Augustinián Juraj Pigula o Levovi XIV. Progresívne prekvapenia od neho nečakám, do Košíc chcel ako kardinál šoférovať sám

Slovenský rehoľník Juraj Pigula z rehole augustiniánov sa v čase zvolania Habemus papam nachádzal v Londýne. Na druhý deň sa vrátil do Talianska, kde pôsobí ako predstavený kláštora v talianskom mestečku Cascia, kam prúdia pútnici za svätou Ritou.

Po prílete na rímske letisko Fiumicino sa však páter Juraj nevybral hneď do kopcov v Umbrii, ale namieril si to do blízkeho mesta Ostia Antica, kde sa stretol s reportérmi denníka Postoj. 

Výber tohto miesta nebol náhodný. Nielenže je to príjemnejšie prostredie na rozhovor než letiskové haly, ale v „starej“ Ostii sa nachádza starobylý kostol Sant’Aurea. Pôvodne v ňom bola pochovaná matka svätého Augustína, svätá Monika, v samotnej Ostii sa Augustín s matkou nejaký čas zdržiavali. 

Aby toho nebolo málo, katedrála v Ostii bol titulárny chrám niekdajšieho kardinála a dekana kardinálskeho kolégia Josepha Ratzingera, ktorý dostal pred 20 rokmi v Sixtínskej kaplnke tú istú otázku ako teraz augustiniánsky spolubrat Juraja Pigulu kardinál Robert Francis Prevost: „Prijímaš svoju kánonicky vykonanú voľbu za najvyššieho veľkňaza?“

Keď sme sa zvítali na parkovisku, držali ste v ruke telefón a oznamovali ste nám: „Svätý Otec mi odpísal na správu.“ Čo sa stalo?

Pápež mi odpísal. (Smiech.)

Aký je to pocit? 

Zvláštny. Neveril som tomu, dokonca som mu písal dnes ráno (piatok, pozn.) a odpísal popoludní. 

Zrejme sa s tým všetkým ešte len zžívate.

Áno, stále mi to pripadá surreálne. Vidíte toho človeka v bielom a pýtate sa sám seba: Je to film alebo skutočnosť? Prial som mu to, aj som vravel všetkým v našom kláštore v Cascii, že pápež František musí ešte potiahnuť, lebo 1. júna má prísť Robert do Košíc a potom nech ho pokojne zvolia za pápeža. (Úsmev.)

Ľudia jeho meno skôr nepoznali, hoci figuroval v širšom okruhu papabili. Predpokladám, že pre vás a vašu rehoľnú komunitu bol zrejme ešte o čosi viac favoritom.

Áno. Mnohí sme videli, akú má charizmu a že keď prehovorí, tak to má váhu. Vie dosiahnuť konsenzus, fandili sme mu. Priznám sa, že keď som ho zbadal na lodžii baziliky, vravím si: Mamma mia! Zvládne to? Ale zvládne, určite. 

Kedy ste sa s ním stretli prvý raz?

Bolo to dosť dávno, mal som 22 rokov, bol som študentom v Ríme. Stretol som ho, ako kráča k nám do kláštora, pozvali ho na obed. Potom som ho odprevádzal, ja mladý študent s provinciálom zo Chicaga. Kráčali sme spolu asi 25 minút.

„Očakávam, že bude konsolidačnejším pápežom, ktorý svojimi výrokmi nebude vyvolávať také vášne – či už napravo, alebo naľavo.“ 

Robert bol vtedy provinciálom chicagskej provincie rehole augustiniánov, nachádzal sa akurát v Ríme. Ako študenti sme ho obdivovali – mladý chlap, športová postava, z amerického Chicaga. Už vtedy sa začalo o ňom rozprávať, že bude generálny predstavený, teda šéf celej rehole. A po dvoch rokoch sa to aj stalo, zvolili ho za generála. 

Potom som ho, samozrejme, spoznal aj v tejto funkcii. 

Ako si na neho spomínate?

Bol ku mne zvlášť dobrý v tom zmysle, že ma pozval na generálnu kapitulu (stretnutie zástupcov rehole z celého sveta, pozn.), ktorá sa konala na Filipínach v roku 2010. 

Hovoril mi: Juraj, si mladý, ale chceme, aby si videl, ako funguje kapitula. Tak mi vybavil, aby som pomáhal na sekretariáte toho podujatia, a tak som videl, ako funguje stretnutie rehoľníkov z celého sveta. 

Tam som sa presvedčil o tom, že keď on niečo povedal, hoci bola o tom veľká debata, nastával po jeho slovách konsenzus. V tom spočíva jeho charizma. Takíto ľudia, keď prehovoria, ostatní si uvedomia, že je to cesta, ktorou sa chcú uberať.

Vďaka nemu som potom išiel aj do Afriky.

O čo tam išlo? Neviem o tom, že by ste tam pôsobili.

Mal som prednášať o svätom Augustínovi. Trvalo to týždeň. Bolo to asi o štyri roky neskôr po kapitule na Filipínach. Otec Robert mi to vybavil, dokonca som ho prosil, nech mi on kúpi letenky do Nairobi, lebo s tým má viac skúseností. Tak mi ich kúpil a prednášal som o Augustínovi, prvý raz v angličtine. 

Môžem povedať, že vďaka Robertovi Prevostovi som videl kus sveta, bol som aj v Kórei a podobne. 

Teraz po jeho zvolení za pápeža nemáte trochu obavu, že si na vás spomenie aj v zmysle, že vám vymyslí nejakú úlohu? 

(Ticho.) Nenapadlo mi to zatiaľ, ale myslím si, že to nehrozí. Som v Cascii (čítaj Kaši, pozn.) a som spokojný.

Z kaše sa dá ísť iba hore…

Iste. (Smiech.)

Ale vážne, Lev XIV. si bude predsa vytvárať svoj tím spolupracovníkov aj širší tím.

To áno, ale myslím si, že sa obklopí ľuďmi, s ktorými spolupracoval doteraz. V Chiclayu v Peru si ako biskup musel vytvoriť zázemie a napríklad sekretára odtiaľ si vzal so sebou do Ríma na Dikastérium pre biskupov, kam prišiel v roku 2023. 

Páter Juraj Pigula s odpoveďou od pápeža Leva XIV. V pozadí kostol Sant’Aurea. Foto: Postoj/Adam Rábara

Kde ste sa nachádzali vo štvrtok 8. mája 2025 o 18.08 h? 

Bol to magický moment, lebo som bol so svojím priateľom Giannim, ktorý bol kedysi augustiniánom. Navštívil som ho pri Londýne, kde žije. 

Zaujímavé je, že my dvaja sme zažili spolu okamihy zvolenia Benedikta XVI. pred 20 rokmi. Vtedy sme boli v Ríme, a keďže náš augustiniánsky kláštor je v tesnej blízkosti Vatikánu, išli sme na námestie a videli biely dym. 

Teraz sme boli teda opäť spolu, hoci ďaleko od Ríma. A Gianni vraví: Dnes je ten deň, my sme zase spolu ako pred dvadsiatimi rokmi, takže dnes musí prísť biely dym a tiež popoludní v prvej voľbe. Vravel to aj ľuďom okolo nás v kaviarni. A dodal, že vieme aj meno – bude to Prevost a dá si meno Augustín.

Boli to neskutočné emócie, objímali sme sa. 

Ten tip na Augustína však celkom nevyšiel.

Asi by to znamenalo príliš veľké očakávania – od pápeža s menom Augustín. 

Bol by prvý?

Áno. Priznám sa, spočiatku som bol trochu sklamaný. Čo si to vybral? (Úsmev.) Ale teraz už chápeme prečo.

Pápež František bol jezuita, to je obrovská rehoľa, augustiniáni sú predsa len menej známi. 

Áno, niektorí ani nevedia vysloviť meno našej rehole, zaznieva všeličo – augustiáni, augustáni a podobne.

Sme jedna z menších reholí, je nás na svete do tritisíc členov, pôsobíme v 50 krajinách. Máme pomerne široké pole pôsobnosti – venujeme sa školám od materskej až po univerzity, potom spravujeme farnosti a mnohé kláštory ako sanktuáriá, duchovné pútnické miesta.

Keď zaznelo meno Prevost a že je augustinián, mali sa aspoň Taliani viac chytiť? 

Možno hej, ale aj tu sme za posledných 30 či 40 rokov zavreli 40 kláštorov. Mnohí poznajú augustiniánov skôr cez tú skutočnosť, že tu bol kedysi ich kláštor. 

V Španielsku je nás najviac, asi tretina našej rehole. 

Veľká reportáž o najmenšej reholi

Adam TakáčPavol Rábara

O novom pápežovi sa píše, že nie je veľmi výrečný. Ako by ste ho charakterizovali? Akú má povahu?

V augustiniánskej spiritualite sa hovorí, že existuje duch priateľstva. Keď stretnete človeka a máte dojem, že je ako priateľ, hoci je to hlavný predstavený. To je jeho prípad. Jeho autorita z neho vyžarovala, ale zároveň nevytvára odstup. Skôr blízkosť.

Po kazateľskej stránke si pamätám na Svetové dni mládeže v Madride v roku 2011, kde mal Robert kázeň. Bol som v šoku, bola to svojím spôsobom šou, ale krásna a moderná. Rozprával o mobile a z mobilu aj kázal, z čoho boli niektorí pohoršení.

Vtedy boli mobily s dotykovými obrazovkami novinkou, urobil o tom kázeň, ale takú, že všetci sme tlieskali. 

Nechýba mu teda ani ten rozmer, že vie zaujať, ale je pravda, že váži slová. Aj pri písaní. 

Čo si pod tým predstaviť?

Keď sme vo vašom vydavateľstve denníka Postoj pripravovali moju knihu o svätom Augustínovi, mal som úmysel požiadať vtedy kardinála Prevosta, aby napísal do nej úvod, čo sa napokon aj podarilo. 

Pri tejto príležitosti, keď sme riešili záležitosť s úvodom, som sa ho spýtal, či by neposkytol Postoju aj rozhovor, hoci by som ho viedol ja. Nechcel. 

Ako to vysvetlil?

Zrejme to bolo aj preto, že vtedy bola nie ľahká atmosféra – už si presne nepamätám, čo sa vtedy mediálne stalo – v súvislosti s nejakými výrokmi biskupov. On mi to vysvetľoval aj tým, že nie je celkom naklonený takýmto rozhovorom, lebo to už potom nemôže úplne kontrolovať a vráti sa mu späť nejaká interpretácia, ktorá nesedí.

Takže nemáme čakať, že Lev XIV. bude poskytovať rozhovory štedro ako pápež František.

Myslím, že nie. V tomto ohľade bude oveľa opatrnejší.

Úvod Leva XIV. do slovenskej knihy o svätom AugustínoviNikto dokonalejšie neopísal vnútorný boj, ktorý zúri v ľudskom srdci, kým sa neodovzdá pravde

Pápež Lev XIV.

Keď sa ešte o ňom bavíme ako o človeku, čo má rád, čo ho baví? 

Autá. Keď bol biskupom v Peru a zistil, že nejaký kňaz nemá auto preto, že nemá peniaze alebo že k tomu nemá blízko, tak on sám mu kúpil auto. 

Veľmi rád šoféruje. Keď sme vo februári 2024 dohadovali jeho cestu na Slovensko, už bol kardinál, stretli sme sa na mojom predchádzajúcom pôsobisku v Pavii. Vraví mi, že na Slovensko príde na aute. Hovorím: Robert, to asi nie, lebo keď máš povinnosti – každú sobotu audienciu s pápežom –, ako to stihneš? Je to z Ríma 16 až 18 hodín cesty. Ale on bol ochotný si to k nám odšoférovať.

Aj vtedy, keď sme sa o tom bavili, prišiel do Pavie autom, šoféroval šesť hodín a jeho sekretár sedel vedľa. (Úsmev.) Je pravda, že je zvyknutý z Peru, kde bežne ťahal za volantom aj deväť hodín – z Chiclaya do Limy. Ale on prosto miluje jazdenie. 

Keď je reč o autách, určite ho budú porovnávať s Františkom, tak ako aj v iných veciach. 

Určite, podľa môjho názoru pôjde bývať do Apoštolského paláca. Viem od poradcov súčasného generálneho predstaveného našej rehole, že sa ako kardinál chodil modliť každé ráno do našej komunity, býval v kaplnke často skôr ako členovia komunity.

Čiže on má rád spoločenstvo, ale zároveň potrebuje aj svoju autonómiu a v Dome sv. Marty ju nebude mať v takej miere. Hoci naozaj on je veľmi rád s ľuďmi, rád si posedí pri vínku alebo pri pive. 

Foto: Postoj/Adam Rábara

Hovorí sa o tom, že jeho najsilnejšou stránkou je, že spája pastoračné skúsenosti z periférií a misií, ale má aj skúsenosti s riadením. Zároveň sám hovorí, že biskup má byť pastier, nie manažér.  Čo ho teda vystihuje? Je typ šéfa? 

Áno, je to typ šéfa, ale takého, ktorý pozná problematiku a ktorý zakúsil všetko. Generálni predstavení reholí poznajú celý svet a aj biskupov po svete. Lebo keď príde generálny predstavený do nejakej diecézy, tak sa stretne s miestnym biskupom, aby sa pýtal na to, ako žije rehoľná komunita, alebo rieši problémy.

Pápež František si vybral za arcibiskupov či kardinálov viacerých generálnych predstavených reholí, napríklad saleziána Artimeho alebo františkána Carballa. 

Dôvod je jasný – títo ľudia vedia, o čom je globálna cirkev. Augustiniáni sú, ako som spomínal, v 50 krajinách po celom svete s výnimkou Ruska a Ukrajiny a Pobaltia. Ale aj do Číny poslal Robert Prevost nejakých bratov.

Má misionárske srdce, nepohrdol nijakou posteľou či jedlom. Mnohé cesty, ktoré absolvoval ako šéf rehole, boli nielen diskomfortné, ale aj nebezpečné. Napríklad do niektorých častí Mexika sa neodporúča ísť na vizitáciu, hrozí tam aj smrť. A napriek tomu tam šiel. 

Nedá sa vyhnúť tomu, že nového pápeža si budú chcieť rôzni ľudia zaradiť do kategórií – pre jedných je vraj progresívny, lebo si ho vybrali „františkovci“, pre iných musí byť aj konzervatívny, lebo stopol požiadavky nemeckých biskupov a podobne. Vy ho kde vidíte?

Bude sa snažiť byť v strede. 

V čom možno čakať, že bude otvorenejší?

Napríklad si nemyslím, že by zrušil dokument Fiducia supplicans o neliturgickom požehnávaní párov. Možno ho ako kánonický právnik spresní. Možno sa bude venovať aj otázkam manželstva, druhým zväzkom, čo je zas téma Amoris laetitia. 

Je možné, že bude klásť dôraz na sociálne témy vzhľadom na meno. Jeho „perifériou“ môže byť práve táto sociálna oblasť, hovoril už o výzve, ktorú predstavuje umelá inteligencia. Uvidíme. 

Sú mu blízki chudobní, chorí? 

Celkom isto. Keď v Pavii slúžil ako kardinál omšu, odpojil sa z uvítacieho sprievodu a išiel k jednému vozičkárovi, ktorého tam zbadal. Miestny biskup ho nasledoval, bolo to trochu úsmevné. 

Robert Prevost je všímavý. Vidí viac, ako si niektorí myslia.

„On stratil svoj život, už nežije život Roberta Prevosta, ale život pápeža.“

Viem o našich rehoľníkoch, koľkých odviezol sám na rôzne miesta, keď niekam potrebovali zájsť po pomoc k odborníkom. Dokonca istý čas robil ekonóma, keď ten mal svoje problémy. 

Robert robil prácu aj za neho a to je obrovská agenda, ekonóm celej rehole. Nikto o tom nevedel celé mesiace.

Pápež František povýšil do vysokých funkcií dve rehoľníčky. Myslíte, že ich nechá ďalej riadiť dikastérium pre rehole a Mestský štát Vatikán?

Myslím si, že budú pokračovať. Dokonca čakám, že kardinála Artimeho posunie na dikastérium, možno mu ponúkne to svoje – pre biskupov –, lebo aj Artime má ako bývalý predstavený saleziánov globálnu skúsenosť. A zasa dikastérium pre rehole by mohol nechať v rukách sestry Simony Brambillovej.

Existuje podľa vás pre neho nejaká červená čiara, pokiaľ ide o konzervatívne témy?

Ťažko povedať. Nepredpokladám, že by on prišiel s prevratnými progresívnymi zmenami. Očakávam, že bude konsolidačnejším pápežom, ktorý svojimi výrokmi nebude vyvolávať také vášne – či už napravo, alebo naľavo. Nevychýli sa príliš ani na jednu stranu. 

Nečakáte teda liberálne prekvapenia, ale Františkove témy si zachová.

To určite. A možno otvorí niečo nové, napríklad pre spravodlivosť v sociálnej oblasti. 

Keď sa stane človek pápežom, hranice sa posunú. To, čo by možno menil ako kňaz, už inak vníma ako biskup a o to viac, keď stojí na čele celej cirkvi.

Sledovať budeme aj jeho vzťahy vo vlasti – podobne ako jeho predchodcovia, ani on nie je v úplnej zhode s aktuálne vládnucou garnitúrou v domovine. Aký bude jeho vzťah s Trumpom?

Pápež Lev XIV. sa určite ozve, nebude ticho. Už ako kardinál reagoval kriticky na viceprezidenta JD Vancea.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Koľkokrát bol na Slovensku?

Dokopy štyrikrát. V rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011. 

V roku 2005 navštívil našu komunitu v Košiciach, bolo to desiate výročie pôsobenia augustiniánov na Slovensku. Otec Robert mal omšu s vtedajším arcibiskupom Tkáčom, boli prednášky, hostina a podobne.

Keď vtedy videl tých mladých a rodiny, živé spoločenstvo, veľmi ho to zasiahlo a povedal, že nám prispeje na kostol. Dal pol milióna z kasy rehole, z generálnej kúrie. 

Povedal, že na kostol prispeje on ako generálny predstavený a na kláštor provincia, lebo košickí augustiniáni patria do talianskej provincie.

V roku 2011 sme dokončili a posvätili kláštor a 2018 Kostol svätej Rity. Lenže keď som mu v tom roku 2018 písal, že ho pozývame na posviacku, reagoval, že je to príliš ďaleko z Peru, týždeň cesty, ale že keď bude v Európe, tak rád príde pri nejakej príležitosti. 

Minulý rok, vo februári 2024, sme sa stretli v Pavii, kde som bol v tom čase ekonómom komunity. On už bol kardinál a prefekt dikastéria. Vtedy mi hovoril, že by teda prišiel na Slovensko. 

Navrhol som, že rok 2025 je na to ideálna príležitosť, lebo bude 30. výročie augustiniánov na Slovensku. Súhlasil s tým, že to máme povedať spolubratom, biskupovi a podobne. Chcel si urobiť akoby osobnú púť a vidieť dokončený kostol. Našiel sa termín na koniec mája a začiatok júna…

Asi nemá zmysel robiť si falošné nádeje?

Nie, nemožno to čakať. Pápež František bol na Slovensku relatívne nedávno a nový pápež už nemôže konať, ako by chcel. On stratil svoj život, už nežije život Roberta Prevosta, ale život pápeža.

Je duchovným predstaviteľom, takže niektoré veci určite bude môcť urobiť, napríklad zatelefonovať do Košíc alebo nám pošle nejaký videopozdrav, hoci len interný. 

Musíme to prijať, mal prísť, ale teraz musí robiť svoju prácu. Určite sú krajiny, ktoré ho potrebujú viac, pôjde iste do Peru alebo do Argentíny akoby za Františka.

Vylúčili by ste návštevu Leva XIV. na Slovensku aj v horizonte piatich či desiatich rokov? 

To zase nie. Túto nádej môžeme určite mať. (Úsmev.)

Ako vníma Slovensko? 

Počas jeho návštev bol celkom entuziasta z toho, čo videl. Oživenie po komunizme, ako sa obnovil život cirkvi, mladých a podobne. Teraz nedávno ako šéf Dikastéria pre biskupov si zaiste vypočul o Slovensku aj problémy. 

Koniec koncov bude riešiť generačnú výmenu slovenských biskupov a on je ten, kto preferuje pastierov. Lebo dnes kňazi naozaj potrebujú biskupov, ktorí sú pre nich, vedia ich sprevádzať a zaujímajú sa o nich. 

Po sociálnych sieťach koluje fotografia, ktorú zverejnili vaši spolubratia augustiniáni, ako Roberta Prevosta vítali v Košiciach, hostíte ho chlebom, soľou a pálenkou.

Keď prišiel na Slovensko, mal rád všetko. Zvlášť chren, poznal ho a chcel ho.

Chren?

Niečo mu pripomínal, spájal si to s Poľskom. Možno mal v minulosti v detstve niekoho v susedstve z nášho regiónu. 

Čo od neho ako rehoľník augustinián očakávate? 

Vyjadril to vo svojom biskupskom a teraz aj pápežskom hesle – sú to slová sv. Augustína, ktoré sa dajú povedať takto: aj keď sme iní, v ňom, Kristovi, sme jedno. 

Ide o pozvanie k jednote a to je to veľmi augustiniánske. Nejde o to, aby sme zmýšľali rovnako. Mnohorakosť a pluralizmus sú v cirkvi prirodzené. Každý sa pozeráme na Krista zo svojho pohľadu, ale Kristus nás spája v jedno.