Rébus okolo dátumu Prečo východné a západné cirkvi často slávia Paschu a Veľkú noc v rôznych termínoch

V ranej cirkvi neexistoval jednotný alebo štandardizovaný deň, v ktorý sa slávilo Kristovo vzkriesenie, a Prvý ekumenický koncil v Nicei rozhodol, že všetci kresťania by mali Kristovo vzkriesenie sláviť v ten istý deň. 

Hoci neboli súčasťou oficiálneho dokumentu vypracovaného v Nicei, listy napísané cirkvám obsahovali ustanovenie o tom, v ktorý deň by sa malo sláviť Kristovo vzkriesenie:

Prvá nedeľa po prvom splne po jarnej rovnodennosti.

Toto ustanovenie udáva jedinečný dátum na slávenie Kristovho vzkriesenia a dlhé roky bolo neproblematické. Je však všeobecne známe, že východné a západné cirkvi teraz často slávia Paschu a Veľkú noc v rôzne dni (pojem Pascha používam pre slávenie Kristovho vzkriesenia východnými cirkvami a Veľká noc pre slávenie západnými cirkvami). V nasledujúcom texte predložím rébus na bežné vysvetlenie, prečo cirkvi niekedy slávia Paschu a Veľkú noc v rôzne dni.

Často počúvame, že hoci západné a východné cirkvi používajú na výpočet dátumov Paschy a Veľkej noci to isté ustanovenie, keď sa dátumy Paschy a Veľkej noci líšia, je to spôsobené tým, že západná cirkev používa gregoriánsky kalendár a východná cirkev juliánsky kalendár. Napríklad metropolita Saba z Antiochijskej pravoslávnej cirkvi nedávno napísal, že východná aj západná cirkev prijímajú nicejské ustanovenie a rozdiel v týchto dátumoch je spôsobený používanými kalendármi:

„Je to rozdiel v type kalendára, nie v pravidle. V prvých pätnástich storočiach sa kresťania riadili tým, čo poznáme ako starý, východný alebo juliánsky kalendár. V šestnástom storočí rímsky pápež Gregor XIII. nariadil astronomickú opravu tohto kalendára, čo sa stalo známym ako opravený či západný, alebo gregoriánsky kalendár.“ (The Word, roč. 68, č. 3, máj – jún 2024, s. 6)

Vatikánska sedmaSilnie tlak, aby všetci kresťania slávili Veľkú noc v rovnakom termíne. Čo tomu bráni?

Imrich Gazda

Podľa tohto štandardizovaného názoru východná aj západná cirkev prijímajú nicejské ustanovenie, no môžu mať rozdielne dátumy, pretože používajú rôzne kalendáre. 

Všimnite si, že nicejské ustanovenie obsahuje tri časti: dve z nich sú založené na astronomických udalostiach (spln mesiaca a jarná rovnodennosť) a jedna je založená na kalendárovej udalosti (nedeľa). To okamžite vedie k rébusu. 

Juliánsky a gregoriánsky kalendár sa zhodujú na dňoch týždňa, takže nedeľa v juliánskom kalendári je zároveň nedeľou v gregoriánskom kalendári. No ak jedinou od kalendára závislou špecifickou časťou nicejského predpisu je zmienka o nedeli a juliánsky a gregoriánsky kalendár sa zhodujú v nedeliach, ako potom môžu byť rozdielne dátumy Paschy a Veľkej noci spôsobené používaním rôznych kalendárov? Inými slovami, ak žiadna z informácií zadaných do ustanovenia nediferencuje juliánsky a gregoriánsky kalendár, ako môže byť výstup závislý od použitého kalendára?

Zopakujme si tento rébus iným spôsobom: tento rébus vzniká preto, lebo ak západná aj východná cirkev používajú to isté nicejské ustanovenie a juliánsky aj gregoriánsky kalendár sa zhodujú na jedinej od kalendára závislej časti nicejského ustanovenia, tak potom by im mali vychádzať rovnaké dátumy Veľkej noci a Paschy. 

Dátum jarnej rovnodennosti je empirická astronomická záležitosť, rovnako ako spln mesiaca. Tie sa určujú empiricky a vôbec nezávisia od kalendára. Človek by dokázal určiť, kedy nastáva jarná rovnodennosť a spln, aj keby nemal kalendár. 

Ak sa teda ľudia používajúci gregoriánsky a juliánsky kalendár zhodnú na tom, kedy nastávajú astronomické udalosti, a zhodnú sa na tom, ktoré dni sú nedeľami, tak potom by mali sláviť Paschu a Veľkú noc v rovnakých dátumoch. Rozdiel v dátumoch Paschy a Veľkej noci nie je spôsobený tým, že východná a západná cirkev používajú rovnaké ustanovenie, ale odlišné kalendáre. Musí to byť spôsobené niečím iným.

Aby sme lepšie objasnili tento rébus, zvážme nasledujúci myšlienkový experiment. Predpokladajme, že archeológovia objavia originálne dokumenty z Nicejského koncilu a navyše k materiálu o dni slávenia Paschy budú hneď nasledovať materiály o tom, v akom čase by sa mali začínať liturgie v nedeľu ráno. Členovia koncilu sa zjavne obávali, že návštevníci mesta by nemuseli vedieť, kedy sa začne nedeľná liturgia, a aby sa predišlo zmätku, koncil rozhodol, že všetky liturgie v nedeľu by sa mali začínať v rovnakom čase:

Nedeľné liturgie by sa mali začínať tri hodiny po miestnom východe slnka.

Toto ustanovenie má tú výhodu, že každý dokáže určiť, kedy sa začne liturgia v danú nedeľu. Všimnite si, že toto nariadenie závisí od empirickej udalosti: miestneho východu slnka.

Teraz predpokladajme, že v určitom okamihu cirkev vyhlási, že východ slnka nastáva vždy o 6.30 miestneho času. Možno to cirkev dokonca nazve „cirkevným východom slnka“ a použije to spolu s nicejským ustanovením na to, aby sa vo všetkých chrámoch nedeľné liturgie začínali o 9.30. Týmto by cirkev zmenila pôvodné nicejské ustanovenie. Nové ustanovenie znie:

Nedeľné liturgie by sa mali začínať tri hodiny po cirkevnom východe slnka (6.30).

Pôvodné ustanovenie vychádzalo z empiricky pozorovateľnej udalosti, zatiaľ čo modifikované ustanovenie vychádza z konkrétneho času na hodinách, 6.30. Keďže skutočný východ slnka nie je vždy o 6.30, tieto ustanovenia môžu poskytovať rôzne časy začiatku nedeľných liturgií. Je zrejmé, že v tomto príklade cirkev zmenila pôvodné ustanovenie, ktoré vydal Nicejský koncil.

Ak sa vrátime k dátumom Paschy a Veľkej noci, rozdiel je v tom, že v istom momente cirkev prijala, že jarná rovnodennosť nastáva 21. marca každého roka podľa juliánskeho kalendára. Následkom toho je nové ustanovenie pre dátum Paschy:

Prvá nedeľa po prvom splne po 21. marci podľa juliánskeho kalendára.

Toto je analogické k tomu, ako cirkev vyhlásila pevný čas východu slnka v našom myšlienkovom experimente. V oboch prípadoch cirkev stanovila, že empirická astronomická udalosť nastáva v určitom dni alebo čase. V prípade Paschy toto nové ustanovenie viaže dátum Paschy na konkrétny dátum v juliánskom kalendári, hoci pôvodné nicejské ustanovenie bolo nezávislé od kalendára. 

Všimnite si, že by sme mohli používať juliánsky kalendár a riadiť sa pôvodným nicejským ustanovením; dátum jarnej rovnodennosti by sme určili na základe empirických údajov a nestanovili by sme, že musí nastať v určitom dátume v kalendári. V takom prípade by cirkvi slávili Paschu a Veľkú noc v ten istý deň. To vysvetľuje, prečo vzniká rébus.

Zaujímavé je, že pri výpočte dátumov Paschy a Veľkej noci cirkvi nepoužívajú astronomický spln, ale aproximáciu nazývanú „cirkevný spln“. Cirkevné splny sa nie vždy zhodujú so skutočnými splnmi. Preto používaním cirkevného splnu namiesto skutočného splnu východné aj západné cirkvi modifikovali pôvodné nicejské ustanovenie.

Niekto by mohol namietnuť, že stanovenie dátumu jarnej rovnodennosti na 21. marec nie je v rozpore s tým, čo zamýšľal Nicejský koncil, a že členovia koncilu používali pojem „jarná rovnodennosť“ ako označenie pre 21. marec. Považujem to za nepravdepodobné. Bolo jasné, že jarná rovnodennosť je empirická záležitosť a astronómovia vedeli vypočítať dátum jarnej rovnodennosti už stovky rokov (dávno pred juliánskym kalendárom). 

A okrem toho jarná rovnodennosť nepripadala nevyhnutne na 21. marec podľa juliánskeho kalendára. Keď Július Cézar vypracoval kalendár, za dátum jarnej rovnodennosti označil 25. marec. V priebehu rokov sa však dátum jarnej rovnodennosti musel posunúť a od Nicejského koncilu pripadal na 21. marec. Členovia koncilu to vedeli a mali vedieť, že v budúcnosti bude potrebné upraviť dátum jarnej rovnodennosti. Ak by bol koncil chcel, aby 21. marec bol rozhodujúcou súčasťou ustanovenia o Pasche, výslovne by to bol spomenul; namiesto toho použil pojem „jarná rovnodennosť“, aby označil dátum, o ktorom vedel, že ním v budúcnosti nebude 21. marec.

Všimnite si, že vyššie uvedené riešenie rébusu netvrdí, že cirkev pri výpočte Paschy postupovala nesprávne. Ide len o to, aby sme netvrdili, že hoci sa východná aj západná cirkev riadia tým istým nicejským ustanovením, rozdielne dátumy Paschy a Veľkej noci sú spôsobené používaním rozdielnych kalendárov. 

Nicejské ustanovenie poskytuje spôsob výpočtu dátumu Paschy a výsledný dátum je nezávislý od juliánskeho a gregoriánskeho kalendára. Dôvod, prečo je dátum Paschy viazaný na juliánsky kalendár, je ten, že v určitom okamihu východná cirkev modifikovala ustanovenie o Pasche vydané v Nicei a naviazala ho na dátum juliánskeho kalendára. 

Toto je riešenie rébusu, prečo východné a západné cirkvi často slávia Paschu a Veľkú noc v rôznych dátumoch.

V tomto roku sa slávi 1700. výročie Prvého ekumenického koncilu a diskutuje sa o dátumoch Paschy a Veľkej noci. Pápež František nedávno vyjadril želanie, aby „všetci kresťania urobili rozhodný krok vpred smerom k jednote okolo spoločného dátumu Veľkej noci“. Ak majú východné a západné cirkvi skutočný záujem o spoločný dátum Paschy/Veľkej noci, navrhujem toto:

Návrat k pôvodnému ustanoveniu, ktoré vydal Prvý ekumenický koncil.

Podľa tohto návrhu by sa dátum Paschy/Veľkej noci odvíjal od prvej nedele po určitých astronomických udalostiach, neexistovali by žiadne časti závislé od kalendára a od odhadov týchto astronomických udalostí. V súčasnosti je pomerne jednoduché určiť a predpovedať rovnodennosti a splny, takže nie je potrebný žiadny kalendár ani odhady. 

Východná aj západná cirkev by na základe tohto návrhu museli urobiť zmeny. Uvedomujem si, že zmena výpočtu Paschy/Veľkej noci by nebola rýchla a jednoduchá, ale počas tohto 1700. výročia Prvého ekumenického koncilu by bolo obzvlášť vhodné vrátiť sa k pôvodnému nicejskému ustanoveniu, aby všetci kresťania slávili Kristovo vzkriesenie v ten istý deň.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.