pred publikom priznala, že poslednú dekádu svojho života strávila v silnej depresii a úzkostiach.

„Už som ani nechcela žiť, ale nebola som dosť odvážna ukončiť svoj život. A tak som sa liečila svojpomocne, dlho som navštevovala psychiatrov a ďalších doktorov,“ opisuje s tým, že žiadny vedecký prístup jej nepomáhal.

Nakoniec jej jedna terapeutka povedala, že možno zažíva „spirituálny bankrot“. „Začala som sa modliť a to bol bod zlomu. Čo prišlo, bolo samo osebe zázrakom. Zrazu som cítila prepojenie s niečím väčším, než som ja sama. A ten zážitok ma naplnil pokorou,“ vysvetľuje Ali.

Počas celého monológu na ňu Dawkins neveriacky čumel. „Ayaan, je to veľmi pekný osobný príbeh. Ale kresťan musí veriť určitým veciam. Keď si v kostole a počúvaš farára, tak nejako si všimneš, aké nezmysly rozpráva,“ hľadal zaskočený Dawkins slová.

Večný ateista Dawkins na pódiu privítal čerstvú kresťanku Ali objatím. Zdroj: Youtube

„Berieš vážne to, že Ježiš je Boží Syn, že vstal z mŕtvych a narodil sa z Panny? Lebo to je všetko súčasťou kresťanstva,“ neveriacky sa pýtal.

Ali mu vysvetlila, že keď odmietla ničotu a prijala Božiu existenciu, „farárove slová“ zrazu začali dávať zmysel, a čo viac, sú plné „tisícročnej múdrosti“. Dawkins odvetil, že pokým vnímal Ali ako „politického kresťana“ pre hrozbu islamu, tak to vzhľadom na jej osobnú históriu podporoval, no teraz to znie tak, že tomu naozaj verí. A s tým sa nedokáže zmieriť.

No aj to je obrovský posun v rétorike. Len pred pár rokmi bolo kresťanstvo nepriateľom číslo 1, ale dnes sám veľkňaz Nového ateizmu Dawkins hovorí, že z politických dôvodov je kultúrnym kresťanom. Aj keď neverí „ani v jedno slovo kresťanskej viery“.

„V kresťanskom étose sa cítim doma. Čísla veriacich klesajú, z toho sa teším, ale bolo by mi ľúto, ak by sme prišli o naše katedrály a krásne kostoly,“ povedal pre kanál LBC. „Ak si mám vybrať medzi islamom a kresťanstvom, zakaždým to vyhrá kresťanstvo. Považujem ho za v zásade slušné náboženstvo, čím islam nie je,“ vysvetľuje.

Tento Dawkinsov sentiment – kresťanstvo je na jednej strane užitočné pre svoje hodnoty, no na druhej strane vážne neprijateľné pre svoje nadprirodzené tvrdenia – je niečím, s čím sa boria mnohí západní intelektuáli.

Od morálky až po vedu. Západ by bez kresťanstva nebol

Prvý bod vo svojom bestselleri Dominion do hĺbky rozpracoval ďalší hosť Brierleyho podcastu, historik Tom Holland. Cieľom tejto knihy bolo ukázať, ako „kresťanská revolúcia pretvorila svet“.

Sekulárny naratív bol v tomto ohľade jasný: éra zvrchovanej vlády kresťanstva sa nie nadarmo označuje za temný stredovek. Cirkev vraj aktívne potláčala vedu a pokrok (prominentný mučeník slobodného bádania Galileo), ako aj myšlienkových odporcov (v hlavných úlohách inkvizícia a pálenie čarodejníc), kontrolovala ovečky hrozbou večného zatratenia, barbarsky zničila antickú kultúru…

Až kým neprišli osvietenci so svojím racionalizmom a humanizmom a nevrátili nás na správnu koľaj dejín. Jednoducho povedané, nebyť kresťanskej histórie, boli by sme na tom dnes oveľa lepšie. Ani Hollandovi sa to nezdalo veľmi problematické, pokiaľ sa nepozrel do histórie.

Tom Holland sa pôvodne živil ako spisovateľ. Zhodou okolností sa zaviazal vydavateľovi, že napíše tri upírske romány. Chcel ich zasadiť do rôznych historických epoch, no zistil, že oveľa viac ako o vymyslených upíroch ho baví písať o skutočnej histórii.

Začal sa zaujímať o predkresťanskú minulosť a skúmať, aké presvedčenia mali ľudia v antike, podľa čoho viedli svoje životy. S prekvapením zistil, že tento svet mu je úplne cudzí. Potom sa ponoril do arabskej histórie a islamu. Opäť sa mu to zdalo čudne neznáme. Objavil totiž svety, ktoré žili podstatne odlišnými hodnotami.

Táto zvláštnosť iných civilizácií ho priviedla k ostrému uvedomeniu toho, „čo kresťanstvo bolo a do akej miery bol vlastne v takmer každom smere, vo všetkých svojich predpokladoch úplne kresťanom“. Musel si pripustiť, že on, ako aj všetci ostatní intelektuáli Západu žijú a na svet sa pozerajú kresťanskými hodnotami. A pritom si to bežne ani neuvedomujú.

Historik Tom Holland. Zdroj: Youtube

„Zistil som, že moje presvedčenia, ktoré považujem za veľmi dôležité – napríklad že ľudia sú si v zásade rovní, že rozdiely v rase, pohlaví či triede by nemali mať váhu, že ľudia majú práva –, nemajú žiadnu oporu v objektívnej realite. Prevažná väčšina ľudí naprieč históriou v ne neverila a je úplne možné si predstaviť, že im nebudeme veriť v budúcnosti,“ vysvetľuje Holland.

To ho priviedlo k napísaniu spomínanej knihy Dominion, v ktorej chcel ukázať, že takmer všetko, čím sa na Západe pýšime, pochádza z kresťanstva: či už veda, rozdelenie cirkvi a štátu, ľudské práva, alebo spoločenské výdobytky ako moderné manželstvo. (Zvedaví čitatelia môžu nájsť citácie rôznych súčasných historikov o kľúčovej úlohe kresťanstva vo vedeckej revolúcii či sekularizácii štátnej moci napríklad v tomto krátkom videu. A Hollandovu tézu v zhustenej podobe v tejto eseji.)

Podľa Hollanda je kresťanstvo nielen zdrojom týchto hodnôt, „ale aj podávané vysvetlenie, prečo týmto veciam veriť, je komplexné a tak trochu krásne a nekonečne dramatickejšie, zaujímavejšie“ ako alternatívy.

Tom Holland svoju cestu začal ako neveriaci a dnes sa stále považuje za agnostika. Stojí pred neriešiteľnou úlohou. Ako sa postaviť k svetonázoru, ktorému vďačíme za to najlepšie v našej civilizácii, za vedu, demokraciu a ľudské práva, no zároveň je pre moderného vedca tak ťažko prijateľný? Poďakovať mu a nechať, nech ho odplaví prúd dejín? Čo ho však nahradí? Zatiaľ sa zdá, že možní kandidáti, ktorých vyprodukovala sekularizácia, majú tendenciu tieto výdobytky skôr deštruovať než chrániť.

Tak či onak, fakt, že Holland, okrem iného spoluautor najpopulárnejšieho historického podcastu vo Veľkej Británii s prekvapivo mladým publikom, je mimoriadne naklonený kresťanstvu, opäť značí kultúrny posun. Západ sa na kresťanstvo začína pozerať bez ateistických predsudkov.

Mozog zaťažený scientizmom

Ako už vyššie spomenul Dawkins, kresťanstvo tvrdí mnohé veci, ktoré sa moderným mužom vedy počúvajú veľmi ťažko. Napríklad že človek má dušu. Alebo že ho spolu s celým vesmírom stvorila nadprirodzená bytosť. A – kameň všetkých úrazov – že zázraky sú možné.

Materializmus a spolu s ním presvedčenie, že to, čo sa nedá vedecky vyskúmať, v podstate neexistuje, sa stali dominantným názorom západnej inteligencie. Na smetisko určené pre povery sa tak spolu s náboženstvom odobrali hodnoty, zmysel, dobro a zlo, ako aj nádej na život po smrti a zostala len hmota – to jediné, čo sa dá zmerať. Náš vesmír sa vyprázdnil.

Pochopiť, o čo ide, nám pomôžu myšlienky ďalšieho Brierleyho hosťa, podľa ktorého je takéto zmýšľanie príznačné pre našu dobu.

Ian McGilcrist je britský psychiater a filozof, dekády sa venoval štúdiu psychiatrie a neurovedy a vo svojom veľmi vplyvnom diele The Master and His Emissary (Pán a jeho posol) predstavil svoje závery: obe naše mozgové hemisféry si vykladajú svet inak a západnému mysleniu dominuje tá ľavá.

Pritom by to malo byť naopak. Ľavý mozog, „posol“, by mal slúžiť svojmu „pánovi“, pravému mozgu, vykonávaním výpočtov jednotlivých zozbieraných dát. Pravá hemisféra tieto informácie zaraďuje do širšieho kontextu a dáva im hlbší zmysel.

Brierley vysvetľuje, že podľa McGilcrista „sme sa po tisícročia riadili harmóniou tohto vzťahu, pričom pravý mozog mal prednosť. Avšak v posledných storočiach sa tento kooperatívny vzťah obrátil. Teraz ľavý mozog dominuje kultúre, v ktorej sa svet dá vysvetliť mechanicky a kde úloha intuície a predstavivosti skončila odsunutá na vedľajšiu koľaj“. 

Ľavá hemisféra je dobrý sluha, ale zlý pán a momentálne má jeho kraľovanie zhubné následky ako pre ľudskú spoločnosť, tak aj pre dušu.

Ako si sebecký gén ukradol evolúciu pre seba

Spomínaný mechanický obraz vesmíru však nevytvorila veda, ale jej apriórne ateisticko-materialistická interpretácia poháňaná ľavou hemisférou. Brierley upozorňuje, že aj v tomto prichádza posun.

Jedným z príkladov je evolučná biológia. Asi žiadna iná vedecká teória nenaštrbila vzťahy medzi kresťanstvom a prírodnou vedou tak ako Darwinove myšlienky o pôvode druhov.

Ani sa veľmi nie je čomu diviť, zvlášť pokiaľ ide o tzv. neodarwinistické poňatie evolúcie, ktoré – aj keď je (ako uvidíme neskôr) zastarané – ľudia bežne považujú za vedecký fakt.

Jeho najznámejším prívržencom a propagátorom je práve Dawkins, ktorý ho využíval ako jednu z hlavných zbraní proti kresťanstvu. Základnou myšlienkou tohto smeru je, že život sa vyvíja náhodnými mutáciami génov, z ktorých prirodzený, prípadne sexuálny výber umožní prežiť len tým najvhodnejším. Ide o prepojenie mendeliánskej genetiky a darwinistickej evolúcie, preto sa táto teória označuje aj ako nová syntéza.

Týmto spôsobom sa z biológie podarilo odstrániť zmysel, zámer aj dizajn: život nie je ničím iným než nekonečným a náhodným prúdom génov, z ktorých slepý mechanizmus prirodzeného výberu tvaruje jednotlivé druhy.

V knihe Sebecký gén z roku 1976 tak Dawkins ľudí opísal ako „stroje na prežitie – robotické výtvory, prostriedky slepo naprogramované na uchovanie sebeckých molekúl známych ako gény“. A tento obraz človeka ako biologického robota či otroka génov má od zmyslu biblickej správy o stvorení veľmi ďaleko. Namiesto Boha nás „vytvorili gény, telo aj myseľ“, píše Dawkins.

V posledných dekádach sa však čoraz jasnejšie ukazuje, že tieto závery stoja na vratkých interpretáciách, neúplných faktoch a dogmatických predpokladoch. V knihe Evolution 2.0 či rovnomennom podcaste to zhŕňa spisovateľ a inžinier Perry Marshall.

Pôvodne vychovaný ako kresťanský kreacionista (viera, že Boh priamo stvoril všetky druhy organizmov), Marshall sa dostal do sporu so svojím bratom, ktorý uveril evolúcii, následkom čoho odpadol od viery. Najprv sa mu nechcelo veriť, že taký dokonalý a delikátny kus inžinierskej práce, akou je napríklad ľudská ruka, mohol vzniknúť náhodne, jeho brat mu však ponúkol silné neodarwinistické argumenty.

Marshall sa rozhodol, že dôkazy posúdi sám a podľa toho sa rozhodne, či jeho viera má zmysel. Na niekoľko rokov sa vrhol do štúdia biológie. S prekvapením zistil, že jeho kreacionizmus je rovnako neudržateľný ako neodarwinizmus jeho brata.

Ako to vlastne s evolúciou je, rozoberal v rozhovore s Brierleym a oxfordským biológom Denisom Nobleom, zhodou okolností členom komisie, ktorá kedysi udelila Dawkinsovi doktorát.

Zjednodušene povedané, z výskumu vyplýva, že evolúcia nie je nezmyselnou náhodou, jednotlivé druhy nie sú len prostriedkom génov na ich nekonečné šírenie na výhradnom princípe náhodných mutácií a prirodzeného výberu. Namiesto toho organizmy prostredníctvom buniek kreatívne manipulujú so svojimi génmi podľa vlastných potrieb, čím „riadia svoju vlastnú evolúciu“.

„Jedným z príkladov je [vedec] Michael Levin. Z čerstvej mršiny vzal pľúcne bunky, vložil ich do Petriho misky, aby mali živiny. Bunky strávili tri dni pretváraním sa do čohosi, čo sa dá opísať len ako odlišný organizmus. Časti, ktoré normálne slúžia na vytláčanie hlienu z pľúc, sa premenili na vrtuľky a začali pomocou nich plávať. Keď do misky vložili poškodené nervy, bývalé pľúcne bunky sa k nim pripojili a začali ich opravovať. Stále mali rovnakú DNA ako pľúcne či nervové bunky, ale fungovali ako autonómny organizmus,“ opisuje Perry Marshall.

Preto neprekvapí, že biológovia bunkám pripisujú kogníciu a začínajú o nich hovoriť ako o „v určitom zmysle vedomých“.

Život má zámer a tvorivo sa posúva za cieľom. Zatiaľ čo donedávna sa o evolúcii hovorilo ako o krvavej súťaži slepých procesov (a ako by dobrý Boh mohol tvoriť svoje diela takýmto sadistickým spôsobom, pýtali sa ateisti), dnes sa javí ako kreatívna činnosť mimoriadne inteligentných buniek, ktoré namiesto darwinistického predháňania sa uprednostňujú spoluprácu. Takýto model poľahky zapadá do predstavy o dobrom Bohu.

Debata, v ktorej Denis Noble (vľavo) konfrontoval Dawkinsa (vpravo) s poznatkami vyvracajúcimi jeho interpretáciu evolúcie. Dawkins nemal žiadne odpovede.

Zdá sa, že v skúmaní rozvoja života máme vykročené správnym smerom. Ako sa to však celé začalo? Ako môže v mŕtvom mechanickom vesmíre vzniknúť niečo zmysluplné, inteligentné a orientované na cieľ?

Mohla to byť „šťastná chemická náhoda“, ako si to vysvetľuje Dawkins? Len ťažko. Perry Marshall spolu s investormi pred ôsmimi rokmi vypísal cenu v hodnote 10 miliónov dolárov pre vedecký tím, ktorý vysvetlí vznik života. Dodnes sa k tomu nikto ani len nepriblížil.

Pokiaľ máme uspokojivo vyriešiť otázku vzniku života, podľa Marshalla musí prísť niečo podobne prelomové ako objav nového fyzikálneho zákona. V našom vesmíre je očividne prítomný zámer, musíme len prísť na to, akým spôsobom.

Ale predtým nás ešte čaká spoločenská zmena.

Podľa Marshalla a Noblea mala génocentrická evolúcia silné dogmatické zastúpenie v akademických kruhoch, čo pokrivilo nielen vedecké poznanie a náš pohľad na svet, ale napríklad aj významne spomalilo výskum rakoviny. Paradoxne tak Dawkins robil presne to, z čoho obviňoval kresťanov – lipnutím na svojej svätej pravde bránil rozvoju vedy a poznaniu pravdy o človeku.

S novou generáciou ochotnou dívať sa na dáta a výskum otvorenými očami sa to však rýchlo mení. A zmeny sa dejú aj v populárnom vedomí. Denis Noble ako jedna z vedúcich osobností tohto hnutia známeho aj ako Tretí smer (Third Way) sa nedávno zúčastnil na konferencii na tému ľudské hodnoty v 21. storočí v Južnej Kórei.

Pred 12-tisícovým publikom vysvetľoval, aké dôsledky má táto zmena v evolučnej biológii pre súčasnú spoločnosť a jej hodnoty. „Táto krajina úplne zmenila svoj postoj od génocentrizmu k opaku – život má zmysel. Podobné náznaky začínam vnímať aj vo Veľkej Británii,“ nadchýna sa Noble.

Má veda miesto pre Boha?

Nový ateizmus a jeho dogmy v podobe scientizmu či materializmu vytvárali myšlienkové prostredie, v ktorom kresťanstvo muselo odumierať. Avšak klíma sa mení, tak ako v biológii, podobne aj v iných vedách. Zväčšuje sa otvorenosť voči kresťanskému svetonázoru, otvára sa pôda, do ktorej by opäť mohlo zapustiť korene.

Brierley podáva viacero príkladov, kde sa tak deje. Fyzici a kozmológovia si lámu hlavu nad vznikom vesmíru a presným nastavením základných fyzikálnych konštánt – keby bola akákoľvek hodnota čo len trochu iná, vesmír by mal takú podobu, že nič podobné životu, planétam ani galaxiám by v ňom nemohlo vzniknúť.

Tento fenomén, známy ako „Zlatovláskin vesmír“ či „fine-tuned universe“ (jemne vyladený vesmír), považuje za „dobrý argument“ v prospech Božej existencie aj samotný Dawkins. No aj napriek tomu v Boha neverí, lebo sa mu takéto vysvetlenie vesmíru nepáči.

Taktiež sa zdá, že nastáva návrat duchovna s ním slabnutie materializmu. Neurovedci, ako aj filozofovia mysle si podľa Brierleyho čoraz jasnejšie uvedomujú, že ľudská myseľ sa nedá jednoducho zredukovať na činnosť neurónov.

(V českom jazyku na túto tému vyšla výborná kniha od Jiřího Váchu Meze darwinizmu, ktorá popri obhajobe existencie duše človeka zároveň ukazuje, prečo je vyššie spomenutá génocentrická teória evolúcie nesprávna.)

Názor, že realita má popri materiálnej aj duchovnú stránku, tak počuť čoraz častejšie. Zvlášť populárnym je dnes panpsychizmus, ktorý tvrdí, že všetko hmotné je do nejakej miery zároveň vedomé.

Tento pohľad umožňuje pripustiť, že v našom svete pôsobia aj iné než materiálne sily. Možno sa vďaka tomu dočkáme aj verejnej rehabilitácie parapsychológie, ktorá toto tvrdenie môže podporiť experimentálne. Pre obozretných čitateľov odporúčam rozhovor s katolíckym filozofom a apologétom Jimmym Akinom, ktorý dokazuje, že nejde o pavedu ani heretické new-age fantazírovanie.

Zdroj: Youtube

Síce nič z tohto nie je „dôkaz“ nejakého nebeského inžiniera, ale podstatne to mení obraz nášho vesmíru, ktorý podľa Dawkinsa, ako to slávne vykreslil, nevypĺňa „žiadny zámer, žiadny cieľ, žiadne zlo, žiadne dobro, nič, len slepá, bezcitná ľahostajnosť“.

Pokiaľ náš vesmír umožňuje vznik niečoho takého nepravdepodobného a zároveň neuveriteľne komplexného, kreatívneho, zmysluplného, ako je vedomý život, čo to o ňom hovorí? Môžeme si byť stále takí sebaistí ako Noví ateisti, že za tým celým nie je žiadny zámer, žiadne autorstvo, žiadny zmysel?

Súčasná veda nám nedáva jednoznačné dôkazy Božej existencie, skôr nás zneisťuje v našom jednoduchom materializme, ktorý sa začína javiť príliš úzkoprsý, než aby mohol obsiahnuť zložitosť našej reality. Dnešné poznatky nás, ak sme ochotní vydať sa na cestu, pozývajú k opätovnému prehodnoteniu nášho pohľadu na svet.

Vo svojich knihách o tom písal Tomáš Halík. Boh sa nám často nedáva ako odpoveď, ale skôr ako otázka. A zdá sa, že otázku o Bohu si dnes opäť začínajú klásť nielen historici, spoločenskí kritici či filozofi, ale aj vedci.

Ani kresťanstvo, ani ateizmus

Brierley to vidí podobne. V diskusii s ateistom Alexom O’Connorom sa svoju tézu o návrate viery pokúsil vysvetliť takto:

„Nemyslím si, že sme svedkami kresťanského obrodenia. Podľa mňa vidíme počiatky tejto možnosti, pretože mám pocit, že sa atmosféra zmenila. V mojej knihe sa ako ústredná metafora používa príliv a odliv, čiže opisujem obrat. Nemyslím si, že vidíme veľkú vlnu, ktorá sa k nám vracia, ale mám pocit, že sekulárny materialistický projekt možno dosiahol svoj najvzdialenejší koniec a teraz práve začíname vidieť prvé náznaky niečoho, čo sa deje, kedy by sa vlastne ten príliv viery mohol opäť vrátiť.“

Nič optimistickejšie sa vlastne ani nedá tvrdiť, to by človek musel byť slepý. Sekularizácia na Západe pokračuje, kostoly sa vyprázdňujú. Škandály so zneužívaním spravili cirkvám, katolíckej aj protestantským, biedne PR. Osvojenie kresťanstva určitými politickými hnutiami či vzostup kresťanského nacionalizmu mnohým hľadajúcim sťažuje prístup. Brierley o tom vie, problému venoval celú epizódu.

Na druhej strane ľudia majú o duchovno záujem. „Pokiaľ sa spýtate ľudí [vo Veľkej Británii], či vyznávajú náboženstvo, áno odpovie 11-12 percent. Ale keď sa spýtate, či vo vesmíre ide o viac, než vyplýva z redukcionistického materialistického pohľadu, asi 95 percent odpovie áno,“ tvrdí spomínaný filozof a psychiater Ian McGilcrist.

Ian McGilcrist. Zdroj: channelmcgilchrist.com

Ďalším dôkazom je fenomén #WitchTok. Videá s týmto označením len v roku 2022 získali vyše 30 miliárd zhliadnutí, zatiaľ čo príbuzný #witch dosiahol takmer 20 miliárd. V týchto videách čarodejnice ukazujú, ako čarujú, obyčajne s kryštálmi, esenciálnymi olejmi, kadidlom, prírodnými artefaktmi či ďalšími pomôckami, prípadne robia obety pohanským bohom. Príspevky tak majú zobraziť každodenný život čarodejnice, podávať návody, ako kúzliť či vzdelávať v tejto oblasti.

Opäť to potvrdzuje, že sekularisti sa mýlili – smrť náboženstva nevytvorí racionálnu oázu vedy, logiky a humanizmu. Mnohí ľudia chcú stále žiť v začarovanom svete plnom významov, tajomstva a zmyslu. No vďaka moderným technológiám si po duchovno nemusia chodiť do kostola, stačí spustiť apku na mobile.

Začína dominovať istý druh otvorenosti. V populárnych podcastoch sa riešia mimozemšťania, prastaré civilizácie, psychedeliká a alternatívna veda. Oslobodzujeme sa z postosvietenského materializmu, ktorý ľudskú myseľ tesne spútal len s jedným typom pravdy. Ale otvorenosť neznamená nič konkrétne, je to len možnosť.

V tejto chvíli nie je nič menej isté ako budúcnosť

Aj podľa nedávnej štúdie zo Spojeného kráľovstva sa odliv možno pomaly začína meniť na príliv. Mladí Briti sú podľa výsledkov viac spirituálni aj náboženskí než predchádzajúce generácie. Čoraz menej sa identifikujú s ateizmom, ktorý je populárny najmä medzi štyridsiatnikmi a päťdesiatnikmi. No aj napriek tomu celá populácia zostáva „veľmi kritická voči náboženstvu a pesimistická s ohľadom na jeho vyhliadky“.

Podobne to vyzerá aj v USA. Výskum Pew Research Center uverejnený na konci februára zhŕňa dáta z rokov 2023 – 2024 takto: „Úpadok kresťanstva v USA sa spomalil, možno sa zastavil.“ Od roku 2007 sa pomer Američanov považujúcich sa za kresťanov prepadol zo 78 percent na 60 percent v roku 2022, čiže na historicky najnižšie číslo. Odvtedy však stúpol na minuloročných 63 percent.

„Príbeh o tom, že Boh bol produktom nevedomosti, ktorej vyvrátenie sme čakali od vedy, je zjavne nesprávny. Myšlienky ľudí o Bohu sú predovšetkým emocionálne. Keď sme sa ich pýtali, akého Boha chcú, najčastejšou odpoveďou bolo ‚utešujúceho‘. Keď mali vybrať najsilnejší argument v prospech existencie Boha, odpovedali, že je to ‚túžba spojiť sa s niečím väčším, než sme my sami‘. Potreba útechy nezabezpečí existenciu Boha. Túžba je pocit, nie argument,“ zhŕňa zadávateľ britskej štúdie, kresťanský publicista Christopher Gasson.

Podľa výsledkov je najsilnejšou motiváciou pre nevieru to, keď sa náboženstvo správa zle. „Keď cirkev robí veci, ktoré sa nezdajú správne, ľudia stratia chuť byť jej súčasťou,“ vysvetľuje Gasson.

Toto zistenie vysvetľuje, prečo práve islamistický útok na dvojičky z 11. septembra odštartoval masívne kultúrne ťaženie proti kresťanstvu známe ako Nový ateizmus. A zároveň cirkvám dáva návod, ako pritiahnuť mladých ľudí.

WitchTok. Zdroj: Youtube

Ako bolo už viackrát spomenuté, je to skôr možnosť než prísľub znovuzrodenia viery. Kresťania tak v roku 2025 podľa kresťanského filozofa a youtubera Davida Wooda stoja pred jedinečnou príležitosťou, ktorá sa možno nebude opakovať:

„Že mladí ľudia opúšťajú ateizmus, ešte neznamená, že sa stávajú kresťanmi. Stávajú sa kadečím, sú otvorení, skúmajú možnosti. Ale ak tam nie si, aby si sa s nimi porozprával, urobí to niekto iný. Inými slovami, o dva roky už nemusia byť otvorení počúvaniu.“

Príkladom sú mnohí exmoslimovia, ktorí opustili islam kvôli Novému ateizmu. Niektorí z nich sa podľa Wooda po sklamaní sa v sekularizme môžu vrátiť späť k svojmu náboženstvu. „Povedia si, dali sme ateizmu šancu, nefungovalo to, islam aspoň držal pokope moju rodinu,“ myslí si Wood.

Aby neprepásli túto historickú príležitosť, kresťania by si podľa neho mali osvojiť tri veci:

Pochopiť, čomu veria, prečo tomu veria a zistiť, ako sa o to deliť s ostatnými.

Je kresťanstvo zlé pre spoločnosť?

Podľa spomínanej štúdie mladých ľudí od kresťanstva najviac odrádza predstava o jeho škodlivosti. Dlhé obdobie sa táto debata pohybovala len na úrovni dojmov z osobnej skúsenosti. No ide o otázku, ktorá sa dá vyriešiť empirickým sociologickým výskumom. A ten výskum do veľkej miery už prebehol.

V súčasnosti sa o jeho popularizáciu snaží kresťanský youtuber Michael Jones. Podľa neho dáta jednoznačne ukazujú, že kresťanstvo má na spoločnosť výrazne lepší vplyv ako sekularizmus.

„Viaceré štúdie ukázali, že veriaci ľudia sa viac venujú charitatívnej činnosti, sú veľkorysejší, viac dobrovoľníčia či darujú krv. Okrem toho šírenie zbožnosti, viery v Boha a spoliehanie sa na Bibliu boli historicky určujúcim faktorom pre budovanie škôl pre deti, zakladanie univerzít či nemocníc, starostlivosť o siroty a starých ľudí, odolávanie útlaku, nastolenie práva a poriadku a vznik demokracie,“ citoval Jones v nedávnej debate s ateistickým fyzikom Lawrencom Kraussom na tému Kresťanstvo alebo sekulárna etika, čo je najlepšie pre spoločnosť?

„Matanalýzy tiež ukázali, že religiozita je spojená s prosociálnejším správaním a sebakontrolou, […] nižšou mierou depresie a samovrážd,“ zhrnul Jones a svojmu oponentovi vytkol, že s ďalšími apoštolmi ateizmu je spoluzodpovedný za súčasné spoločenské problémy.

Zarážajúca bola reakcia jeho oponenta. Vedec Krauss neponúkol žiadne štúdie, snažil sa stočiť debatu od dohodnutej otázky o užitočnosti kresťanstva k otázke jeho pravdivosti. Pohyboval sa na len na úrovni vágnych hesiel typu „sekularizmus je o slobodnom myslení a vede“ bez toho, by ich podoprel empirickými dôkazmi, a argumentoval na anekdotickej rovine.

Karta sa obrátila. Keď v roku 2025 spolu diskutovali kresťan a ateista, na strane toho prvého bola veda, argumenty a logika, zatiaľ čo ten druhý sa uchyľoval k rétorike a zbožným prianiam.

Samostatný prípad Slovensko?

Reč tu bola predovšetkým o anglosaskej sfére, ktorá však má vplyv aj na zvyšok Európy. A mnohé z vyššie napísaného po určitej úprave platí aj pre Slovensko. Čísla stále klesajú, obrovské kostoly vybudované v laufe 90. rokov nepraskajú vo švíkoch.

Podľa článku výskumníka zo Slovenskej akadémie vied Juraja Maja nám dáta zo sčítania ľudu v roku 2021 ukazujú, že najväčší nárast neviery prebieha práve v najmladšej časti populácie. Medzi rokmi 2001 – 2021 sa pomer neveriacich detí do 14 rokov zvýšil o 47 percent. „Je to proces, ktorý udáva tón a v budúcnosti určite ovplyvní demografický vývoj hlavných náboženských skupín na Slovensku,“ píše Majo. Najväčšie vlny sekularizácie nás pravdepodobne ešte len čakajú.

Po páde socializmu, ktorý vnucoval ateizmus, sa podľa Maja „sekulárna časť spoločnosti stala silnejšou a konkuruje cirkvám; zdá sa, že získala novú moc a pôsobí v spoločnosti oveľa rýchlejšie a s väčšou výdržou“.

Na druhej strane platí, že výsledky sčítania z roku 2021 pre katolíkov nedopadli tak zle, ako sa očakávalo. Sme stále vysoko nad európskym priemerom. Ale má to aj druhú stránku.

Je možné, že Slovensko sa ešte nesekularizovalo natoľko, aby sme v ňom mohli vidieť podobný potenciál pre návrat kresťanstva ako v skutočne postkresťanskej Európe. Inými slovami, kresťanstvo a cirkev sú v našich životoch ešte stále príliš silne prítomné, než aby nás mohli osloviť ako niečo svieže a nové.

Pre (na európske pomery) nadpriemerne vysoké zastúpenie katolíkov v populácii máme oveľa viac mladých ľudí, ktorí si na sebe zažili kresťanskú výchovu, častokrát poháňanú zvykovosťou a nedostatočne podopretú argumentmi. Kontroverzné kroky a vyhlásenia predstaviteľov spoločensky a politicky stále vplyvnej slovenskej katolíckej cirkvi sa do vedomia mladých ľudí zapisujú príliš silno.

Katolicizmus u nás v mnohých prípadoch predstavuje skôr kostru pomaly odumierajúcej kultúry než krv kolujúcu v žilách živej viery. Možno sme ešte nezomreli natoľko, aby sme mohli pomýšľať na znovuzrodenie.

Je to síce len anekdotické, ale z osobných rozhovorov a vnímania okolia mám dojem, že mnohí dospievajúci a mladí dospelí v mojich kruhoch vnímajú cirkev skôr negatívne, prekáža im neprijatie LGBTI či žien, vyjadrenia biskupa Oroscha, kňaza Kuffu či podobná rétorika v ich domácich kostoloch, ale aj zlé skúsenosti z farnosti, pokrytectvo, manipulácia, nátlak staršej generácie („pôjdeš do kostola a basta!“) namiesto vedenia príkladom a intelektuálne uspokojivého vysvetľovania viery.

Epilóg

Svitá. Pomätenec si zapáli lampáš a vtrhne na prebúdzajúce sa trhovisko. „Hľadám Boha!“ kričí, čím vyvolá smiech okolostojacich. „Kde je Boh? Poviem vám to – ja a vy, spoločne sme ho zabili.“ V panike sa pýta: „Čo sme to robili, keď sme odpútali túto zem od jej slnka?“ Ale nenachádza pochopenie. „Prišiel som priskoro. Táto ohromná udalosť ešte stále trvá. Skutky, hoci vykonané, vyžadujú čas, aby ich bolo vidieť a počuť. Tento skutok je od nich ďalej než tá najvzdialenejšia hviezda – a predsa ho vykonali oni,“ zakončí a odoberie sa túlať po kostoloch – hrobkách mŕtveho Boha.

Takto Nietzsche oznámil smrť Boha ani nie pred 150 rokmi. Zabiť ho malo to, že viera v neho sa stala neuveriteľnou. Prorokoval nadchádzajúci odklon od kresťanstva a spolu s ním aj stratu základu celej západnej kultúry – preto sa naša zem odpútala od svojho slnka. Pol druha storočia stále nestačilo, aby sme sa s touto katastrofou a jej následkami vyrovnali.

Avšak čosi visí vo vzduchu. Viera sa opäť stáva uveriteľnou a Justin Brierley dnes prichádza so správou o opačnej udalosti – smrti ateizmu. Tiež sa nám môže zdať, že ju ohlasuje priskoro. A možno sa jej následky začnú objavovať až o niekoľko rokov či desaťročí. Uvidíme.

Tak či onak, čo sa týka vstávania z mŕtvych, Boh kresťanov v tom už má nejaké skúsenosti.