Zo sveta pravoslávia Prvé výročie vysviacky diakonky Angelic

V máji uplynul rok od vysviacky prvej pravoslávnej diakonky v 21. storočí, archidiakonky Angelic-Phoebe Molenovej. Axia! (Hodná!) Pred rokom som napísala o svojom zážitku z jej vysviacky a teraz, o rok neskôr, by som sa chcela napísať o jej úspechoch a trvalom význame jej vysviacky.

Na Zelený štvrtok, 2. mája 2024, bola Angelic Molenová vysvätená za diakonku v zimbabwianskom Harare. Pravoslávna cirkev v Zimbabwe je súčasťou Grécko-pravoslávneho patriarchátu Alexandrie a celej Afriky (Pravoslávnej cirkvi na africkom kontinente). 

Zimbabwiansky metropolita Serafim Kykotis položil ruky na diakonku Angelic v misijnej farnosti svätého Nektária vo Waterfall. O niekoľko dní neskôr ju metropolita Serafim povýšil na archidiakonku a ona prijala dodatočné meno „Phoebe“ (po slovensky Fébe) na počesť prvej svätej diakonky všeobecnej cirkvi.

Služba archidiakonky Angelic-Phoebe

Archidiakonka Angelic-Phoebe mala uplynulý rok veľa práce. Pokračovala v diakonskej službe, ktorú vykonávala vo svojej farnosti už mnoho rokov pred svojou vysviackou, čo jej biskupa oprávnilo uznať ju za hodnú diakonátu. Napríklad vylepšila existujúci program stravovania detí vo svojej farnosti a na pozemku chrámu vysadila malú záhradku a ovocný sad. Minulé leto archidiakonka Angelic-Phoebe spolu s deťmi z farnosti namaľovali ikonu sv. Féby na počesť sviatku sv. Féby 3. septembra. V rámci osláv spolu s farnosťou oslávili „prvé plody“ zo záhrady. Dohliada aj na katechizáciu detí a ženskú skupinu, navštevuje ženy v ich domácnostiach, aby sa s nimi modlila, najmä ak chýbali v chráme.

Archidiakonka Angelic-Phoebe zastupovala Pravoslávnu cirkev na mnohých stretnutiach a podujatiach vrátane konzultačného stretnutia Celoafrickej konferencie cirkví o migrácii, obchodovaní s ľuďmi a modernom otroctve a Valného zhromaždenia Zimbabwianskej rady cirkví. Oficiálne privítala aj zástupcov Svetovej rady cirkví.

Okrem svojej farskej služby a zastupovania cirkvi – a svojich veľmi dôležitých úloh ako manželky a matky – študuje geografiu a environmentálne vedy na Zimbabwe Open University. Táto práca je veľmi blízka jej srdcu. Je presvedčená, že „zem je posvätným darom od Boha. Musíme ju chrániť pred poškodením a žiť v harmónii s rastlinami, so zvieratami a všetkým živým“.

Zo sveta pravosláviaAko vyzerala vysviacka diakonky Angelic a čo znamená pre pravoslávnu cirkev

Carrie Frederick Frostová

Archidiakonka Angelic-Phoebe má pevné vzťahy s miestnym duchovenstvom. Ako kľúčovú pre svoj úspech v službe uvádza neustálu podporu a vedenie zo strany metropolitu Serafima. Samotný metropolita Serafim poznamenal: „Ľudia v Zimbabwe a najmä vo farnosti svätého Nektária, kde slúži naša sestra archidiakonka Phoebe-Angelic, ju milujú a rešpektujú.“ Samotná archidiakonka Angelic-Phoebe povedala: „Ľudia z farnosti svätého Nektária ma podporujú a podporujú službu diakonky. Odo dňa mojej vysviacky nečelím žiadnej výzve vo svojej službe.“

Jej farár, otec Augustine Moeketsi, ju podporuje a želá si, aby aj iné cirkvi mali diakonky. Povedal mi: „Toľko rokov naše ženy, mladé aj staršie, túžili po pastoračnej službe pre všetky ženy. Ona veľmi pomáha v administratíve, vedie ženské združenie našej farnosti, stará sa o vzťahy medzi ženami, pastoračnú starostlivosť a pomáha pri krstoch (žien a detí). S jej podporou je to pre mňa ľahšie. Jej prítomnosť ako diakonky je svetlom, ktoré jasne žiari v našej farnosti, a modlím sa, aby každý pravoslávny kňaz mal vo svojej farnosti aspoň jednu diakonku.“

Význam vysviacky archidiakonky Angelic-Phoebe

Silný precedens pre oživenie sväteného stavu diakoniek bol vytvorený vďaka odvahe metropolitu Serafima a Alexandrijského patriarchátu. Proces prebehol bezchybne, počnúc počiatočným rozhodnutím Synody v roku 2016 o obnovení stavu a požehnaním od patriarchu Theodorosa II. pre jej vysviacku v roku 2024.

Diskusia okolo diakoniek sa od minuloročnej vysviacky výrazne rozvinula. Ľudia z celého sveta reagovali na vysviacku rôznymi spôsobmi. Niektorí sú nadšení. Ako predsedníčka v St. Phoebe Center of the Deaconess pravidelne dostávam správy, ako napríklad túto nedávnu z Kanady: „Jej vysviacka mi vliala nádej, čo sa týka budúcnosti Pravoslávnej cirkvi! Bohu vďaka za odvahu metropolitu Serafima a za dobrú prácu diakonky Angelic!“ 

Ako predsedníčka dostávam občas aj správy od (vždy amerických) odporcov, ktorí z dôvodov, ktoré nedokážem pochopiť, majú pocit, že vedia, čo je pre Pravoslávnu cirkev v Afrike najlepšie.

Patriarcha Theodoros II. týždeň po vysviacke vydal vyhlásenie, v ktorom ju potvrdil a zdôraznil potrebu diakoniek v Afrike, ale zároveň naznačil želanie formalizovať proces a úlohy diakoniek. Napísal: „Svätá synoda... v zásade rozhodla o oživení a aktivizácii inštitúcie diakoniek v rámci svojej pastoračnej jurisdikcie. Tento proces je však odložený na ďalšie štúdium s cieľom finalizovať jednotlivé detaily, ako napríklad odev, spôsob služby a funkčné postavenie diakoniek v dnešnom živote cirkvi.“ 

Bolo mi povedané, že v budúcnosti sa Alexandrijská synoda zíde, aby kodifikovala kvalifikačné požiadavky a úlohy budúcich diakoniek v Afrike, ale ich snahy o stretnutie komplikuje konflikt na Blízkom východe, ako aj nekánonický vpád Ruskej pravoslávnej cirkvi do Afriky.

Najvýraznejšou reakciou na vysviacku bola absencia reakcie. Žiadna z ostatných autokefálnych cirkví vo svete nenamietala proti vysviacke. Hoci by bolo žiaduce, aby ostatné autokefálne cirkvi vydali silné vyhlásenia na podporu vysviacky, absencia námietok je silným argumentom alebo potvrdením, že rozhodnutie Alexandrijského patriarchátu o oživení diakonátu je v rámci jeho právomocí ako autokefálnej cirkvi.

Až čas ukáže, kde a kedy bude vysvätená ďalšia diakonka, no je jasné, že proces obnovy starobylého stavu diakoniek sa už začal. Samotný metropolita Serafim povedal: „Obnovenie apoštolskej tradície inštitúcie diakoniek v misijnej službe našej cirkvi – to nemôže nikto zastaviť, lebo zdrojom obnovy je samotný Svätý Duch, ktorý uzdravoval chorých a nachádzal stratených.“

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.