Zmŕtvychvstanie pre turecké kresťanstvo

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zmŕtvychvstanie pre turecké kresťanstvo

Jeho Všesvätosť Bartolomej I., arcibiskup konštantinopolský, Nového Ríma a ekumenický patriarcha slúži slávnostnú svätú archijerejskú liturgiu v Chráme svätého Rastislava v Bratislave 27. mája 2013. Foto: TASR

Ekumenický patriarcha Bartolomej vysvätil 11. septembra 2016 nového metropolitu Izmiru (niekdajšej Smyrny) v Turecku.

Novozvolený smyrniansky metropolita Bartolomej (Samaras) bol doposiaľ generálnym sekretárom patriarchálneho synodu, ktorý ho napokon zvolil za metropolitu. Rodák z gréckeho Volosu (*1972) bol v rokoch 1996 až 2002 farárom v gréckom meste Veria (kedysi Berea), kde pôsobil už svätý apoštol Pavol a ktoré je dnes súčasťou jurisdikčného územia Konštantínopolského ekumenického patriarchátu. Bartolomej Samaras potom odišiel pracovať na sekretariát biskupského synodu v sídle Ekumenického patriarchátu v istanbulskej mestskej štvrti Fanar, pričom pozíciu generálneho sekretára zastával od roku 2011. Veľmi sa zaslúžil o zorganizovanie celopravoslávneho koncilu v júni 2016 na Kréte. Intronizácia nového smyrnianskeho metropolitu sa uskutočnila 25. septembra 2016.

Svätý synod zároveň povýšil doterajšieho rektora jediného pravoslávneho chrámu v Izmire, archimandritu Kyrilla Sykisa, za titulárneho biskupa a biskupského vikára.

Metropolitná stolica bola vakantná 94 rokov

Odvahu na obnovenie smyrnianskej metropólie nadobudol až ekumenický patriarcha Bartolomej. Definitívne ukončiť váhanie 270. nástupcu svätého apoštola Andreja od roku 1991 posmelila aj mestská a provinčná správa Izmiru v rukách tureckej opozičnej Ľudovej republikánskej strany (CHP), ktorá odmieta islamizačný kurz prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. A okrem toho, medzičasom už pomreli všetci pamätníci tragických udalostí zo septembra 1922 v Izmire počas Grécko-tureckej vojny, ktoré si vyžiadali život aj smyrnianskeho gréckeho pravoslávneho metropolitu Chrysostoma (Kalafatisa).

Izmir v roku 1862. Foto: Francis Bedford, wikimedia

Grécko-turecká vojna (1920 – 22)

Po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne (1914 – 1918) grécke vojenské jednotky obsadil v máji 1919 Izmir a odtiaľ prenikali ďalej do Anatólie. Počas invázie, ktorej zámerom bolo uskutočniť „veľkú ideu“ obnovenej Byzantskej ríše, grécki vojaci masakrovali tureckých a ďalších moslimských civilistov v regióne. V auguste 1920 zmluva zo Sèvres síce pririekla Grécku mesto Izmir, no Turci ho v rámci Grécko-tureckej vojny 9. septembra 1922 dobyli späť. Napokon mierová zmluva z Lausanne pririekla Izmir i celé západné pobrežie Malej Ázie Turecku.

Grécka armáda v Izmire v roku 1919.

Umučený metropolita Chrysostomos Kalafatis

Predchodca novozvoleného smyrnianskeho metropolitu Bartolomeja (Samarasa) sa narodil v roku 1867 v Traglia v maloázijskej Bitýnii. V mladosti sa rozhodol pre mníšsky život a študoval na Teologickej vysokej škole Ekumenického patriachátu na ostrove Chalki. V roku 1902 ho svätý synod zvolil za biskupa v meste Drama na východe Macedónie, ktorá bola prevažne Grékmi obývanou časťou vtedajšej Osmanskej ríše. Kalafatisovo zasadzovanie sa za grécke záujmy viedlo k sporu s bulharsky hovoriacimi spoluobčanmi a vyústilo do jeho vykázania tureckými úradmi v roku 1907. Už v roku 1910 svätý synod zvolil biskupa Chrysostoma (Kalafatisa) za metropolitu Smyrny, ktorá v tom čase bola druhým najdôležitejším mestom Osmanskej ríše a najmodernejšou industriálnou a obchodnou metropolou v stredomorskom priestore s významným kresťanským podielom na obyvateľstve. Krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny (1914) tvorili moslimovia 50, pravoslávni Gréci 40, katolícki Levantínci 6 a staroorientálni Arméni 4 percentá obyvateľstva Izmiru. V turecko-islamskej agitácii malo toto mesto prezývku „gavur Izmir“ („pohanský Izmir“), keďže moslimovia zvyknú označovať kresťanov a židov za neveriacich.

Súčasný Izmir. Foto: Marcel Oosterwijk/flickr.com

V roku 1856 osmanskí vládcovia prostredníctvom ediktov stanovili rovnoprávnosť kresťanov a moslimov v Osmanskej ríši. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny však začal mladoturecký „Výbor pre jednotu a pokrok“ („İttihat ve Terakki Cemiyeti“) zavádzať opatrenia zamerané na prenasledovanie kresťanského obyvateľstva v Malej Ázii. Metropolita Chrysostomos sa stal hovorcom grécky hovoriaceho obyvateľstva pred diplomatickým zborom a zahraničnými médiami v Istanbule. To mu vynieslo ďalšie vykázanie tureckými úradmi, pričom tentokrát sa musel stiahnuť do hlavného mesta Istanbulu.

Metropolita sa do Izmiru vrátil, keď v máji 1919 mesto obsadili grécke vojenské jednotky. Keď 9. septembra 1922 turecké jednotky dobyli späť Izmir, turecký dav na príkaz veliteľa Nureddina Pašu v ten istý deň zlynčoval gréckeho metropolitu. V októbri 1922 to francúzsky poslanec Eduard Jolie pred francúzskym parlamentom dosvedčil: „Arcibiskupa privliekli pred jedno kaderníctvo a tam mu odrezali bradu i vlasy. Následne ho dobodali, odrezali mu nos a vypichli oči. Naši námorníci sa tomu museli nečinne zúfalo prizerať. Zodpovedný dôstojník sa im vyhrážal zastrelením, ak by zasiahli. Dav potom odvliekol mŕtve telo do tureckej mestskej štvrte, kde ho nechal ležať a pohodil psom za potravu.“

Dňa 13. septembra 1922 v Izmire vypukol v arménskej štvrti oheň, ktorý sa rýchlo rozšíril aj do gréckej a ďalších kresťanských štvrtí, takže zničil veľkú časť mesta. Násilnosti na kresťanoch v Izmire si vyžiadali prinajmenšom 25-tisíc obetí z radov gréckych a arménskych civilistov, pričom ďalších dvestotisíc vyhnali. Mnohí smyrnianski Gréci utiekli do Atén, kde ide pôvod dodnes pripomína mestská štvrť „Nová Smyrna“ (gr. „Nea Smyrni“). 

Svätorečenie metropolitu Chrysostoma (Kalafatisa)

Pravoslávny metropolita napriek hroziacemu dobytiu Izmiru Turkami odmietol opustiť mesto, pretože považoval za svoju arcibiskupskú povinnosť, aby bol k dispozícii svojej kresťanskej komunite v ťažkých časoch. Keďže Turkami na svojom území len trpený Ekumenický patriarchát Konštantínopola si nemohol dovoliť provokáciu voči tureckému štátu, umučeného metropolitu Chrysostoma (Kalafatisa) napokon v roku 1992 kanonizovala autokefálna Grécka pravoslávna cirkev, na ktorej čele stojí práve aténsky metropolita.

Novovysvätený metropolita Izmiru Bartolomej Samaras

Archidioecesis Smyrnensis

Pri príležitosti obnovenia smyrnianskej pravoslávnej metropólie ekumenický patriarcha hovoril o „zmŕtvychvstaní pre maloázijské kresťanstvo“. S Bartolomejovým vyjadrením môžeme súhlasiť len za predpokladu, že mal na mysli kresťanstvo v jeho gréckej pravoslávnej podobe. Izmir je od roku 1818 sídlom rímskokatolíckej Smyrnianskej arcidiecézy (lat. Archidioecesis Smyrnensis), pričom dnes je izmirským arcibiskupom taliansky dominikán Lorenzo Piretto, keďže miestni rímskokatolícki veriaci sú potomkami katolíckych levantíncov, teda talianskeho obyvateľstva stredomorských miest v stredoveku a novoveku.

Najznámejší smyrniansky biskup a rodák

Smyrna, antické prístavné mesto (Egejské more) a brána do Malej Ázie (Anatólia), sa okolo roku 60 pred Kristom stala súčasťou rímskej provincie Ázia. Smyrna bola jedným z prvých centier kresťanstva a jedna zo siedmich cirkví Ázie v Apokalypse, kde sa nachádza list svätého apoštola Jána biskupovi v Smyrne (porov. Zjavenie 2,8-11).

Najznámejším smyrnianskym biskupom sa stal svätý Polykarp, ktorý tu zomrel mučeníckou smrťou v amfiteátri vo veku 86 rokov okolo roku 155. O Polykarpovej mučeníckej smrti existuje záznam v podobe spisu „Umučenie Polykarpa“, ktorý je najstarším dokumentom z diela „Skutky mučeníkov“ (lat. „Acta Martyrum“). Napísal ho očitý svedok. Polykarpa nahovárali, aby sa zriekol Krista. No napriek surovým slovám a fyzickým úderom sa Polykarp nepodvolil. Keď ho priviedli do amfiteátra, prokonzul mu povedal: „Potup Krista a prepustím ťa!“ No Polykarp mu vtedy povedal pamätné slová: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mu teraz mohol rúhať?“

Najznámejším smyrnianskym rodákom je lyonský biskup svätý Irenej, veľký obranca kresťanskej pravovernosti svojím viaczväzkovým dielom „Proti herézam...“ (lat. „Adversus haereses...“). Aj Irenej zomrel mučeníckou smrťou vo veku 72 rokov v roku 202.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo