Slovo kňaza V športe potrebujeme dres družstva či národného tímu. A čo vo viere?

Možno máte svoj obľúbený šport. Niektorí už viete, že pre mňa to je hokej. A možno máte aj svoj obľúbený tím, družstvo. Pre mňa to je na Slovensku Dukla Trenčín a v NHL Edmonton Oilers. Má to dlhú genézu, jeden i druhý tím, no tá nie je vôbec podstatná.

Obom tímom fandím už viac ako tridsať rokov, no v jednom momente som sa začal vnímať ako ozajstný fanúšik. Fanúšik naplno. Nebolo to po návšteve štadióna a pozretí hokeja naživo – na zápase NHL som ešte nebol. Bolo to vtedy, keď v „mojich rukách pristál“ dres môjho obľúbeného tímu.

Mať dres, obliecť si ho, to akoby navonok potvrdzovalo, čo človek „nosí v srdci“. A mohli by sme sa na to pozrieť i opačne. Možno ste niekto zažili, že vás ktosi volal, aby ste sa pridali a spoločne športovali. Všetci mali dres. Vy nie. Človek vtedy vie, za koho hrá, na čej strane, ale necíti sa ako súčasť tohto tímu.

Jeden kvalitný hudobník a spevák, ktorý však časom prepadol vlastnej sláve viac ako pokore, má pieseň, na ktorú si pri tomto vždy spomeniem. Spieva sa v nej: „Tak oblečte si dresy, keď sme takto v kope. Aby bolo jasné, kto za koho kope.“ V športe potrebuješ dres družstva či národného tímu. A čo vo viere?

V duchovnom živote a vo viere je týmto „dresom“ Boží Duch, „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“. 

Vďaka nemu a práve vďaka nemu, ktorý nás učí a ktorý nám všetko pripomína, môžeme milovať Ježiša, zachovávať jeho príkazy i príkazy Otca a staneme sa príbytkom toho najkrajšieho spoločenstva – spoločenstva Najsvätejšej Trojice.

Dres Ducha Svätého, ktorý nás pretvorí, urobí z nás nových ľudí, nového človeka.

Grécky termín παράκλητος môžeme preložiť ako povzbudzovateľ, ten, ktorý vyslovuje podporu, zástanca, obhajca, advokát, pomocník, utešiteľ či ako ten, ktorý posilňuje v skúškach, pripomína Kristovo učenie, vedie človeka k pravde a pravdivému poznaniu, je múdrosťou (apologétom) pred nepriateľmi viery či obhajca pred obvineniami.

A má ešte jeden krásny význam – neoznačuje osobu, ale „vzťah medzi Bohom a človekom“, kde Boh nie je kdesi vzdialený, ale je úplne blízko, priam na dotyk či v srdci samotnom – a teda priamo vstupuje do diania môjho života – mení ho na svoj obraz!

„Mať na sebe dres Božieho Ducha“ znamená už nežiť podľa seba, ale dovoliť, aby vo mne žil Kristus (porov. Gal 2, 20). Či ako napísal tragicky zabitý novic Spoločnosti Ježišovej a kandidát na blahorečenie Tomáš Munk v liste Pavlovi Straussovi: „Konečne – veď celý duševný život záleží na jednej jedinej takej prostučkej vete: ,Nie ja, ale Kristus!‘“ 

A je to tak, nie ja, ale Kristus, ktorý žije vo mne a ja v ňom. To je ten dres, ktorý si máme obliecť. To je ten dres, ten tím, za ktorý máme hrať. To je identita, ktorá jediná je nám vlastná a ktorú máme v živote hľadať a k nej sa navrátiť. To je ten prapočiatok každého z nás, ktorý na nás čaká.

Dres Ducha Svätého, ktorý nás pretvorí, urobí z nás nových ľudí, nového človeka, ktorý nebude milovať len v srdci či slovami, ale celým životom.

A v tomto prebývaní nám Ježiš hovorí, že nájdeme jeho pokoj. Že môžeme prijať jeho pokoj. Ježišov pokoj nie je pokoj načas, možno neistý či krehký ako pohár na víno. Nie je ani podmienený okolnosťami a pozor – ani podmienený úspechom. Ježišov pokoj pramení z lásky Boha Otca.

Nech už sú okolnosti akékoľvek, láska Otca v srdci človeka dáva zmysel aj v ľudsky nezmyselných situáciách. V tejto Otcovej láske môžeme nájsť pokoj aj v utrpení, bolesti, v strachu. Aký veľký je rozdiel medzi tým, ako veci prežívame, ak sme v drese Ducha a ak hráme len sami za seba.

My ľudia úplne ľudsky chceme vo chvíľach bolesti ostať často sami, lížuc si rany a ľutujúc sa, alebo naopak, obklopení inými, aby sme sa „zabavili“, aby sme neboli konfrontovaní s tým, čo je také silné a bolestné, čo však chce Boh prežiť spolu s nami.

Niekedy sa s počudovaním a na moju vlastnú škodu žiaľ i s krútením hlavou dívam okolo seba a na ľudí okolo seba, na ktorých je už v prvom momente jasné, že pokoj nemajú, a tak ho ani do sveta neprinášajú. Možno i ja niekedy patrím medzi nich. 

Jeden politik kedysi povedal, že ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. A mal pravdu. Preto ak niekto šíri nenávisť, nie je zjednotiteľ. A ani mierotvorca! Ak niekto neustále klame, nie je hľadač pravdy. Ak niekto spochybňuje vedu nevedecky, nie je odborník. Ak niekto sleduje len svoj prospech, je korupčník, a ak niekto nevie zaujať postoj k udalostiam, nemusí byť na vine len to, že nie je historik, ale spokojne to môže byť tým, že hľadí na svoje záujmy a tie sú pre neho viac ako hanba a výsmech či škoda pre spoločnosť.

Práve v takýchto situáciách sa ukáže aj navonok, za aký „dres a tím“ človek hrá. Lebo čo človek nosí v srdci, to prináša svetu. Preto, priatelia, nie je vôbec dôležité obliecť si dres Edmontonu a spáliť dres Calgary (fanúšikovia NHL, verím, dobre chápu), ale je potrebné obliecť si dres nového – Božieho človeka a toho starého spáliť v ohni Božej milosti a pokání.